1.

प्रथमोऽध्यायः

Chapter 1

2.

द्वितीयोऽध्यायः

Chapter 2

3.

तृतीयोऽध्यायः

Chapter 3

4.

चतुर्थोऽध्यायः

Chapter 4

5.

पञ्चमोऽध्यायः

Chapter 5

6.

षष्ठोऽध्यायः

Chapter 6

7.

सप्तमोऽध्यायः

Chapter 7

8.

अष्टमोऽध्यायः

Chapter 8

9.

नवमोऽध्यायः

Chapter 9

10.

दशमोऽध्यायः

Chapter 10

11.

एकादशोऽध्यायः

Chapter 11

12.

द्वादशोऽध्यायः

Chapter 12

13.

त्रयोदशोऽध्यादशोयः

Chapter 13

14.

चतुर्दशोऽध्यायः

Chapter 14

15.

पञ्चदशोऽध्यायः

Chapter 15

16.

षोडशोऽध्यायः

Chapter 16

17.

सप्तदशोऽध्यायः

Chapter 17

18.

अष्टादशोऽध्यायः

Chapter 18

19.

एकोनविंशोऽध्यायः

Chapter 19

20.

विंशोऽध्यायः

Chapter 20

एकविंशोऽध्यायः

Chapter 21

22.

द्वाविंशोऽध्यायः

Chapter 22

23.

त्रयोविंशोऽध्यायः

Chapter 23

24.

चतुर्विंशोऽध्यायः

Chapter 24

25.

पञ्चविंशोऽध्यायः

Chapter 25

26.

षड्विंशोऽध्यायः

Chapter 26

27.

सप्तविंशोऽध्यायः

Chapter 27

28.

अष्टाविंशोऽध्यायः

Chapter 28

29.

एकोनत्रिंशोऽध्यायः

Chapter 29

30.

त्रिंशोऽध्यायः

Chapter 30

31.

एकत्रिंशोऽध्यायः

Chapter 31

Progress:65.3%

क्वचिद्गुणोऽपि दोषः स्याद्दोषोऽपि विधिना गुणः । गुणदोषार्थनियमस्तद्भिदामेव बाधते ।। ११-२१-१६ ।।

Sometimes piety becomes sin, and sometimes what is ordinarily sin becomes piety on the strength of Vedic injunctions. Such special rules in effect eradicate the clear distinction between piety and sin. ।। 11-21-16 ।।

english translation

कभी-कभी धर्मपरायणता पाप बन जाती है, और कभी-कभी जो सामान्यतः पाप होता है वह वैदिक आदेशों के बल पर धर्मनिष्ठा बन जाता है। ऐसे विशेष नियम वास्तव में धर्मपरायणता और पाप के बीच स्पष्ट अंतर को मिटा देते हैं। ।। ११-२१-१६ ।।

hindi translation

kvacidguNo'pi doSaH syAddoSo'pi vidhinA guNaH | guNadoSArthaniyamastadbhidAmeva bAdhate || 11-21-16 ||

hk transliteration by Sanscript

समानकर्माचरणं पतितानां न पातकम् । औत्पत्तिको गुणः सङ्गो न शयानः पतत्यधः ।। ११-२१-१७ ।।

The same activities that would degrade an elevated person do not cause falldown for those who are already fallen. Indeed, one who is lying on the ground cannot possibly fall further. The material association that is dictated by one’s own nature is considered a good quality. ।। 11-21-17 ।।

english translation

जो कार्य किसी श्रेष्ठ व्यक्ति को नीचा दिखा सकते हैं वही कार्य उन लोगों को पतन का कारण नहीं बनाते जो पहले से ही गिरे हुए हैं। सचमुच, जो ज़मीन पर पड़ा है वह संभवतः आगे नहीं गिर सकता। जो भौतिक संगति व्यक्ति की अपनी प्रकृति द्वारा निर्धारित होती है, उसे एक अच्छा गुण माना जाता है। ।। ११-२१-१७ ।।

hindi translation

samAnakarmAcaraNaM patitAnAM na pAtakam | autpattiko guNaH saGgo na zayAnaH patatyadhaH || 11-21-17 ||

hk transliteration by Sanscript

यतो यतो निवर्तेत विमुच्येत ततस्ततः । एष धर्मो नृणां क्षेमः शोकमोहभयापहः ।। ११-२१-१८ ।।

By refraining from a particular sinful or materialistic activity, one becomes freed from its bondage. Such renunciation is the basis of religious and auspicious life for human beings and drives away all suffering, illusion and fear. ।। 11-21-18 ।।

english translation

किसी विशेष पापपूर्ण या भौतिक गतिविधि से दूर रहने से व्यक्ति उसके बंधन से मुक्त हो जाता है। ऐसा त्याग ही मनुष्य के लिए धार्मिक एवं मंगलमय जीवन का आधार है तथा सभी कष्टों, मोह एवं भय को दूर भगाता है। ।। ११-२१-१८ ।।

hindi translation

yato yato nivarteta vimucyeta tatastataH | eSa dharmo nRNAM kSemaH zokamohabhayApahaH || 11-21-18 ||

hk transliteration by Sanscript

विषयेषु गुणाध्यासात्पुंसः सङ्गस्ततो भवेत् । सङ्गात्तत्र भवेत्कामः कामादेव कलिर्नृणाम् ।। ११-२१-१९ ।।

One who accepts material sense objects as desirable certainly becomes attached to them. From such attachment lust arises, and this lust creates quarrel among men. ।। 11-21-19 ।।

english translation

जो व्यक्ति भौतिक इंद्रिय विषयों को वांछनीय मानता है वह निश्चित रूप से उनसे आसक्त हो जाता है। ऐसी आसक्ति से वासना उत्पन्न होती है और यही वासना मनुष्यों में झगड़ा उत्पन्न करती है। ।। ११-२१-१९ ।।

hindi translation

viSayeSu guNAdhyAsAtpuMsaH saGgastato bhavet | saGgAttatra bhavetkAmaH kAmAdeva kalirnRNAm || 11-21-19 ||

hk transliteration by Sanscript

कलेर्दुर्विषहः क्रोधस्तमस्तमनुवर्तते । तमसा ग्रस्यते पुंसश्चेतना व्यापिनी द्रुतम् ।। ११-२१-२० ।।

From quarrel arises intolerable anger, followed by the darkness of ignorance. This ignorance quickly overtakes a man’s broad intelligence. ।। 11-21-20 ।।

english translation

झगड़े से असहनीय क्रोध उत्पन्न होता है और उसके बाद अज्ञान का अंधकार उत्पन्न होता है। यह अज्ञानता शीघ्र ही मनुष्य की व्यापक बुद्धि पर हावी हो जाती है। ।। ११-२१-२० ।।

hindi translation

kalerdurviSahaH krodhastamastamanuvartate | tamasA grasyate puMsazcetanA vyApinI drutam || 11-21-20 ||

hk transliteration by Sanscript