1.
अध्यायः १
adhyAyaH 1
2.
अध्यायः २
adhyAyaH 2
3.
अध्यायः ३
adhyAyaH 3
4.
अध्यायः ४
adhyAyaH 4
5.
अध्यायः ५
adhyAyaH 5
6.
अध्यायः ६
adhyAyaH 6
7.
अध्यायः ७
adhyAyaH 7
8.
अध्यायः ८
adhyAyaH 8
9.
अध्यायः ९
adhyAyaH 9
10.
अध्यायः १०
adhyAyaH 10
11.
अध्यायः ११
adhyAyaH 11
12.
अध्यायः १२
adhyAyaH 12
13.
अध्यायः १३
adhyAyaH 13
14.
अध्यायः १४
adhyAyaH 14
15.
अध्यायः १५
adhyAyaH 15
16.
अध्यायः १६
adhyAyaH 16
17.
अध्यायः १७
adhyAyaH 17
18.
अध्यायः १८
adhyAyaH 18
19.
अध्यायः १९
adhyAyaH 19
20.
अध्यायः २०
adhyAyaH 20
21.
अध्यायः २१
adhyAyaH 21
22.
अध्यायः २२
adhyAyaH 22
23.
अध्यायः २३
adhyAyaH 23
24.
अध्यायः २४
adhyAyaH 24
25.
अध्यायः २५
adhyAyaH 25
26.
अध्यायः २६
adhyAyaH 26
27.
अध्यायः २७
adhyAyaH 27
28.
अध्यायः २८
adhyAyaH 28
29.
अध्यायः २९
adhyAyaH 29
30.
अध्यायः ३०
adhyAyaH 30
31.
अध्यायः ३१
adhyAyaH 31
32.
अध्यायः ३२
adhyAyaH 32
33.
अध्यायः ३३
adhyAyaH 33
34.
अध्यायः ३४
adhyAyaH 34
35.
अध्यायः ३५
adhyAyaH 35
36.
अध्यायः ३६
adhyAyaH 36
37.
अध्यायः ३७
adhyAyaH 37
38.
अध्यायः ३८
adhyAyaH 38
39.
अध्यायः ३९
adhyAyaH 39
40.
अध्यायः ४०
adhyAyaH 40
•
अध्यायः ४१
adhyAyaH 41
42.
अध्यायः ४२
adhyAyaH 42
Progress:94.7%
11
उड्डीयोड्डीय तौ युद्धं चक्रतुर्देवपार्थिवौ।। देवाश्च विस्मयं प्रापू रणं दृष्ट्वा तदाद्भुतम् ।। ११।।
Flying at each other, lord Śiva and the earthly king Arjuna fought with each other. On seeing that wonderful battle the gods were surprised.
english translation
uDDIyoDDIya tau yuddhaM cakraturdevapArthivau|| devAzca vismayaM prApU raNaM dRSTvA tadAdbhutam || 11||
12
अथार्जुनोत्तरे ज्ञात्वा स्मृत्वा शिवपदांबुजम्।। दधार पादयोस्तं वै तद्ध्यानादाप्तसद्बलः ।। १२।।
Then Arjuna came to the ground, remembered the lotus-like feet of Śiva and caught hold of his feet deriving sufficient strength, thanks to his meditation on Śiva.
athArjunottare jJAtvA smRtvA zivapadAMbujam|| dadhAra pAdayostaM vai taddhyAnAdAptasadbalaH || 12||
13
धृत्वा पादौ तदा तस्य भ्रामयामास सोर्जुनः ।। विजहास महादेवो भक्तवत्सल ऊतिकृत् ।। १३।।
Catching hold of his feet, Arjuna whirled him. Lord Śiva, favourably disposed towards his disciples, laughed indulging in divine sports.
dhRtvA pAdau tadA tasya bhrAmayAmAsa sorjunaH || vijahAsa mahAdevo bhaktavatsala UtikRt || 13||
14
दातुं स्वदासतां तस्मै भक्तवश्यतया मुने ।। शिवेनैव कृतं ह्येतच्चरितन्नान्यथा भवेत् ।। १४।।
O sage, it was surely done by Śiva himself who is subservient to his devotees. It could not be otherwise as this was just to grant him his devotion.
dAtuM svadAsatAM tasmai bhaktavazyatayA mune || zivenaiva kRtaM hyetaccaritannAnyathA bhavet || 14||
15
पश्चाद्विहस्य तत्रैव शंकरो रूपम द्भुतम् ।। दर्शयामास सहसा भक्तवश्यतया शुभम् ।। १५ ।।
Then Śiva smiled and revealed his wonderful auspicious form as he is always well disposed to his devotees.
pazcAdvihasya tatraiva zaMkaro rUpama dbhutam || darzayAmAsa sahasA bhaktavazyatayA zubham || 15 ||
Chapter 41
Verses 6-10
Verses 16-20
Library
Shiva Purana
Śatarudra-saṃhitā
verses
verse
sanskrit
translation
english