Progress:0.2%

अथातः सर्वभूतचिन्ताशारीरं व्याख्यास्यामः ||१||

Now, we shall discourse on the Sharira which treats of the science of Being in general (Sarva-Bhuta Chinta Sharira).

english translation

अब हम सर्वभूतचिन्ता शारीर पर व्याख्या करेंगे, जो सामान्य अस्तित्व के विज्ञान को संबोधित करता है।

hindi translation

athAtaH sarvabhUtacintAzArIraM vyAkhyAsyAmaH ||1||

hk transliteration by Sanscript

यथोवाच भगवान् धन्वन्तरिः ||२||

As said by Lord Dhanvantari.

english translation

जैसा कि भगवान धन्वंतरि ने कहा है।

hindi translation

yathovAca bhagavAn dhanvantariH ||2||

hk transliteration by Sanscript

सर्वभूतानां कारणमकारणं सत्त्वरजस्तमोलक्षणमष्टरूपमखिलस्य जगतः सम्भवहेतुरव्यक्तं नाम | तदेकं बहूनां क्षेत्रज्ञानामधिष्ठानं समुद्र इवौदकानां भावानाम् ||३||

The cause of all beings, uncaused, characterized by the three qualities of Sattva, Rajas, and Tamas, is the eightfold principle, which is the unmanifest (Avyakta) cause of the entire universe. It is the sole basis of the many, like the ocean is the source of waters.

english translation

सर्वभूतों का कारण, बिना कारण का, सत्त्व, रजस, और तमस के लक्षणों से युक्त, आठfold सिद्धांत है, जो सम्पूर्ण ब्रह्माण्ड का अव्यक्त (अव्यक्त) कारण है। यह अनेकता का एकमात्र आधार है, जैसे महासागर जल का स्रोत है।

hindi translation

sarvabhUtAnAM kAraNamakAraNaM sattvarajastamolakSaNamaSTarUpamakhilasya jagataH sambhavaheturavyaktaM nAma | tadekaM bahUnAM kSetrajJAnAmadhiSThAnaM samudra ivaudakAnAM bhAvAnAm ||3||

hk transliteration by Sanscript

तस्मादव्यक्तान्महानुत्पद्यते तल्लिङ्ग एव | तल्लिङ्गाच्च महतस्तल्लक्षण एवाहङ्कार उत्पद्यते; स त्रिविधो वैकारिकस्तैजसो भूतादिरिति | तत्र वैकारिकादहङ्कारात्तैजससहायात्तल्लक्षणान्येवैकादशेन्द्रियाण्युत्पद्यन्ते, तद्यथा- श्रोत्रत्वक्चक्षुर्जिह्वाघ्राणवाग्घस्तोपस्थपायुपादमनांसीति; तत्र पूर्वाणि पञ्च बुद्धीन्द्रियाणि, इतराणि पञ्च कर्मेन्द्रियाणि, उभयात्मकं मनः; भूतादेरपि तैजससहायात्तल्लक्षणान्येव पञ्चतन्मात्राण्युत्पद्यन्ते- शब्दतन्मात्रं, स्पर्शतन्मात्रं, रूपतन्मात्रं, रसतन्मात्रं, गन्धतन्मात्रमिति; तेषां विशेषाः- शब्दस्पर्शरूपरसगन्धाः; तेभ्यो भूतानि- व्योमानिलानलजलोर्व्यः; एवमेषा तत्त्वचतुर्विंशतिर्व्याख्याता ||४||

From the unmanifest (Avyakta), the great (Mahana) is produced; from that, the linga (linga) arises. From that linga, the great ego (Ahamkara) is generated; this is threefold: Vaikarika, Taijasa, and Bhutadi. From the Vaikarika Ahamkara, aided by the Taijasa, arise the eleven organs: the ears, skin, eyes, tongue, nose, speech, hands, genitals, anus, feet, and the mind (Manah). The first five are the intellectual organs (Buddhi-Indriya), and the other five are the operative organs (Karma-Indriya), while the mind partakes of both. From the Bhutadi, with the assistance of Taijasa, arise the five Tanmatras: sound, touch, sight, taste, and smell. Their characteristics are: sound, touch, form, taste, and smell. From these, the gross elements arise: ether, air, fire, water, and earth. Thus, this twenty-fourfold principle (Tattvas) is explained.

english translation

अव्यक्त से महान उत्पन्न होता है; उससे लिङ्ग प्रकट होता है। उस लिङ्ग से अहङ्कार उत्पन्न होता है; यह त्रिविध है: वैकारिक, तैजस, और भूतादि। वैकारिक अहङ्कार से, तैजस की सहायता से, ग्यारह इन्द्रियाँ उत्पन्न होती हैं: श्रोत्र, त्वच, चक्षु, जिव्हा, घ्राण, वाक्, हस्त, उपस्थ, पायु, पाद, और मन। पहले पाँच बुद्धी इन्द्रियाँ हैं, और बाकी पाँच कर्म इन्द्रियाँ हैं, जबकि मन दोनों का गुण रखता है। भूतादि से तैजस की सहायता से पाँच तन्मात्राएँ उत्पन्न होती हैं: शब्दतन्मात्र, स्पर्शतन्मात्र, रूपतन्मात्र, रसतन्मात्र, और गन्धतन्मात्र। इनकी विशेषताएँ हैं: शब्द, स्पर्श, रूप, रस, और गन्ध। इनसे स्थूल तत्व उत्पन्न होते हैं: व्योम, वायु, अग्नि, जल, और पृथ्वी। इस प्रकार, यह चतुर्विंशति तत्वों का विवेचन किया गया है।

hindi translation

tasmAdavyaktAnmahAnutpadyate talliGga eva | talliGgAcca mahatastallakSaNa evAhaGkAra utpadyate; sa trividho vaikArikastaijaso bhUtAdiriti | tatra vaikArikAdahaGkArAttaijasasahAyAttallakSaNAnyevaikAdazendriyANyutpadyante, tadyathA- zrotratvakcakSurjihvAghrANavAgghastopasthapAyupAdamanAMsIti; tatra pUrvANi paJca buddhIndriyANi, itarANi paJca karmendriyANi, ubhayAtmakaM manaH; bhUtAderapi taijasasahAyAttallakSaNAnyeva paJcatanmAtrANyutpadyante- zabdatanmAtraM, sparzatanmAtraM, rUpatanmAtraM, rasatanmAtraM, gandhatanmAtramiti; teSAM vizeSAH- zabdasparzarUparasagandhAH; tebhyo bhUtAni- vyomAnilAnalajalorvyaH; evameSA tattvacaturviMzatirvyAkhyAtA ||4||

hk transliteration by Sanscript

तत्र बुद्धीन्द्रियाणां शब्दादयो विषयाः; कर्मेन्द्रियाणां यथासङ्ख्यं वचनादानानन्दविसर्गविहरणानि ||५||

The subjects of the intellectual organs (Buddhi-Indriya) are sound and the other senses; the functions of the operative organs (Karma-Indriya) include speech, grasping, enjoyment, excretion, and locomotion.

english translation

बुद्धी इन्द्रियों का विषय शब्द और अन्य इन्द्रियाँ हैं; कर्म इन्द्रियों के कार्यों में वाक्य, पकड़ना, आनंद का अनुभव करना, उत्सर्ग और गमन शामिल हैं।

hindi translation

tatra buddhIndriyANAM zabdAdayo viSayAH; karmendriyANAM yathAsaGkhyaM vacanAdAnAnandavisargaviharaNAni ||5||

hk transliteration by Sanscript