1.
प्रथमोऽध्यायः
Chapter 1
2.
द्वितीयोऽध्यायः
Chapter 2
3.
तृतीयोऽध्यायः
Chapter 3
4.
चतुर्थोऽध्यायः
Chapter 4
5.
पञ्चमोऽध्यायः
Chapter 5
6.
षष्ठोऽध्यायः
Chapter 6
7.
सप्तमोऽध्यायः
Chapter 7
8.
अष्टमोऽध्यायः
Chapter 8
9.
नवमोऽध्यायः
Chapter 9
10.
दशमोऽध्यायः
Chapter 10
11.
एकादशोऽध्यायः
Chapter 11
12.
द्वादशोऽध्यायः
Chapter 12
13.
त्रयोदशोऽध्यादशोयः
Chapter 13
14.
चतुर्दशोऽध्यायः
Chapter 14
15.
पञ्चदशोऽध्यायः
Chapter 15
16.
षोडशोऽध्यायः
Chapter 16
17.
सप्तदशोऽध्यायः
Chapter 17
18.
अष्टादशोऽध्यायः
Chapter 18
19.
एकोनविंशोऽध्यायः
Chapter 19
20.
विंशोऽध्यायः
Chapter 20
21.
एकविंशोऽध्यायः
Chapter 21
22.
द्वाविंशोऽध्यायः
Chapter 22
23.
त्रयोविंशोऽध्यायः
Chapter 23
24.
चतुर्विंशोऽध्यायः
Chapter 24
25.
पञ्चविंशोऽध्यायः
Chapter 25
26.
षड्विंशोऽध्यायः
Chapter 26
27.
सप्तविंशोऽध्यायः
Chapter 27
•
अष्टाविंशोऽध्यायः
Chapter 28
29.
एकोनत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 29
30.
त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 30
31.
एकत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 31
Progress:89.3%
समाहितैः कः करणैर्गुणात्मभिर्गुणो भवेन्मत्सुविविक्तधाम्नः । विक्षिप्यमाणैरुत किं नु दूषणं घनैरुपेतैर्विगतै रवेः किम् ।। ११-२८-२५ ।।
sanskrit
For one who has properly realized My personal identity as the Supreme Godhead, what credit is there if his senses — mere products of the material modes — are perfectly concentrated in meditation? And on the other hand, what blame is incurred if his senses happen to become agitated? Indeed, what does it mean to the sun if the clouds come and go? ।। 11-28-25 ।।
english translation
जिसने सर्वोच्च ईश्वर के रूप में मेरी व्यक्तिगत पहचान को ठीक से महसूस कर लिया है, उसके लिए इसमें क्या श्रेय है अगर उसकी इंद्रियाँ - भौतिक गुणों के उत्पाद मात्र - ध्यान में पूरी तरह से केंद्रित हैं? और दूसरी ओर यदि उसकी इन्द्रियाँ उत्तेजित हो जायं तो इसमें क्या दोष लगता है? दरअसल, अगर बादल आते-जाते रहते हैं तो सूरज को इससे क्या मतलब? ।। ११-२८-२५ ।।
hindi translation
samAhitaiH kaH karaNairguNAtmabhirguNo bhavenmatsuviviktadhAmnaH | vikSipyamANairuta kiM nu dUSaNaM ghanairupetairvigatai raveH kim || 11-28-25 ||
hk transliteration by SanscriptSrimad Bhagavatam
Progress:89.3%
समाहितैः कः करणैर्गुणात्मभिर्गुणो भवेन्मत्सुविविक्तधाम्नः । विक्षिप्यमाणैरुत किं नु दूषणं घनैरुपेतैर्विगतै रवेः किम् ।। ११-२८-२५ ।।
sanskrit
For one who has properly realized My personal identity as the Supreme Godhead, what credit is there if his senses — mere products of the material modes — are perfectly concentrated in meditation? And on the other hand, what blame is incurred if his senses happen to become agitated? Indeed, what does it mean to the sun if the clouds come and go? ।। 11-28-25 ।।
english translation
जिसने सर्वोच्च ईश्वर के रूप में मेरी व्यक्तिगत पहचान को ठीक से महसूस कर लिया है, उसके लिए इसमें क्या श्रेय है अगर उसकी इंद्रियाँ - भौतिक गुणों के उत्पाद मात्र - ध्यान में पूरी तरह से केंद्रित हैं? और दूसरी ओर यदि उसकी इन्द्रियाँ उत्तेजित हो जायं तो इसमें क्या दोष लगता है? दरअसल, अगर बादल आते-जाते रहते हैं तो सूरज को इससे क्या मतलब? ।। ११-२८-२५ ।।
hindi translation
samAhitaiH kaH karaNairguNAtmabhirguNo bhavenmatsuviviktadhAmnaH | vikSipyamANairuta kiM nu dUSaNaM ghanairupetairvigatai raveH kim || 11-28-25 ||
hk transliteration by Sanscript