Search
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/72/51तमपश्यन्प्रियंपुत्रं महीपालो महायशाः । पुत्रशोकपरिद्यूनः पञ्चत्वमुपपेदिवान् ॥ २-७२-५१tamapazyanpriyaMputraM mahIpAlo mahAyazAH । putrazokaparidyUnaH paJcatvamupapedivAn ॥ 2-72-51The renowned ruler of the earth (king Dasaratha), unable to behold (the sorry state of) his beloved son and stricken by filial grief, merged into the five elements ( died ). ॥ 2-72-51॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/72/50स स्ववृत्तिं समास्थाय पिता ते तत्तऽथाकरोत् । रामश्च सह सौमित्रिः प्रेषितः सह सीतया ॥ २-७२-५०sa svavRttiM samAsthAya pitA te tatta'thAkarot । rAmazca saha saumitriH preSitaH saha sItayA ॥ 2-72-50Your father, faithful to his word, banished Rama along with Lakshmana and Sita. ॥ 2-72-50॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/72/49मया तु पुत्र श्रुत्वैव रामस्यैवाभिषेचनम् । याचितस्ते पिता राज्यं रामस्य च विवासनम् ॥ २-७२-४९mayA tu putra zrutvaiva rAmasyaivAbhiSecanam । yAcitaste pitA rAjyaM rAmasya ca vivAsanam ॥ 2-72-49My son, I on hearing of Rama's consecration asked your father to confer the kingdom on you and banish Rama. ॥ 2-72-49॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/72/48न ब्राह्मणधनं किञ्चिद्धृतं रामेण कस्यचित् । कश्चिन्नाढ्यो दरिद्रो तेनापापो विहिंसितः । न रामः परदारांश्च चक्षुर्भ्यामपि पश्यति ॥ २-७२-४८na brAhmaNadhanaM kiJciddhRtaM rAmeNa kasyacit । kazcinnADhyo daridro tenApApo vihiMsitaH । na rAmaH paradArAMzca cakSurbhyAmapi pazyati ॥ 2-72-48'Rama did not rob any brahmin of even a little wealth nor did he harm any innocent man, whether rich or poor. He never casts his eyes on another's wife. ॥ 2-72-48॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/72/47एवमुक्ता तु कैकेयी भरतेन महात्मना । उवाच वचनं हृष्टा मूढा पण्डितमानिनी ॥ २-७२-४७evamuktA tu kaikeyI bharatena mahAtmanA । uvAca vacanaM hRSTA mUDhA paNDitamAninI ॥ 2-72-47On hearing the words of great Bharata, that foolish woman Kaikeyi thinking herself to be wise, cheerfully said ॥ 2-72-47॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/72/46अथास्य चपला माता तत्स्वकर्म यथातथम् । तेनैव स्त्रीस्वभावेन व्याहर्तुमुपचक्रमे ॥ २-७२-४६athAsya capalA mAtA tatsvakarma yathAtatham । tenaiva strIsvabhAvena vyAhartumupacakrame ॥ 2-72-46Then the capricious mother, with the same feminine disposition which she had displayed earlier, started giving a faithful account of all her deeds. ॥ 2-72-46॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/72/45कच्चिन्न परदारान्वा राजपुत्रोऽभिमन्यते । कस्मात्स दण्डकारण्ये भ्रूणहेव विवासितः ॥ २-७२-४५kaccinna paradArAnvA rAjaputro'bhimanyate । kasmAtsa daNDakAraNye bhrUNaheva vivAsitaH ॥ 2-72-45I hope he did not covet another man's wife. Like a sinner who had slain a child in embryo why has he been banished to Dandaka forest?' ॥ 2-72-45॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/72/44कच्चिन्न ब्राह्मणधनं हृतं रामेण कस्यचित् । कच्चिन्नाढ्यो दरिद्रो वा तेनापापो विहिंसितः ॥ २-७२-४४kaccinna brAhmaNadhanaM hRtaM rAmeNa kasyacit । kaccinnADhyo daridro vA tenApApo vihiMsitaH ॥ 2-72-44- 'I hope Rama did not seize the wealth of any brahmin nor did any harm to an innocent person, whether rich or poor. ॥ 2-72-44॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/72/43तच्छ्रुत्वा भरतस्त्रस्तो भ्रातुश्चारित्रशङ्कया । स्वस्य वंशस्य महात्म्यात्प्रष्टुं समुपचक्रमे ॥ २-७२-४३tacchrutvA bharatastrasto bhrAtuzcAritrazaGkayA । svasya vaMzasya mahAtmyAtpraSTuM samupacakrame ॥ 2-72-43Conscious of the glory of his race, Bharata continued to enquire if there was any unrighteous conduct on the part of his brother ॥ 2-72-43॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/72/42स हि राजसुतः पुत्र चीरवासा महावनम् । दण्डकान्सह वैदेह्या लक्ष्मणानुचरो गतः ॥ २-७२-४२sa hi rAjasutaH putra cIravAsA mahAvanam । daNDakAnsaha vaidehyA lakSmaNAnucaro gataH ॥ 2-72-42- 'Oh ! my son, prince Rama attired in garments of bark along with Sita and followed by Lakshmana left for the great Dandaka forest.' ॥ 2-72-42॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/72/51तमपश्यन्प्रियंपुत्रं महीपालो महायशाः । पुत्रशोकपरिद्यूनः पञ्चत्वमुपपेदिवान् ॥ २-७२-५१tamapazyanpriyaMputraM mahIpAlo mahAyazAH । putrazokaparidyUnaH paJcatvamupapedivAn ॥ 2-72-51The renowned ruler of the earth (king Dasaratha), unable to behold (the sorry state of) his beloved son and stricken by filial grief, merged into the five elements ( died ). ॥ 2-72-51॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/72/50स स्ववृत्तिं समास्थाय पिता ते तत्तऽथाकरोत् । रामश्च सह सौमित्रिः प्रेषितः सह सीतया ॥ २-७२-५०sa svavRttiM samAsthAya pitA te tatta'thAkarot । rAmazca saha saumitriH preSitaH saha sItayA ॥ 2-72-50Your father, faithful to his word, banished Rama along with Lakshmana and Sita. ॥ 2-72-50॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/72/49मया तु पुत्र श्रुत्वैव रामस्यैवाभिषेचनम् । याचितस्ते पिता राज्यं रामस्य च विवासनम् ॥ २-७२-४९mayA tu putra zrutvaiva rAmasyaivAbhiSecanam । yAcitaste pitA rAjyaM rAmasya ca vivAsanam ॥ 2-72-49My son, I on hearing of Rama's consecration asked your father to confer the kingdom on you and banish Rama. ॥ 2-72-49॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/72/48न ब्राह्मणधनं किञ्चिद्धृतं रामेण कस्यचित् । कश्चिन्नाढ्यो दरिद्रो तेनापापो विहिंसितः । न रामः परदारांश्च चक्षुर्भ्यामपि पश्यति ॥ २-७२-४८na brAhmaNadhanaM kiJciddhRtaM rAmeNa kasyacit । kazcinnADhyo daridro tenApApo vihiMsitaH । na rAmaH paradArAMzca cakSurbhyAmapi pazyati ॥ 2-72-48'Rama did not rob any brahmin of even a little wealth nor did he harm any innocent man, whether rich or poor. He never casts his eyes on another's wife. ॥ 2-72-48॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/72/47एवमुक्ता तु कैकेयी भरतेन महात्मना । उवाच वचनं हृष्टा मूढा पण्डितमानिनी ॥ २-७२-४७evamuktA tu kaikeyI bharatena mahAtmanA । uvAca vacanaM hRSTA mUDhA paNDitamAninI ॥ 2-72-47On hearing the words of great Bharata, that foolish woman Kaikeyi thinking herself to be wise, cheerfully said ॥ 2-72-47॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/72/46अथास्य चपला माता तत्स्वकर्म यथातथम् । तेनैव स्त्रीस्वभावेन व्याहर्तुमुपचक्रमे ॥ २-७२-४६athAsya capalA mAtA tatsvakarma yathAtatham । tenaiva strIsvabhAvena vyAhartumupacakrame ॥ 2-72-46Then the capricious mother, with the same feminine disposition which she had displayed earlier, started giving a faithful account of all her deeds. ॥ 2-72-46॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/72/45कच्चिन्न परदारान्वा राजपुत्रोऽभिमन्यते । कस्मात्स दण्डकारण्ये भ्रूणहेव विवासितः ॥ २-७२-४५kaccinna paradArAnvA rAjaputro'bhimanyate । kasmAtsa daNDakAraNye bhrUNaheva vivAsitaH ॥ 2-72-45I hope he did not covet another man's wife. Like a sinner who had slain a child in embryo why has he been banished to Dandaka forest?' ॥ 2-72-45॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/72/44कच्चिन्न ब्राह्मणधनं हृतं रामेण कस्यचित् । कच्चिन्नाढ्यो दरिद्रो वा तेनापापो विहिंसितः ॥ २-७२-४४kaccinna brAhmaNadhanaM hRtaM rAmeNa kasyacit । kaccinnADhyo daridro vA tenApApo vihiMsitaH ॥ 2-72-44- 'I hope Rama did not seize the wealth of any brahmin nor did any harm to an innocent person, whether rich or poor. ॥ 2-72-44॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/72/43तच्छ्रुत्वा भरतस्त्रस्तो भ्रातुश्चारित्रशङ्कया । स्वस्य वंशस्य महात्म्यात्प्रष्टुं समुपचक्रमे ॥ २-७२-४३tacchrutvA bharatastrasto bhrAtuzcAritrazaGkayA । svasya vaMzasya mahAtmyAtpraSTuM samupacakrame ॥ 2-72-43Conscious of the glory of his race, Bharata continued to enquire if there was any unrighteous conduct on the part of his brother ॥ 2-72-43॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/72/42स हि राजसुतः पुत्र चीरवासा महावनम् । दण्डकान्सह वैदेह्या लक्ष्मणानुचरो गतः ॥ २-७२-४२sa hi rAjasutaH putra cIravAsA mahAvanam । daNDakAnsaha vaidehyA lakSmaNAnucaro gataH ॥ 2-72-42- 'Oh ! my son, prince Rama attired in garments of bark along with Sita and followed by Lakshmana left for the great Dandaka forest.' ॥ 2-72-42॥