1.
द्विव्रणीयचिकित्सितम्
The medical treatment of inflamed ulcers
2.
सद्योव्रणचिकित्सितम्
The medical treatment of wounds or sores
3.
भग्नचिकित्सितम्
The medical treatments of fractures and dislocations
4.
वातव्याधिचिकित्सितम्
The medical treatment of nervous disorders
•
महावातव्याधिचिकित्सितम्
The diseases affecting the nervous system
6.
अर्शश्चिकित्सितम्
The medical treatment of Hemorrhoids
7.
अश्मरीचिकित्सितम्
The medical treatment of urinary conditions
8.
भगन्दरचिकित्सितम्
The medical treatment of Fistula-in-ano
9.
कुष्ठचिकित्सितम्
The medical treatment of cutaneous affections
10.
महाकुष्ठचिकित्सितम्
The medical treatment of major cutaneous affections
11.
प्रमेहचिकित्सितम्
The diseases of the urinary tracts
12.
प्रमेहपिडकाचिकित्सितम्
The medical treatment of abscesses sequeling Prameha
13.
मधुमेहचिकित्सितम्
The medical treatment of Diabetes
14.
उदरचिकित्सितम्
The medical treatment of dropsy
15.
मूढगर्भचिकित्सितम्
The medical/surgical treatment of the fetus
16.
विद्रधिचिकित्सितम्
The medical treatment of Abscesses and Tumours
17.
विसर्पनाडीस्तनरोगचिकित्सितम्
The medical treatment of erysipelas
18.
ग्रन्थ्यपच्यर्बुदगलगण्डचिकित्सितम्
The medical treatment of Glandular Swellings
19.
वृद्ध्युपदंशश्लीपदचिकित्सितम्
The medical treatment of hernia
20.
क्षुद्ररोगचिकित्सितम्
The medical treatment of the minor ailments
21.
शूकरोगचिकित्सितम्
The medical treatment of poison caused by a Shuka (water insect)
22.
मुखरोगचिकित्सितम्
The affections of the mouth
23.
शोफचिकित्सितम्
The medical treatment of swellings
24.
अनागतबाधाप्रतिषेधः
The rules of hygiene and general conduct
25.
मिश्रकचिकित्सितम्
The medical treatment of a variety of diseases
26.
क्षीणबलीयवाजीकरणम्
The medical treatment for increasing virility
27.
सर्वोपघातशमनीयरसायनम्
Elixirs (rasayana) for invulnerability to disease
28.
मेधायुःकामीयरसायनम्
Elixirs (rasayana) to improve memory and life span
29.
स्वभावव्याधिप्रतिषेधनीयरसायनम्
Elixirs (rasayana) for the prevention of death and decay
30.
निवृत्तसंतापीयरसायनम्
Elixirs (rasayana) to remove mental and physical distress
31.
स्नेहोपयौगिकचिकित्सितम्
The medicinal use of Sneha (oleaginous substances)
32.
स्वेदावचारणीयचिकित्सितम्
Description of Sveda (fomentation, calorification, etc.)
33.
वमनविरेचनसाध्योपद्रवचिकित्सितम्
Description of purgative and emetic medicines
34.
वमनविरेचनव्यापच्चिकित्सितम्
The injudicious use of emetics and purgatives
35.
नेत्रबस्तिप्रमाणप्रविभागचिकित्सितम्
Description of a Netra and a Vasti (pipes, nozzles and apparatus)
36.
नेत्रबस्तिव्यापच्चिकित्सितम्
The injudicious application of the Netra and Vasti
37.
अनुवासनोत्तरबस्तिचिकित्सितम्
The treatment with an Anuvasana-vasti and an Uttara-vasti
38.
निरूहक्रमचिकित्सितम्
The treatment with a Nirudha-vasti
39.
आतुरोपद्रवचिकित्सितम्
The treatment of distressing symptoms
40.
धूमनस्यकवलग्रहचिकित्सितम्
Description of medicated fumes, snuffs, errhines and gargles
Progress:17.0%
तत्र प्राणमांसक्षयपिपासाज्वरमूर्च्छाश्वासकासस्तम्भारोचकाविपाकविसरणसङ्कोचनैरनुपद्रुतं बलवन्तमात्मवन्तमुपकरणवन्तं चोपक्रमेत् ||६||
sanskrit
There, symptoms such as depletion of vital energy, loss of flesh, thirst, fever, fainting, breathlessness, cough, stiffness, lack of appetite, digestion issues, malabsorption, and constriction arise, but they are not troubling for a strong, self-sufficient, and resourceful individual.
english translation
hindi translation
tatra prANamAMsakSayapipAsAjvaramUrcchAzvAsakAsastambhArocakAvipAkavisaraNasaGkocanairanupadrutaM balavantamAtmavantamupakaraNavantaM copakramet ||6||
hk transliteration
तत्र, आदावेव बहुवातरूक्षम्लानाङ्गादृते मार्गावरणाद्दुष्टशोणितमसकृदल्पाल्पमवसिञ्चेद्वातकोपभयात् | ततो वमनादिभिरुपक्रमैरुपपाद्य प्रतिसंसृष्टभक्तं वातप्रबले पुराणघृतं पाययेत् | अजाक्षीरं वाऽर्धतैलं मधुकाक्षययुक्तं, शृगालविन्नासिद्धं वा शर्करामधुमधुरं, शुण्ठीशृङ्गाटककशेरुकसिद्धं वा, श्यामारास्नासुषवीशृगालविन्नापीलुशतावरीश्वदंष्ट्राद्विपञ्चमूलीसिद्धं वा | द्विपञ्चमूलीक्वाथाष्टगुणसिद्धेन पयसा मधुकमेषशृङ्गीश्वदंष्ट्रासरलभद्रदारुवचासुरभिकल्कप्रतीवापं तैलं पाचयित्वा पानादिषूपयुञ्जीत, शतावरीमयूरककिणिह्यजमोदामधुकक्षीरविदारीबलातिबलातृणपञ्चमूलीक्वाथसिद्धं वा काकोल्यादिप्रतिवापं, बलातैलं शतपाकं वेति | वातहरमूलसिद्धेन च पयसा परिषेचनमम्लैर्वा कुर्वीत | यवमधुकैरण्डतिलवर्षाभूभिर्वा प्रदेहः कार्यः | तत्र चूर्णितेषु यवगोधूमतिलमुद्गमाषेषु प्रत्येकशः काकोलीक्षीरकाकोलीजीवकर्षभकबलातिबलाबिसमृणालशृगालविन्नामेषशृङ्गी- प्रियालशर्कराकशेरुकसुरभिवचाकल्कमिश्रेषूपनाहार्थं सर्पिस्तैलवसामज्जदुग्धसिद्धाः पञ्च पायसा व्याख्याताः, स्नैहिकफलसारोत्कारिका वा, चूर्णितेषु यवगोधूमतिलमुद्वमाषेषु मत्स्यपिशितवेशवारो वा, बिल्वपेशिकातगरदेवदारुसरलारास्नाहरेणुकुष्ठशतपुष्पैलासुरादधिमस्तुयुक्त उपनाहः, मातुलुङ्गाम्लसैन्धवघृतमिश्रं मधुशिग्रुमूलमालेपस्तिलकल्को वेति वातप्रबले ||७||
sanskrit
There, at the outset, due to the fear of being washed repeatedly with a small amount of impure blood, many winds, dryness, and acidity exist without affecting the limbs. Then, after using measures like vomiting, the patient afflicted by the wind should be given old ghee to drink. Ajaksheer, half-oil, ghee mixed with honey, or sweetened and smoked syrup, ginger, Shringataka, or black mustard seeds can be used. The preparation may also include the juice of Shyamara, Satavari, or the two root herbs combined with the Pippalyadi group. A decoction of the two Pippalyadi roots with eight parts water and honey, with the addition of Shringi, Shvadanshtra, Saralabhadra, wood, and fragrance, should be boiled and used for drinking. A water application mixed with mild medicinal roots should be made or treated with sourness. The treatment should involve barley, honey, and various plants or herbs. For each powdered component of barley, wheat, sesame, and green gram, use the mixtures of Kankoli, Kshira, Kankoli, Jeevakarshabha, Balatibalabi, Samrinal, Shringalvinna, Shringi, Priyala, sugar, Ksharuka, and fragrant mixtures. Five preparations using clarified butter, oil, and creamy milk are mentioned for treatment, or with the fruit of Snaihika, or powdered barley, wheat, sesame, and green gram. The use of Bilva, Peshika, Taga, Devadar, Sarala, Rasa, Harinukushtha, Shatapuspa, and Adadhimastuyukt should be considered. For a patient affected by wind, apply a mixture of Matulunga, sourness, salt, ghee, honey, and other herbal pastes.
english translation
hindi translation
tatra, AdAveva bahuvAtarUkSamlAnAGgAdRte mArgAvaraNAdduSTazoNitamasakRdalpAlpamavasiJcedvAtakopabhayAt | tato vamanAdibhirupakramairupapAdya pratisaMsRSTabhaktaM vAtaprabale purANaghRtaM pAyayet | ajAkSIraM vA'rdhatailaM madhukAkSayayuktaM, zRgAlavinnAsiddhaM vA zarkarAmadhumadhuraM, zuNThIzRGgATakakazerukasiddhaM vA, zyAmArAsnAsuSavIzRgAlavinnApIluzatAvarIzvadaMSTrAdvipaJcamUlIsiddhaM vA | dvipaJcamUlIkvAthASTaguNasiddhena payasA madhukameSazRGgIzvadaMSTrAsaralabhadradAruvacAsurabhikalkapratIvApaM tailaM pAcayitvA pAnAdiSUpayuJjIta, zatAvarImayUrakakiNihyajamodAmadhukakSIravidArIbalAtibalAtRNapaJcamUlIkvAthasiddhaM vA kAkolyAdiprativApaM, balAtailaM zatapAkaM veti | vAtaharamUlasiddhena ca payasA pariSecanamamlairvA kurvIta | yavamadhukairaNDatilavarSAbhUbhirvA pradehaH kAryaH | tatra cUrNiteSu yavagodhUmatilamudgamASeSu pratyekazaH kAkolIkSIrakAkolIjIvakarSabhakabalAtibalAbisamRNAlazRgAlavinnAmeSazRGgI- priyAlazarkarAkazerukasurabhivacAkalkamizreSUpanAhArthaM sarpistailavasAmajjadugdhasiddhAH paJca pAyasA vyAkhyAtAH, snaihikaphalasArotkArikA vA, cUrNiteSu yavagodhUmatilamudvamASeSu matsyapizitavezavAro vA, bilvapezikAtagaradevadArusaralArAsnAhareNukuSThazatapuSpailAsurAdadhimastuyukta upanAhaH, mAtuluGgAmlasaindhavaghRtamizraM madhuzigrumUlamAlepastilakalko veti vAtaprabale ||7||
hk transliteration
पित्तप्रबले द्राक्षारेवतकट्फलपयस्यामधुकचन्दनकाश्मर्यकषायं शर्करामधुमधुरं पाययेत्, शतावरीमधुकपटोलत्रिफलाकटुरोहिणीकषायं , गुडूचीकषायं वा, पित्तज्वरहरं वा चन्दनादिकषायं शर्करामधुमधुरं, मधुरतिक्तकषायसिद्धं वा सर्पिः; बिसमृणालभद्रश्रियपद्मककषायेणार्धक्षीरेण परिषेकः, क्षीरेक्षुरसैर्मधुकशर्करातण्डुलोदकैर्वा द्राक्षेक्षुकषायमिश्रैर्वा मस्तुमद्यधान्याम्लैः; जीवनीयसिद्धेन वा सर्पिषाऽभ्यङ्गः, शतधौतघृतेन वा, काकोल्यादिकल्ककषायविपक्वेन वा सर्पिषा; शालिषष्टिकनलवञ्जुलतालीसशृङ्गाटकगलोड्यगौरीगैरिकशैवलपद्मकपद्मपत्रप्रभृतिभिर्धान्याम्लपिष्टैः प्रदेहो घृतमिश्रः, वातप्रबलेऽप्येष सुखोष्णः प्रदेहः कार्यः ||८||
sanskrit
When the pitta is aggravated, one should consume a drink made from grapes, Reva, bitter fruit, Pasyamadhuka, sandalwood, Kashmarya, and sugar; a decoction of Shatavari, honey, Patola, Triphala, Katurohini, or Guduchi is also beneficial in alleviating pitta fever. A decoction made from sandalwood and sugar should be taken as a sweetened drink or as a clarified butter prepared from sweet and bitter decoctions. A massage should be done using a mixture of Bisamrinal, Bhadra, and Padmaka decoctions with half milk, or mixed with sweet, rice, or grape decoctions. The use of medicated clarified butter (Snehana) is recommended, or one can use Shatadhout ghee, or clarified butter mixed with decoctions of Kankoli, etc. The application of clarified butter mixed with Shali, Shashtika, Kanala, Vanjula, Tali, Shringataka, Galodi, Gauri, Gaerika, Padmaka, and lotus leaves should be carried out to alleviate pitta, even if there is a predominance of wind.
english translation
hindi translation
pittaprabale drAkSArevatakaTphalapayasyAmadhukacandanakAzmaryakaSAyaM zarkarAmadhumadhuraM pAyayet, zatAvarImadhukapaTolatriphalAkaTurohiNIkaSAyaM , guDUcIkaSAyaM vA, pittajvaraharaM vA candanAdikaSAyaM zarkarAmadhumadhuraM, madhuratiktakaSAyasiddhaM vA sarpiH; bisamRNAlabhadrazriyapadmakakaSAyeNArdhakSIreNa pariSekaH, kSIrekSurasairmadhukazarkarAtaNDulodakairvA drAkSekSukaSAyamizrairvA mastumadyadhAnyAmlaiH; jIvanIyasiddhena vA sarpiSA'bhyaGgaH, zatadhautaghRtena vA, kAkolyAdikalkakaSAyavipakvena vA sarpiSA; zAliSaSTikanalavaJjulatAlIsazRGgATakagaloDyagaurIgairikazaivalapadmakapadmapatraprabhRtibhirdhAnyAmlapiSTaiH pradeho ghRtamizraH, vAtaprabale'pyeSa sukhoSNaH pradehaH kAryaH ||8||
hk transliteration
रक्तप्रबलेऽप्येवं, बहुशश्च शोणितमवसेचयेत्, शीततमाश्च प्रदेहाः कार्या इति ||९||
sanskrit
Even when the blood is predominant, in this manner, a large amount of blood should be used, and extremely cold applications should be employed.
english translation
hindi translation
raktaprabale'pyevaM, bahuzazca zoNitamavasecayet, zItatamAzca pradehAH kAryA iti ||9||
hk transliteration
श्लेष्मप्रबले त्वामलकहरिद्राकषायं मधुमधुरं पाययेत्, त्रिफलाकषायं वा ; मधुकशृङ्गवेरहरीतकीतिक्तरोहिणीकल्कं वा सक्षौद्रं, मूत्रतोययोरन्यतरेण गुडहरीतकीं वा भक्षयेत्; तैलमूत्रक्षारोदकसुराशुक्तकफघ्नौषधनिःक्वाथैश्च परिषेकः, आरग्वधादिकषायैर्वोष्णैः; मस्तुमूत्रसुराशुक्तमधुकसारिवापद्मकसिद्धं वा घृतमभ्यङ्गः; तिलसर्षपातसीयवचूर्णानि श्लेष्मातककपित्थमधुशिग्रुमिश्राणि क्षारमूत्रपिष्टानि प्रदेहः; श्वेतसर्षपकल्कः, तिलाश्वगन्धाकल्कः, प्रियालसेलुकपित्थकल्कः, मधुशिग्रुपुनर्नवाकल्कः, व्योषतिक्तापृथक्पर्णीबृहतीकल्क इत्येतेषां पञ्च प्रदेहाः सुखोष्णाः क्षारोदकपिष्टाः, शालिपर्णी पृश्निपर्णी बृहत्यौ वा क्षीरपिष्टास्तर्पणमिश्राः ||१०||
sanskrit
When mucus is predominant, a decoction of amla, turmeric, and a sweet, cold beverage should be consumed, or a decoction of trifala may be taken; a paste of honey, shringavera, haritaki, and bitter rohini can also be used, or one of the urine or water should be consumed; a decoction of oil, urine, alkali, water, and oyster shell is effective against phlegm and should be used hot; a mixture of masti, urine, oyster shell, and honey can also be used for massage; powders of sesame, mustard, tasy, and vacha can be applied for a paste to treat mucus; the pastes of white mustard, sesame and ashwagandha, priyala and kapitha, honey, shigru, and punarnava can all be used as pleasant, warm applications.
english translation
hindi translation
zleSmaprabale tvAmalakaharidrAkaSAyaM madhumadhuraM pAyayet, triphalAkaSAyaM vA ; madhukazRGgaveraharItakItiktarohiNIkalkaM vA sakSaudraM, mUtratoyayoranyatareNa guDaharItakIM vA bhakSayet; tailamUtrakSArodakasurAzuktakaphaghnauSadhaniHkvAthaizca pariSekaH, AragvadhAdikaSAyairvoSNaiH; mastumUtrasurAzuktamadhukasArivApadmakasiddhaM vA ghRtamabhyaGgaH; tilasarSapAtasIyavacUrNAni zleSmAtakakapitthamadhuzigrumizrANi kSAramUtrapiSTAni pradehaH; zvetasarSapakalkaH, tilAzvagandhAkalkaH, priyAlaselukapitthakalkaH, madhuzigrupunarnavAkalkaH, vyoSatiktApRthakparNIbRhatIkalka ityeteSAM paJca pradehAH sukhoSNAH kSArodakapiSTAH, zAliparNI pRzniparNI bRhatyau vA kSIrapiSTAstarpaNamizrAH ||10||
hk transliteration
Sushruta Samhita
Progress:17.0%
तत्र प्राणमांसक्षयपिपासाज्वरमूर्च्छाश्वासकासस्तम्भारोचकाविपाकविसरणसङ्कोचनैरनुपद्रुतं बलवन्तमात्मवन्तमुपकरणवन्तं चोपक्रमेत् ||६||
sanskrit
There, symptoms such as depletion of vital energy, loss of flesh, thirst, fever, fainting, breathlessness, cough, stiffness, lack of appetite, digestion issues, malabsorption, and constriction arise, but they are not troubling for a strong, self-sufficient, and resourceful individual.
english translation
hindi translation
tatra prANamAMsakSayapipAsAjvaramUrcchAzvAsakAsastambhArocakAvipAkavisaraNasaGkocanairanupadrutaM balavantamAtmavantamupakaraNavantaM copakramet ||6||
hk transliteration
तत्र, आदावेव बहुवातरूक्षम्लानाङ्गादृते मार्गावरणाद्दुष्टशोणितमसकृदल्पाल्पमवसिञ्चेद्वातकोपभयात् | ततो वमनादिभिरुपक्रमैरुपपाद्य प्रतिसंसृष्टभक्तं वातप्रबले पुराणघृतं पाययेत् | अजाक्षीरं वाऽर्धतैलं मधुकाक्षययुक्तं, शृगालविन्नासिद्धं वा शर्करामधुमधुरं, शुण्ठीशृङ्गाटककशेरुकसिद्धं वा, श्यामारास्नासुषवीशृगालविन्नापीलुशतावरीश्वदंष्ट्राद्विपञ्चमूलीसिद्धं वा | द्विपञ्चमूलीक्वाथाष्टगुणसिद्धेन पयसा मधुकमेषशृङ्गीश्वदंष्ट्रासरलभद्रदारुवचासुरभिकल्कप्रतीवापं तैलं पाचयित्वा पानादिषूपयुञ्जीत, शतावरीमयूरककिणिह्यजमोदामधुकक्षीरविदारीबलातिबलातृणपञ्चमूलीक्वाथसिद्धं वा काकोल्यादिप्रतिवापं, बलातैलं शतपाकं वेति | वातहरमूलसिद्धेन च पयसा परिषेचनमम्लैर्वा कुर्वीत | यवमधुकैरण्डतिलवर्षाभूभिर्वा प्रदेहः कार्यः | तत्र चूर्णितेषु यवगोधूमतिलमुद्गमाषेषु प्रत्येकशः काकोलीक्षीरकाकोलीजीवकर्षभकबलातिबलाबिसमृणालशृगालविन्नामेषशृङ्गी- प्रियालशर्कराकशेरुकसुरभिवचाकल्कमिश्रेषूपनाहार्थं सर्पिस्तैलवसामज्जदुग्धसिद्धाः पञ्च पायसा व्याख्याताः, स्नैहिकफलसारोत्कारिका वा, चूर्णितेषु यवगोधूमतिलमुद्वमाषेषु मत्स्यपिशितवेशवारो वा, बिल्वपेशिकातगरदेवदारुसरलारास्नाहरेणुकुष्ठशतपुष्पैलासुरादधिमस्तुयुक्त उपनाहः, मातुलुङ्गाम्लसैन्धवघृतमिश्रं मधुशिग्रुमूलमालेपस्तिलकल्को वेति वातप्रबले ||७||
sanskrit
There, at the outset, due to the fear of being washed repeatedly with a small amount of impure blood, many winds, dryness, and acidity exist without affecting the limbs. Then, after using measures like vomiting, the patient afflicted by the wind should be given old ghee to drink. Ajaksheer, half-oil, ghee mixed with honey, or sweetened and smoked syrup, ginger, Shringataka, or black mustard seeds can be used. The preparation may also include the juice of Shyamara, Satavari, or the two root herbs combined with the Pippalyadi group. A decoction of the two Pippalyadi roots with eight parts water and honey, with the addition of Shringi, Shvadanshtra, Saralabhadra, wood, and fragrance, should be boiled and used for drinking. A water application mixed with mild medicinal roots should be made or treated with sourness. The treatment should involve barley, honey, and various plants or herbs. For each powdered component of barley, wheat, sesame, and green gram, use the mixtures of Kankoli, Kshira, Kankoli, Jeevakarshabha, Balatibalabi, Samrinal, Shringalvinna, Shringi, Priyala, sugar, Ksharuka, and fragrant mixtures. Five preparations using clarified butter, oil, and creamy milk are mentioned for treatment, or with the fruit of Snaihika, or powdered barley, wheat, sesame, and green gram. The use of Bilva, Peshika, Taga, Devadar, Sarala, Rasa, Harinukushtha, Shatapuspa, and Adadhimastuyukt should be considered. For a patient affected by wind, apply a mixture of Matulunga, sourness, salt, ghee, honey, and other herbal pastes.
english translation
hindi translation
tatra, AdAveva bahuvAtarUkSamlAnAGgAdRte mArgAvaraNAdduSTazoNitamasakRdalpAlpamavasiJcedvAtakopabhayAt | tato vamanAdibhirupakramairupapAdya pratisaMsRSTabhaktaM vAtaprabale purANaghRtaM pAyayet | ajAkSIraM vA'rdhatailaM madhukAkSayayuktaM, zRgAlavinnAsiddhaM vA zarkarAmadhumadhuraM, zuNThIzRGgATakakazerukasiddhaM vA, zyAmArAsnAsuSavIzRgAlavinnApIluzatAvarIzvadaMSTrAdvipaJcamUlIsiddhaM vA | dvipaJcamUlIkvAthASTaguNasiddhena payasA madhukameSazRGgIzvadaMSTrAsaralabhadradAruvacAsurabhikalkapratIvApaM tailaM pAcayitvA pAnAdiSUpayuJjIta, zatAvarImayUrakakiNihyajamodAmadhukakSIravidArIbalAtibalAtRNapaJcamUlIkvAthasiddhaM vA kAkolyAdiprativApaM, balAtailaM zatapAkaM veti | vAtaharamUlasiddhena ca payasA pariSecanamamlairvA kurvIta | yavamadhukairaNDatilavarSAbhUbhirvA pradehaH kAryaH | tatra cUrNiteSu yavagodhUmatilamudgamASeSu pratyekazaH kAkolIkSIrakAkolIjIvakarSabhakabalAtibalAbisamRNAlazRgAlavinnAmeSazRGgI- priyAlazarkarAkazerukasurabhivacAkalkamizreSUpanAhArthaM sarpistailavasAmajjadugdhasiddhAH paJca pAyasA vyAkhyAtAH, snaihikaphalasArotkArikA vA, cUrNiteSu yavagodhUmatilamudvamASeSu matsyapizitavezavAro vA, bilvapezikAtagaradevadArusaralArAsnAhareNukuSThazatapuSpailAsurAdadhimastuyukta upanAhaH, mAtuluGgAmlasaindhavaghRtamizraM madhuzigrumUlamAlepastilakalko veti vAtaprabale ||7||
hk transliteration
पित्तप्रबले द्राक्षारेवतकट्फलपयस्यामधुकचन्दनकाश्मर्यकषायं शर्करामधुमधुरं पाययेत्, शतावरीमधुकपटोलत्रिफलाकटुरोहिणीकषायं , गुडूचीकषायं वा, पित्तज्वरहरं वा चन्दनादिकषायं शर्करामधुमधुरं, मधुरतिक्तकषायसिद्धं वा सर्पिः; बिसमृणालभद्रश्रियपद्मककषायेणार्धक्षीरेण परिषेकः, क्षीरेक्षुरसैर्मधुकशर्करातण्डुलोदकैर्वा द्राक्षेक्षुकषायमिश्रैर्वा मस्तुमद्यधान्याम्लैः; जीवनीयसिद्धेन वा सर्पिषाऽभ्यङ्गः, शतधौतघृतेन वा, काकोल्यादिकल्ककषायविपक्वेन वा सर्पिषा; शालिषष्टिकनलवञ्जुलतालीसशृङ्गाटकगलोड्यगौरीगैरिकशैवलपद्मकपद्मपत्रप्रभृतिभिर्धान्याम्लपिष्टैः प्रदेहो घृतमिश्रः, वातप्रबलेऽप्येष सुखोष्णः प्रदेहः कार्यः ||८||
sanskrit
When the pitta is aggravated, one should consume a drink made from grapes, Reva, bitter fruit, Pasyamadhuka, sandalwood, Kashmarya, and sugar; a decoction of Shatavari, honey, Patola, Triphala, Katurohini, or Guduchi is also beneficial in alleviating pitta fever. A decoction made from sandalwood and sugar should be taken as a sweetened drink or as a clarified butter prepared from sweet and bitter decoctions. A massage should be done using a mixture of Bisamrinal, Bhadra, and Padmaka decoctions with half milk, or mixed with sweet, rice, or grape decoctions. The use of medicated clarified butter (Snehana) is recommended, or one can use Shatadhout ghee, or clarified butter mixed with decoctions of Kankoli, etc. The application of clarified butter mixed with Shali, Shashtika, Kanala, Vanjula, Tali, Shringataka, Galodi, Gauri, Gaerika, Padmaka, and lotus leaves should be carried out to alleviate pitta, even if there is a predominance of wind.
english translation
hindi translation
pittaprabale drAkSArevatakaTphalapayasyAmadhukacandanakAzmaryakaSAyaM zarkarAmadhumadhuraM pAyayet, zatAvarImadhukapaTolatriphalAkaTurohiNIkaSAyaM , guDUcIkaSAyaM vA, pittajvaraharaM vA candanAdikaSAyaM zarkarAmadhumadhuraM, madhuratiktakaSAyasiddhaM vA sarpiH; bisamRNAlabhadrazriyapadmakakaSAyeNArdhakSIreNa pariSekaH, kSIrekSurasairmadhukazarkarAtaNDulodakairvA drAkSekSukaSAyamizrairvA mastumadyadhAnyAmlaiH; jIvanIyasiddhena vA sarpiSA'bhyaGgaH, zatadhautaghRtena vA, kAkolyAdikalkakaSAyavipakvena vA sarpiSA; zAliSaSTikanalavaJjulatAlIsazRGgATakagaloDyagaurIgairikazaivalapadmakapadmapatraprabhRtibhirdhAnyAmlapiSTaiH pradeho ghRtamizraH, vAtaprabale'pyeSa sukhoSNaH pradehaH kAryaH ||8||
hk transliteration
रक्तप्रबलेऽप्येवं, बहुशश्च शोणितमवसेचयेत्, शीततमाश्च प्रदेहाः कार्या इति ||९||
sanskrit
Even when the blood is predominant, in this manner, a large amount of blood should be used, and extremely cold applications should be employed.
english translation
hindi translation
raktaprabale'pyevaM, bahuzazca zoNitamavasecayet, zItatamAzca pradehAH kAryA iti ||9||
hk transliteration
श्लेष्मप्रबले त्वामलकहरिद्राकषायं मधुमधुरं पाययेत्, त्रिफलाकषायं वा ; मधुकशृङ्गवेरहरीतकीतिक्तरोहिणीकल्कं वा सक्षौद्रं, मूत्रतोययोरन्यतरेण गुडहरीतकीं वा भक्षयेत्; तैलमूत्रक्षारोदकसुराशुक्तकफघ्नौषधनिःक्वाथैश्च परिषेकः, आरग्वधादिकषायैर्वोष्णैः; मस्तुमूत्रसुराशुक्तमधुकसारिवापद्मकसिद्धं वा घृतमभ्यङ्गः; तिलसर्षपातसीयवचूर्णानि श्लेष्मातककपित्थमधुशिग्रुमिश्राणि क्षारमूत्रपिष्टानि प्रदेहः; श्वेतसर्षपकल्कः, तिलाश्वगन्धाकल्कः, प्रियालसेलुकपित्थकल्कः, मधुशिग्रुपुनर्नवाकल्कः, व्योषतिक्तापृथक्पर्णीबृहतीकल्क इत्येतेषां पञ्च प्रदेहाः सुखोष्णाः क्षारोदकपिष्टाः, शालिपर्णी पृश्निपर्णी बृहत्यौ वा क्षीरपिष्टास्तर्पणमिश्राः ||१०||
sanskrit
When mucus is predominant, a decoction of amla, turmeric, and a sweet, cold beverage should be consumed, or a decoction of trifala may be taken; a paste of honey, shringavera, haritaki, and bitter rohini can also be used, or one of the urine or water should be consumed; a decoction of oil, urine, alkali, water, and oyster shell is effective against phlegm and should be used hot; a mixture of masti, urine, oyster shell, and honey can also be used for massage; powders of sesame, mustard, tasy, and vacha can be applied for a paste to treat mucus; the pastes of white mustard, sesame and ashwagandha, priyala and kapitha, honey, shigru, and punarnava can all be used as pleasant, warm applications.
english translation
hindi translation
zleSmaprabale tvAmalakaharidrAkaSAyaM madhumadhuraM pAyayet, triphalAkaSAyaM vA ; madhukazRGgaveraharItakItiktarohiNIkalkaM vA sakSaudraM, mUtratoyayoranyatareNa guDaharItakIM vA bhakSayet; tailamUtrakSArodakasurAzuktakaphaghnauSadhaniHkvAthaizca pariSekaH, AragvadhAdikaSAyairvoSNaiH; mastumUtrasurAzuktamadhukasArivApadmakasiddhaM vA ghRtamabhyaGgaH; tilasarSapAtasIyavacUrNAni zleSmAtakakapitthamadhuzigrumizrANi kSAramUtrapiSTAni pradehaH; zvetasarSapakalkaH, tilAzvagandhAkalkaH, priyAlaselukapitthakalkaH, madhuzigrupunarnavAkalkaH, vyoSatiktApRthakparNIbRhatIkalka ityeteSAM paJca pradehAH sukhoSNAH kSArodakapiSTAH, zAliparNI pRzniparNI bRhatyau vA kSIrapiSTAstarpaNamizrAH ||10||
hk transliteration