1.
प्रथमोऽध्यायः
Chapter 1
2.
द्वितीयोऽध्यायः
Chapter 2
3.
तृतीयोऽध्यायः
Chapter 3
4.
चतुर्थोऽध्यायः
Chapter 4
5.
पञ्चमोऽध्यायः
Chapter 5
6.
षष्ठोऽध्यायः
Chapter 6
7.
सप्तमोऽध्यायः
Chapter 7
8.
अष्टमोऽध्ययः
Chapter 8
9.
नवमोऽध्यायः
Chapter 9
10.
दशमोऽध्यायः
Chapter 10
11.
एकादशोऽध्यायः
Chapter 11
12.
द्वादशोऽध्यायः
Chapter 12
13.
त्रयोदशोऽध्यायः
Chapter 13
14.
चतुर्दशोऽध्यायः
Chapter 14
•
पञ्चदशोऽध्यायः
Chapter 15
16.
षोडशोऽध्यायः
Chapter 16
17.
सप्तदशोऽध्यायः
Chapter 17
18.
अष्टादशोऽध्यायः
Chapter 18
19.
नामैकोनविंशोऽध्यायः
Chapter 19
Progress:77.0%
यदा मुकुन्दो भगवानिमां महींजहौ स्वतन्वा श्रवणीयसत्कथः । तदा हरेवाप्रतिबुद्धचेतसामधर्महेतुः कलिरन्ववर्तत ।। १-१५-३६ ।।
sanskrit
When the Personality of Godhead, Lord Kṛṣṇa, left this earthly planet in His selfsame form, from that very day Kali, who had already partially appeared, became fully manifest to create inauspicious conditions for those who are endowed with a poor fund of knowledge. ।। 1-15-36 ।।
english translation
जब भगवान् श्रीकृष्ण ने अपने उसी रूप के साथ इस पृथ्वीलोक को छोड़ दिया, उसी दिन से कलि, जो पहले ही अंशत: प्रकट हो चुका था, अल्पज्ञों के लिए अशुभ परिस्थितियाँ उत्पन्न करने के लिए पूरी तरह प्रकट हो गया। ।। १-१५-३६ ।।
hindi translation
yadA mukundo bhagavAnimAM mahIMjahau svatanvA zravaNIyasatkathaH | tadA harevApratibuddhacetasAmadharmahetuH kaliranvavartata || 1-15-36 ||
hk transliteration by Sanscriptयुधिष्ठिरस्तत्परिसर्पणं बुधःपुरे च राष्ट्रे च गृहे तथाऽऽत्मनि । विभाव्य लोभानृतजिह्महिंसनाद्यधर्मचक्रं गमनाय पर्यधात् ।। १-१५-३७ ।।
sanskrit
Mahārāja Yudhiṣṭhira was intelligent enough to understand the influence of the Age of Kali, characterized by increasing avarice, falsehood, cheating and violence throughout the capital, state, home and among individuals. So he wisely prepared himself to leave home, and he dressed accordingly. ।। 1-15-37 ।।
english translation
महाराज युधिष्ठिर पर्याप्त बुद्धिमान थे कि वे कलियुग के प्रभाव को समझ गये, जिसके विशेष लक्षण होते हैं—बढ़ता लालच, असत्य भाषण, धोखा देना तथा सारी राजधानी, राज्य, घर तथा समस्त व्यक्तियों में हिंसा का आधिक्य इत्यादि। अतएव उन्होंने घर छोडऩे की तैयारी की और तदनुकूल वस्त्र धारण कर लिये। ।। १-१५-३७ ।।
hindi translation
yudhiSThirastatparisarpaNaM budhaHpure ca rASTre ca gRhe tathA''tmani | vibhAvya lobhAnRtajihmahiMsanAdyadharmacakraM gamanAya paryadhAt || 1-15-37 ||
hk transliteration by Sanscriptस्वराट् पौत्रं विनयिनमात्मनः सुसमं गुणैः । तोयनीव्याः पतिं भूमेरभ्यषिञ्चद्गजाह्वये ।। १-१५-३८ ।।
sanskrit
Thereafter, in the capital of Hastināpura, he enthroned his grandson, who was trained and equally qualified, as the emperor and master of all land bordered by the seas. ।। 1-15-38 ।।
english translation
तत्पश्चात् उन्होंने हस्तिनापुर की राजधानी में, उन्होंने अपने पौत्र को सिंहासनारूढ़ किया, जो समुद्र से घिरी सारी भूमि के स्वामी तथा सम्राट के रूप में प्रशिक्षित था और उन्हीं के समान सुयोग्य था। ।। १-१५-३८ ।।
hindi translation
svarAT pautraM vinayinamAtmanaH susamaM guNaiH | toyanIvyAH patiM bhUmerabhyaSiJcadgajAhvaye || 1-15-38 ||
hk transliteration by Sanscriptमथुरायां तथा वज्रं शूरसेनपतिं ततः । प्राजापत्यां निरूप्येष्टिमग्नीनपिबदीश्वरः ।। १-१५-३९ ।।
sanskrit
Then he posted Vajra, the son of Aniruddha [grandson of Lord Kṛṣṇa], at Mathurā as the King of Śūrasena. Afterwards Mahārāja Yudhiṣṭhira performed a Prājāpatya sacrifice and placed in himself the fire for quitting household life. ।। 1-15-39 ।।
english translation
तब उन्होंने अनिरुद्ध (भगवान् कृष्ण के पौत्र) के पुत्र वज्र को मथुरा में शूरसेन का राजा बना दिया। तत्पश्चात् महाराज युधिष्ठिर ने प्राजापत्य यज्ञ किया और गृहस्थ जीवन त्यागने के लिए अपने भीतर अग्नि प्रतिष्ठित की। ।। १-१५-३९ ।।
hindi translation
mathurAyAM tathA vajraM zUrasenapatiM tataH | prAjApatyAM nirUpyeSTimagnInapibadIzvaraH || 1-15-39 ||
hk transliteration by Sanscriptविसृज्य तत्र तत्सर्वं दुकूलवलयादिकम् । निर्ममो निरहङ्कारः सञ्च्छिन्नाशेषबन्धनः ।। १-१५-४० ।।
sanskrit
Mahārāja Yudhiṣṭhira at once relinquished all his garments, belt and ornaments of the royal order and became completely disinterested and unattached to everything. ।। 1-15-40 ।।
english translation
महाराज युधिष्ठिर ने अपने सारे वस्त्र, कमर-पेटी तथा राजसी आभूषण तुरन्त त्याग दिये और वे पूर्ण रूप से उदासीन तथा प्रत्येक वस्तु से विरक्त हो गये। ।। १-१५-४० ।।
hindi translation
visRjya tatra tatsarvaM dukUlavalayAdikam | nirmamo nirahaGkAraH saJcchinnAzeSabandhanaH || 1-15-40 ||
hk transliteration by SanscriptSrimad Bhagavatam
Progress:77.0%
यदा मुकुन्दो भगवानिमां महींजहौ स्वतन्वा श्रवणीयसत्कथः । तदा हरेवाप्रतिबुद्धचेतसामधर्महेतुः कलिरन्ववर्तत ।। १-१५-३६ ।।
sanskrit
When the Personality of Godhead, Lord Kṛṣṇa, left this earthly planet in His selfsame form, from that very day Kali, who had already partially appeared, became fully manifest to create inauspicious conditions for those who are endowed with a poor fund of knowledge. ।। 1-15-36 ।।
english translation
जब भगवान् श्रीकृष्ण ने अपने उसी रूप के साथ इस पृथ्वीलोक को छोड़ दिया, उसी दिन से कलि, जो पहले ही अंशत: प्रकट हो चुका था, अल्पज्ञों के लिए अशुभ परिस्थितियाँ उत्पन्न करने के लिए पूरी तरह प्रकट हो गया। ।। १-१५-३६ ।।
hindi translation
yadA mukundo bhagavAnimAM mahIMjahau svatanvA zravaNIyasatkathaH | tadA harevApratibuddhacetasAmadharmahetuH kaliranvavartata || 1-15-36 ||
hk transliteration by Sanscriptयुधिष्ठिरस्तत्परिसर्पणं बुधःपुरे च राष्ट्रे च गृहे तथाऽऽत्मनि । विभाव्य लोभानृतजिह्महिंसनाद्यधर्मचक्रं गमनाय पर्यधात् ।। १-१५-३७ ।।
sanskrit
Mahārāja Yudhiṣṭhira was intelligent enough to understand the influence of the Age of Kali, characterized by increasing avarice, falsehood, cheating and violence throughout the capital, state, home and among individuals. So he wisely prepared himself to leave home, and he dressed accordingly. ।। 1-15-37 ।।
english translation
महाराज युधिष्ठिर पर्याप्त बुद्धिमान थे कि वे कलियुग के प्रभाव को समझ गये, जिसके विशेष लक्षण होते हैं—बढ़ता लालच, असत्य भाषण, धोखा देना तथा सारी राजधानी, राज्य, घर तथा समस्त व्यक्तियों में हिंसा का आधिक्य इत्यादि। अतएव उन्होंने घर छोडऩे की तैयारी की और तदनुकूल वस्त्र धारण कर लिये। ।। १-१५-३७ ।।
hindi translation
yudhiSThirastatparisarpaNaM budhaHpure ca rASTre ca gRhe tathA''tmani | vibhAvya lobhAnRtajihmahiMsanAdyadharmacakraM gamanAya paryadhAt || 1-15-37 ||
hk transliteration by Sanscriptस्वराट् पौत्रं विनयिनमात्मनः सुसमं गुणैः । तोयनीव्याः पतिं भूमेरभ्यषिञ्चद्गजाह्वये ।। १-१५-३८ ।।
sanskrit
Thereafter, in the capital of Hastināpura, he enthroned his grandson, who was trained and equally qualified, as the emperor and master of all land bordered by the seas. ।। 1-15-38 ।।
english translation
तत्पश्चात् उन्होंने हस्तिनापुर की राजधानी में, उन्होंने अपने पौत्र को सिंहासनारूढ़ किया, जो समुद्र से घिरी सारी भूमि के स्वामी तथा सम्राट के रूप में प्रशिक्षित था और उन्हीं के समान सुयोग्य था। ।। १-१५-३८ ।।
hindi translation
svarAT pautraM vinayinamAtmanaH susamaM guNaiH | toyanIvyAH patiM bhUmerabhyaSiJcadgajAhvaye || 1-15-38 ||
hk transliteration by Sanscriptमथुरायां तथा वज्रं शूरसेनपतिं ततः । प्राजापत्यां निरूप्येष्टिमग्नीनपिबदीश्वरः ।। १-१५-३९ ।।
sanskrit
Then he posted Vajra, the son of Aniruddha [grandson of Lord Kṛṣṇa], at Mathurā as the King of Śūrasena. Afterwards Mahārāja Yudhiṣṭhira performed a Prājāpatya sacrifice and placed in himself the fire for quitting household life. ।। 1-15-39 ।।
english translation
तब उन्होंने अनिरुद्ध (भगवान् कृष्ण के पौत्र) के पुत्र वज्र को मथुरा में शूरसेन का राजा बना दिया। तत्पश्चात् महाराज युधिष्ठिर ने प्राजापत्य यज्ञ किया और गृहस्थ जीवन त्यागने के लिए अपने भीतर अग्नि प्रतिष्ठित की। ।। १-१५-३९ ।।
hindi translation
mathurAyAM tathA vajraM zUrasenapatiM tataH | prAjApatyAM nirUpyeSTimagnInapibadIzvaraH || 1-15-39 ||
hk transliteration by Sanscriptविसृज्य तत्र तत्सर्वं दुकूलवलयादिकम् । निर्ममो निरहङ्कारः सञ्च्छिन्नाशेषबन्धनः ।। १-१५-४० ।।
sanskrit
Mahārāja Yudhiṣṭhira at once relinquished all his garments, belt and ornaments of the royal order and became completely disinterested and unattached to everything. ।। 1-15-40 ।।
english translation
महाराज युधिष्ठिर ने अपने सारे वस्त्र, कमर-पेटी तथा राजसी आभूषण तुरन्त त्याग दिये और वे पूर्ण रूप से उदासीन तथा प्रत्येक वस्तु से विरक्त हो गये। ।। १-१५-४० ।।
hindi translation
visRjya tatra tatsarvaM dukUlavalayAdikam | nirmamo nirahaGkAraH saJcchinnAzeSabandhanaH || 1-15-40 ||
hk transliteration by Sanscript