1.
प्रथमोऽध्यायः
Chapter 1
2.
द्वितीयोऽध्यायः
Chapter 2
3.
तृतीयोऽध्यायः
Chapter 3
4.
चतुर्थोऽध्यायः
Chapter 4
5.
पञ्चमोऽध्यायः
Chapter 5
6.
षष्ठोऽध्यायः
Chapter 6
7.
सप्तमोऽध्यायः
Chapter 7
8.
अष्टमोऽध्यायः
Chapter 8
9.
नवमोऽध्यायः
Chapter 9
10.
दशमोऽध्यायः
Chapter 10
11.
एकादशोऽध्यायः
Chapter 11
12.
द्वादशोऽध्यायः
Chapter 12
13.
त्रयोदशोऽध्यादशोयः
Chapter 13
14.
चतुर्दशोऽध्यायः
Chapter 14
15.
पञ्चदशोऽध्यायः
Chapter 15
16.
षोडशोऽध्यायः
Chapter 16
17.
सप्तदशोऽध्यायः
Chapter 17
18.
अष्टादशोऽध्यायः
Chapter 18
19.
एकोनविंशोऽध्यायः
Chapter 19
20.
विंशोऽध्यायः
Chapter 20
21.
एकविंशोऽध्यायः
Chapter 21
22.
द्वाविंशोऽध्यायः
Chapter 22
23.
त्रयोविंशोऽध्यायः
Chapter 23
•
चतुर्विंशोऽध्यायः
Chapter 24
25.
पञ्चविंशोऽध्यायः
Chapter 25
26.
षड्विंशोऽध्यायः
Chapter 26
27.
सप्तविंशोऽध्यायः
Chapter 27
28.
अष्टाविंशोऽध्यायः
Chapter 28
29.
एकोनत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 29
30.
त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 30
31.
एकत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 31
Progress:76.2%
श्रीभगवानुवाच अथ ते सम्प्रवक्ष्यामि साङ्ख्यं पूर्वैर्विनिश्चितम् । यद्विज्ञाय पुमान् सद्यो जह्याद्वैकल्पिकं भ्रमम् ।। ११-२४-१ ।।
sanskrit
Lord Śrī Kṛṣṇa said: Now I shall describe to you the science of Sāṅkhya, which has been perfectly established by ancient authorities. By understanding this science a person can immediately give up the illusion of material duality. ।। 11-24-1 ।।
english translation
भगवान श्रीकृष्ण ने कहा: अब मैं तुम्हें सांख्य विज्ञान का वर्णन करूंगा, जिसे प्राचीन विद्वानों ने पूरी तरह से स्थापित किया है। इस विज्ञान को समझकर व्यक्ति भौतिक द्वैत के भ्रम को तुरंत त्याग सकता है। ।। ११-२४-१ ।।
hindi translation
zrIbhagavAnuvAca atha te sampravakSyAmi sAGkhyaM pUrvairvinizcitam | yadvijJAya pumAn sadyo jahyAdvaikalpikaM bhramam || 11-24-1 ||
hk transliteration by Sanscriptआसीज्ज्ञानमथो ह्यर्थ एकमेवाविकल्पितम् । यदा विवेकनिपुणा आदौ कृतयुगेऽयुगे ।। ११-२४-२ ।।
sanskrit
Originally, during the Kṛta-yuga, when all men were very expert in spiritual discrimination, and also previous to that, during the period of annihilation, the seer existed alone, nondifferent from the seen object. ।। 11-24-2 ।।
english translation
मूल रूप से, कृत-युग के दौरान, जब सभी लोग आध्यात्मिक भेदभाव में बहुत विशेषज्ञ थे, और उससे भी पहले, विनाश की अवधि के दौरान, द्रष्टा अकेले अस्तित्व में था, देखी गई वस्तु से अलग नहीं। ।। ११-२४-२ ।।
hindi translation
AsIjjJAnamatho hyartha ekamevAvikalpitam | yadA vivekanipuNA Adau kRtayuge'yuge || 11-24-2 ||
hk transliteration by Sanscriptतन्मायाफलरूपेण केवलं निर्विकल्पितम् । वाङ्मनोगोचरं सत्यं द्विधा समभवद्बृहत् ।। ११-२४-३ ।।
sanskrit
That one Absolute Truth, remaining free from material dualities and inaccessible to ordinary speech and mind, divided Himself into two categories — the material nature and the living entities who are trying to enjoy the manifestations of that nature. ।। 11-24-3 ।।
english translation
उस एक परम सत्य ने, भौतिक द्वंद्वों से मुक्त और सामान्य वाणी और मन के लिए दुर्गम रहते हुए, खुद को दो श्रेणियों में विभाजित किया - भौतिक प्रकृति और जीव जो उस प्रकृति की अभिव्यक्तियों का आनंद लेने की कोशिश कर रहे हैं। ।। ११-२४-३ ।।
hindi translation
tanmAyAphalarUpeNa kevalaM nirvikalpitam | vAGmanogocaraM satyaM dvidhA samabhavadbRhat || 11-24-3 ||
hk transliteration by Sanscriptतयोरेकतरो ह्यर्थः प्रकृतिः सोभयात्मिका । ज्ञानं त्वन्यतमो भावः पुरुषः सोऽभिधीयते ।। ११-२४-४ ।।
sanskrit
Of these two categories of manifestation, one is material nature, which embodies both the subtle causes and manifest products of matter. The other is the conscious living entity, designated as the enjoyer. ।। 11-24-4 ।।
english translation
अभिव्यक्ति की इन दो श्रेणियों में से एक भौतिक प्रकृति है, जो पदार्थ के सूक्ष्म कारणों और प्रकट उत्पादों दोनों का प्रतीक है। दूसरा चेतन जीव है, जिसे भोक्ता के रूप में नामित किया गया है। ।। ११-२४-४ ।।
hindi translation
tayorekataro hyarthaH prakRtiH sobhayAtmikA | jJAnaM tvanyatamo bhAvaH puruSaH so'bhidhIyate || 11-24-4 ||
hk transliteration by Sanscriptतमो रजः सत्त्वमिति प्रकृतेरभवन् गुणाः । मया प्रक्षोभ्यमाणायाः पुरुषानुमतेन च ।। ११-२४-५ ।।
sanskrit
When material nature was agitated by My glance, the three material modes — goodness, passion and ignorance — became manifest to fulfill the pending desires of the conditioned souls. ।। 11-24-5 ।।
english translation
जब भौतिक प्रकृति मेरी दृष्टि से उत्तेजित हो गई, तो तीन भौतिक गुण - अच्छाई, जुनून और अज्ञान - बद्ध आत्माओं की लंबित इच्छाओं को पूरा करने के लिए प्रकट हुए। ।। ११-२४-५ ।।
hindi translation
tamo rajaH sattvamiti prakRterabhavan guNAH | mayA prakSobhyamANAyAH puruSAnumatena ca || 11-24-5 ||
hk transliteration by SanscriptSrimad Bhagavatam
Progress:76.2%
श्रीभगवानुवाच अथ ते सम्प्रवक्ष्यामि साङ्ख्यं पूर्वैर्विनिश्चितम् । यद्विज्ञाय पुमान् सद्यो जह्याद्वैकल्पिकं भ्रमम् ।। ११-२४-१ ।।
sanskrit
Lord Śrī Kṛṣṇa said: Now I shall describe to you the science of Sāṅkhya, which has been perfectly established by ancient authorities. By understanding this science a person can immediately give up the illusion of material duality. ।। 11-24-1 ।।
english translation
भगवान श्रीकृष्ण ने कहा: अब मैं तुम्हें सांख्य विज्ञान का वर्णन करूंगा, जिसे प्राचीन विद्वानों ने पूरी तरह से स्थापित किया है। इस विज्ञान को समझकर व्यक्ति भौतिक द्वैत के भ्रम को तुरंत त्याग सकता है। ।। ११-२४-१ ।।
hindi translation
zrIbhagavAnuvAca atha te sampravakSyAmi sAGkhyaM pUrvairvinizcitam | yadvijJAya pumAn sadyo jahyAdvaikalpikaM bhramam || 11-24-1 ||
hk transliteration by Sanscriptआसीज्ज्ञानमथो ह्यर्थ एकमेवाविकल्पितम् । यदा विवेकनिपुणा आदौ कृतयुगेऽयुगे ।। ११-२४-२ ।।
sanskrit
Originally, during the Kṛta-yuga, when all men were very expert in spiritual discrimination, and also previous to that, during the period of annihilation, the seer existed alone, nondifferent from the seen object. ।। 11-24-2 ।।
english translation
मूल रूप से, कृत-युग के दौरान, जब सभी लोग आध्यात्मिक भेदभाव में बहुत विशेषज्ञ थे, और उससे भी पहले, विनाश की अवधि के दौरान, द्रष्टा अकेले अस्तित्व में था, देखी गई वस्तु से अलग नहीं। ।। ११-२४-२ ।।
hindi translation
AsIjjJAnamatho hyartha ekamevAvikalpitam | yadA vivekanipuNA Adau kRtayuge'yuge || 11-24-2 ||
hk transliteration by Sanscriptतन्मायाफलरूपेण केवलं निर्विकल्पितम् । वाङ्मनोगोचरं सत्यं द्विधा समभवद्बृहत् ।। ११-२४-३ ।।
sanskrit
That one Absolute Truth, remaining free from material dualities and inaccessible to ordinary speech and mind, divided Himself into two categories — the material nature and the living entities who are trying to enjoy the manifestations of that nature. ।। 11-24-3 ।।
english translation
उस एक परम सत्य ने, भौतिक द्वंद्वों से मुक्त और सामान्य वाणी और मन के लिए दुर्गम रहते हुए, खुद को दो श्रेणियों में विभाजित किया - भौतिक प्रकृति और जीव जो उस प्रकृति की अभिव्यक्तियों का आनंद लेने की कोशिश कर रहे हैं। ।। ११-२४-३ ।।
hindi translation
tanmAyAphalarUpeNa kevalaM nirvikalpitam | vAGmanogocaraM satyaM dvidhA samabhavadbRhat || 11-24-3 ||
hk transliteration by Sanscriptतयोरेकतरो ह्यर्थः प्रकृतिः सोभयात्मिका । ज्ञानं त्वन्यतमो भावः पुरुषः सोऽभिधीयते ।। ११-२४-४ ।।
sanskrit
Of these two categories of manifestation, one is material nature, which embodies both the subtle causes and manifest products of matter. The other is the conscious living entity, designated as the enjoyer. ।। 11-24-4 ।।
english translation
अभिव्यक्ति की इन दो श्रेणियों में से एक भौतिक प्रकृति है, जो पदार्थ के सूक्ष्म कारणों और प्रकट उत्पादों दोनों का प्रतीक है। दूसरा चेतन जीव है, जिसे भोक्ता के रूप में नामित किया गया है। ।। ११-२४-४ ।।
hindi translation
tayorekataro hyarthaH prakRtiH sobhayAtmikA | jJAnaM tvanyatamo bhAvaH puruSaH so'bhidhIyate || 11-24-4 ||
hk transliteration by Sanscriptतमो रजः सत्त्वमिति प्रकृतेरभवन् गुणाः । मया प्रक्षोभ्यमाणायाः पुरुषानुमतेन च ।। ११-२४-५ ।।
sanskrit
When material nature was agitated by My glance, the three material modes — goodness, passion and ignorance — became manifest to fulfill the pending desires of the conditioned souls. ।। 11-24-5 ।।
english translation
जब भौतिक प्रकृति मेरी दृष्टि से उत्तेजित हो गई, तो तीन भौतिक गुण - अच्छाई, जुनून और अज्ञान - बद्ध आत्माओं की लंबित इच्छाओं को पूरा करने के लिए प्रकट हुए। ।। ११-२४-५ ।।
hindi translation
tamo rajaH sattvamiti prakRterabhavan guNAH | mayA prakSobhyamANAyAH puruSAnumatena ca || 11-24-5 ||
hk transliteration by Sanscript