1.
अध्यायः १
adhyAyaH 1
2.
अध्यायः २
adhyAyaH 2
3.
अध्यायः ३
adhyAyaH 3
4.
अध्यायः ४
adhyAyaH 4
5.
अध्यायः ५
adhyAyaH 5
6.
अध्यायः ६
adhyAyaH 6
7.
अध्यायः ७
adhyAyaH 7
8.
अध्यायः ८
adhyAyaH 8
9.
अध्यायः ९
adhyAyaH 9
10.
अध्यायः १०
adhyAyaH 10
11.
अध्यायः ११
adhyAyaH 11
12.
अध्यायः १२
adhyAyaH 12
13.
अध्यायः १३
adhyAyaH 13
14.
अध्यायः १४
adhyAyaH 14
15.
अध्यायः १५
adhyAyaH 15
16.
अध्यायः १६
adhyAyaH 16
17.
अध्यायः १७
adhyAyaH 17
18.
अध्यायः १८
adhyAyaH 18
19.
अध्यायः १९
adhyAyaH 19
20.
अध्यायः २०
adhyAyaH 20
21.
अध्यायः २१
adhyAyaH 21
22.
अध्यायः २२
adhyAyaH 22
23.
अध्यायः २३
adhyAyaH 23
24.
अध्यायः २४
adhyAyaH 24
25.
अध्यायः २५
adhyAyaH 25
26.
अध्यायः २६
adhyAyaH 26
27.
अध्यायः २७
adhyAyaH 27
28.
अध्यायः २८
adhyAyaH 28
•
अध्यायः २९
adhyAyaH 29
30.
अध्यायः ३०
adhyAyaH 30
31.
अध्यायः ३१
adhyAyaH 31
32.
अध्यायः ३२
adhyAyaH 32
33.
अध्यायः ३३
adhyAyaH 33
34.
अध्यायः ३४
adhyAyaH 34
35.
अध्यायः ३५
adhyAyaH 35
36.
अध्यायः ३६
adhyAyaH 36
37.
अध्यायः ३७
adhyAyaH 37
38.
अध्यायः ३८
adhyAyaH 38
39.
अध्यायः ३९
adhyAyaH 39
40.
अध्यायः ४०
adhyAyaH 40
41.
अध्यायः ४१
adhyAyaH 41
42.
अध्यायः ४२
adhyAyaH 42
Progress:64.6%
31
कृष्णदर्शन उवाच ।। विवादेऽस्मिन्हि नौ तात प्रमाणं जनकस्तव ।। याहि तम्पृच्छ स ब्रूयात्तत्प्रमाणन्तु सत्यतः ।। ३१ ।।
Kṛṣṇadarśana said:- O dear, in our dispute the ultimate authority is your father. Go to him and ask him. What he says will be true and final.
english translation
kRSNadarzana uvAca || vivAde'sminhi nau tAta pramANaM janakastava || yAhi tampRccha sa brUyAttatpramANantu satyataH || 31 ||
32
नन्दीश्वर उवाच ।। तदाकर्ण्य वचस्तस्य नभगो मानवः कविः ।। आगच्छत्पितरं प्रीत्या तदुक्तं पृष्टवान्मुने ।। ३२ ।।
Nāndīśvata said:— On hearing his words, the wise Nabhaga son of Manu, approached his father anxiously, O sage, and asked him about what he said.
nandIzvara uvAca || tadAkarNya vacastasya nabhago mAnavaH kaviH || AgacchatpitaraM prItyA taduktaM pRSTavAnmune || 32 ||
33
पुत्रोदितं समाकर्ण्य श्राद्धदेवस्स वै मनुः ।। स्मृत्वा शिवपदाम्भोजं प्राप्तस्मृतिरुवाच तम् ।। ३३ ।।
On hearing what his son said, Manu Śrāddhadeva remembered the lotus-like feet of Śiva and after recollecting spoke to him.
putroditaM samAkarNya zrAddhadevassa vai manuH || smRtvA zivapadAmbhojaM prAptasmRtiruvAca tam || 33 ||
34
मनुरुवाच ।। हे तात शृणु मद्वाक्यं स देवः पुरुषः शिवः ।। तस्यैव सकलं वस्तु यज्ञप्राप्तं विशेषतः ।। ३४ ।।
Manu said:— O dear, listen to my words: that Puruṣa is lord Śiva. Every object is his and particularly what is obtained from the sacrifice.
manuruvAca || he tAta zRNu madvAkyaM sa devaH puruSaH zivaH || tasyaiva sakalaM vastu yajJaprAptaM vizeSataH || 34 ||
35
अध्वरोर्वरितं वस्तु रुद्रभागः प्रकीर्तितः ।। इत्यपि प्राज्ञवादो हि क्वचिज्जातस्तदिच्छया ।। ३५ ।।
That what is left over after the sacrifice is Śiva’s share. This argument is current among some intelligent people due to his will.
adhvarorvaritaM vastu rudrabhAgaH prakIrtitaH || ityapi prAjJavAdo hi kvacijjAtastadicchayA || 35 ||
Chapter 29
Verses 26-30
Verses 36-40
Library
Shiva Purana
Śatarudra-saṃhitā
verses
verse
sanskrit
translation
english