1.
प्रथमोऽध्यायः
Chapter 1
2.
द्वितीयोऽध्यायः
Chapter 2
3.
तृतीयोऽध्यायः
Chapter 3
4.
चतुर्थोऽध्यायः
Chapter 4
•
पञ्चमोऽध्यायः
Chapter 5
6.
षष्ठोऽध्यायः
Chapter 6
7.
सप्तमोऽध्यायः
Chapter 7
8.
अष्टमोऽध्यायः
Chapter 8
9.
नवमोऽध्यायः
Chapter 9
10.
दशमोऽध्यायः
Chapter 10
11.
एकादशोऽध्यायः
Chapter 11
12.
द्वादशोऽध्यायः
Chapter 12
13.
त्रयोदशोऽध्यादशोयः
Chapter 13
14.
चतुर्दशोऽध्यायः
Chapter 14
15.
पञ्चदशोऽध्यायः
Chapter 15
16.
षोडशोऽध्यायः
Chapter 16
17.
सप्तदशोऽध्यायः
Chapter 17
18.
अष्टादशोऽध्यायः
Chapter 18
19.
एकोनविंशोऽध्यायः
Chapter 19
20.
विंशोऽध्यायः
Chapter 20
21.
एकविंशोऽध्यायः
Chapter 21
22.
द्वाविंशोऽध्यायः
Chapter 22
23.
त्रयोविंशोऽध्यायः
Chapter 23
24.
चतुर्विंशोऽध्यायः
Chapter 24
25.
पञ्चविंशोऽध्यायः
Chapter 25
26.
षड्विंशोऽध्यायः
Chapter 26
27.
सप्तविंशोऽध्यायः
Chapter 27
28.
अष्टाविंशोऽध्यायः
Chapter 28
29.
एकोनत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 29
30.
त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 30
31.
एकत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 31
Progress:13.0%
कृते शुक्लश्चतुर्बाहुर्जटिलो वल्कलाम्बरः । कृष्णाजिनोपवीताक्षान् बिभ्रद्दण्डकमण्डलू ।। ११-५-२१ ।।
sanskrit
In Satya-yuga the Lord is white and four-armed, has matted locks and wears a garment of tree bark. He carries a black deerskin, a sacred thread, prayer beads and the rod and waterpot of a brahmacārī. ।। 11-5-21 ।।
english translation
सत्ययुग में भगवान श्वेत और चतुर्भुज हैं, जटाएँ हैं और वृक्ष की छाल का वस्त्र पहनते हैं। वह एक काला हिरण की खाल, एक पवित्र धागा, प्रार्थना माला और एक ब्रह्मचारी की छड़ी और जलपात्र रखते हैं। ।। ११-५-२१ ।।
hindi translation
kRte zuklazcaturbAhurjaTilo valkalAmbaraH | kRSNAjinopavItAkSAn bibhraddaNDakamaNDalU || 11-5-21 ||
hk transliteration by Sanscriptमनुष्यास्तु तदा शान्ता निर्वैराः सुहृदः समाः । यजन्ति तपसा देवं शमेन च दमेन च ।। ११-५-२२ ।।
sanskrit
People in Satya-yuga are peaceful, nonenvious, friendly to every creature and steady in all situations. They worship the Supreme Personality by austere meditation and by internal and external sense control. ।। 11-5-22 ।।
english translation
सत्ययुग में लोग शांतिपूर्ण, ईर्ष्यालु, हर प्राणी के प्रति मैत्रीपूर्ण और सभी स्थितियों में स्थिर रहते हैं। वे कठोर ध्यान और आंतरिक और बाह्य इंद्रिय नियंत्रण द्वारा सर्वोच्च व्यक्तित्व की पूजा करते हैं। ।। ११-५-२२ ।।
hindi translation
manuSyAstu tadA zAntA nirvairAH suhRdaH samAH | yajanti tapasA devaM zamena ca damena ca || 11-5-22 ||
hk transliteration by Sanscriptहंसः सुपर्णो वैकुण्ठो धर्मो योगेश्वरोऽमलः । ईश्वरः पुरुषोऽव्यक्तः परमात्मेति गीयते ।। ११-५-२३ ।।
sanskrit
In Satya-yuga the Lord is glorified by the names Haṁsa, Suparṇa, Vaikuṇṭha, Dharma, Yogeśvara, Amala, Īśvara, Puruṣa, Avyakta and Paramātmā. ।। 11-5-23 ।।
english translation
सत्ययुग में भगवान को हंस, सुपर्ण, वैकुंठ, धर्म, योगेश्वर, अमल, ईश्वर, पुरुष, अव्यक्त और परमात्मा नाम से महिमामंडित किया जाता है। ।। ११-५-२३ ।।
hindi translation
haMsaH suparNo vaikuNTho dharmo yogezvaro'malaH | IzvaraH puruSo'vyaktaH paramAtmeti gIyate || 11-5-23 ||
hk transliteration by Sanscriptत्रेतायां रक्तवर्णोऽसौ चतुर्बाहुस्त्रिमेखलः । हिरण्यकेशस्त्रय्यात्मा स्रुक्स्रुवाद्युपलक्षणः ।। ११-५-२४ ।।
sanskrit
In Tretā-yuga the Lord appears with a red complexion. He has four arms, golden hair, and wears a triple belt representing initiation into each of the three Vedas. Embodying the knowledge of worship by sacrificial performance, which is contained in the Ṛg, Sāma and Yajur Vedas, His symbols are the ladle, spoon and other implements of sacrifice. ।। 11-5-24 ।।
english translation
त्रेतायुग में भगवान लाल रंग के साथ प्रकट होते हैं। उनकी चार भुजाएं, सुनहरे बाल हैं और वे तीन वेदों में से प्रत्येक में दीक्षा का प्रतिनिधित्व करने वाली एक ट्रिपल बेल्ट पहनते हैं। यज्ञ प्रदर्शन द्वारा पूजा के ज्ञान को समाहित करते हुए, जो ऋग्, साम और यजुर वेदों में निहित है, उनके प्रतीक करछुल, चम्मच और बलिदान के अन्य उपकरण हैं। ।। ११-५-२४ ।।
hindi translation
tretAyAM raktavarNo'sau caturbAhustrimekhalaH | hiraNyakezastrayyAtmA sruksruvAdyupalakSaNaH || 11-5-24 ||
hk transliteration by Sanscriptतं तदा मनुजा देवं सर्वदेवमयं हरिम् । यजन्ति विद्यया त्रय्या धर्मिष्ठा ब्रह्मवादिनः ।। ११-५-२५ ।।
sanskrit
In Tretā-yuga, those members of human society who are fixed in religiosity and are sincerely interested in achieving the Absolute Truth worship Lord Hari, who contains within Himself all the demigods. The Lord is worshiped by the rituals of sacrifice taught in the three Vedas. ।। 11-5-25 ।।
english translation
त्रेता-युग में, मानव समाज के वे सदस्य जो धार्मिकता में दृढ़ हैं और पूर्ण सत्य को प्राप्त करने में ईमानदारी से रुचि रखते हैं, भगवान हरि की पूजा करते हैं, जो सभी देवताओं को अपने भीतर समाहित करते हैं। भगवान की पूजा तीन वेदों में सिखाए गए यज्ञ अनुष्ठानों द्वारा की जाती है। ।। ११-५-२५ ।।
hindi translation
taM tadA manujA devaM sarvadevamayaM harim | yajanti vidyayA trayyA dharmiSThA brahmavAdinaH || 11-5-25 ||
hk transliteration by SanscriptSrimad Bhagavatam
Progress:13.0%
कृते शुक्लश्चतुर्बाहुर्जटिलो वल्कलाम्बरः । कृष्णाजिनोपवीताक्षान् बिभ्रद्दण्डकमण्डलू ।। ११-५-२१ ।।
sanskrit
In Satya-yuga the Lord is white and four-armed, has matted locks and wears a garment of tree bark. He carries a black deerskin, a sacred thread, prayer beads and the rod and waterpot of a brahmacārī. ।। 11-5-21 ।।
english translation
सत्ययुग में भगवान श्वेत और चतुर्भुज हैं, जटाएँ हैं और वृक्ष की छाल का वस्त्र पहनते हैं। वह एक काला हिरण की खाल, एक पवित्र धागा, प्रार्थना माला और एक ब्रह्मचारी की छड़ी और जलपात्र रखते हैं। ।। ११-५-२१ ।।
hindi translation
kRte zuklazcaturbAhurjaTilo valkalAmbaraH | kRSNAjinopavItAkSAn bibhraddaNDakamaNDalU || 11-5-21 ||
hk transliteration by Sanscriptमनुष्यास्तु तदा शान्ता निर्वैराः सुहृदः समाः । यजन्ति तपसा देवं शमेन च दमेन च ।। ११-५-२२ ।।
sanskrit
People in Satya-yuga are peaceful, nonenvious, friendly to every creature and steady in all situations. They worship the Supreme Personality by austere meditation and by internal and external sense control. ।। 11-5-22 ।।
english translation
सत्ययुग में लोग शांतिपूर्ण, ईर्ष्यालु, हर प्राणी के प्रति मैत्रीपूर्ण और सभी स्थितियों में स्थिर रहते हैं। वे कठोर ध्यान और आंतरिक और बाह्य इंद्रिय नियंत्रण द्वारा सर्वोच्च व्यक्तित्व की पूजा करते हैं। ।। ११-५-२२ ।।
hindi translation
manuSyAstu tadA zAntA nirvairAH suhRdaH samAH | yajanti tapasA devaM zamena ca damena ca || 11-5-22 ||
hk transliteration by Sanscriptहंसः सुपर्णो वैकुण्ठो धर्मो योगेश्वरोऽमलः । ईश्वरः पुरुषोऽव्यक्तः परमात्मेति गीयते ।। ११-५-२३ ।।
sanskrit
In Satya-yuga the Lord is glorified by the names Haṁsa, Suparṇa, Vaikuṇṭha, Dharma, Yogeśvara, Amala, Īśvara, Puruṣa, Avyakta and Paramātmā. ।। 11-5-23 ।।
english translation
सत्ययुग में भगवान को हंस, सुपर्ण, वैकुंठ, धर्म, योगेश्वर, अमल, ईश्वर, पुरुष, अव्यक्त और परमात्मा नाम से महिमामंडित किया जाता है। ।। ११-५-२३ ।।
hindi translation
haMsaH suparNo vaikuNTho dharmo yogezvaro'malaH | IzvaraH puruSo'vyaktaH paramAtmeti gIyate || 11-5-23 ||
hk transliteration by Sanscriptत्रेतायां रक्तवर्णोऽसौ चतुर्बाहुस्त्रिमेखलः । हिरण्यकेशस्त्रय्यात्मा स्रुक्स्रुवाद्युपलक्षणः ।। ११-५-२४ ।।
sanskrit
In Tretā-yuga the Lord appears with a red complexion. He has four arms, golden hair, and wears a triple belt representing initiation into each of the three Vedas. Embodying the knowledge of worship by sacrificial performance, which is contained in the Ṛg, Sāma and Yajur Vedas, His symbols are the ladle, spoon and other implements of sacrifice. ।। 11-5-24 ।।
english translation
त्रेतायुग में भगवान लाल रंग के साथ प्रकट होते हैं। उनकी चार भुजाएं, सुनहरे बाल हैं और वे तीन वेदों में से प्रत्येक में दीक्षा का प्रतिनिधित्व करने वाली एक ट्रिपल बेल्ट पहनते हैं। यज्ञ प्रदर्शन द्वारा पूजा के ज्ञान को समाहित करते हुए, जो ऋग्, साम और यजुर वेदों में निहित है, उनके प्रतीक करछुल, चम्मच और बलिदान के अन्य उपकरण हैं। ।। ११-५-२४ ।।
hindi translation
tretAyAM raktavarNo'sau caturbAhustrimekhalaH | hiraNyakezastrayyAtmA sruksruvAdyupalakSaNaH || 11-5-24 ||
hk transliteration by Sanscriptतं तदा मनुजा देवं सर्वदेवमयं हरिम् । यजन्ति विद्यया त्रय्या धर्मिष्ठा ब्रह्मवादिनः ।। ११-५-२५ ।।
sanskrit
In Tretā-yuga, those members of human society who are fixed in religiosity and are sincerely interested in achieving the Absolute Truth worship Lord Hari, who contains within Himself all the demigods. The Lord is worshiped by the rituals of sacrifice taught in the three Vedas. ।। 11-5-25 ।।
english translation
त्रेता-युग में, मानव समाज के वे सदस्य जो धार्मिकता में दृढ़ हैं और पूर्ण सत्य को प्राप्त करने में ईमानदारी से रुचि रखते हैं, भगवान हरि की पूजा करते हैं, जो सभी देवताओं को अपने भीतर समाहित करते हैं। भगवान की पूजा तीन वेदों में सिखाए गए यज्ञ अनुष्ठानों द्वारा की जाती है। ।। ११-५-२५ ।।
hindi translation
taM tadA manujA devaM sarvadevamayaM harim | yajanti vidyayA trayyA dharmiSThA brahmavAdinaH || 11-5-25 ||
hk transliteration by Sanscript