- •siva.sh/durga-chalisa/35मोको मातु कष्ट अति घेरो । तुम बिन कौन हरै दुःख मेरो ॥ ३५ ॥moko mAtu kaSTa ati ghero | tuma bina kauna harai duHkha mero || 35 ||O, Mother! Severe sufferings distress me, and no one except Your Honoured Self can provide relief. Please end my pains. ॥ 35 ॥
- •siva.sh/durga-chalisa/34भई प्रसन्न आदि जगदम्बा । दई शक्ति नहिं कीन विलम्बा ॥ ३४ ॥bhaI prasanna Adi jagadambA | daI zakti nahiM kIna vilambA || 34 ||Then, O Great Goddess Jagdambaji, you were satisfied, and in no time you presented him with his lost powers. ॥ 34 ॥
- •siva.sh/durga-chalisa/33शरणागत हुई कीर्ति बखानी । जय जय जय जगदम्ब भवानी ॥ ३३ ॥zaraNAgata huI kIrti bakhAnI | jaya jaya jaya jagadamba bhavAnI || 33 ||Then, he (Shankaracharya) asked refuge in you, chanted your glory and sang ‘Victory, Victory, Victory’ to you O Jagdamba Bhavani. ॥ 33 ॥
- •siva.sh/durga-chalisa/32शक्ति रूप को मरम न पायो । शक्ति गई तब मन पछितायो ॥ ३२ ॥zakti rUpa ko marama na pAyo | zakti gaI taba mana pachitAyo || 32 ||Since he (Shankaracharya) did not realize your immense glory, all his powers subsided, and the lamented heretofore. ॥ 32 ॥
- •siva.sh/durga-chalisa/31निशिदिन ध्यान धरो शंकर को । काहु काल नहिं सुमिरो तुमको ॥ ३१ ॥nizidina dhyAna dharo zaMkara ko | kAhu kAla nahiM sumiro tumako || 31 ||He (Shankaracharya) always worshipped Lord Shankar and never for a moment pondered his mind on you. ॥ 31 ॥
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/82/31स सूतपुत्रो भरतेन सम्यगाज्ञापितस्सम्परिपूर्णकामः | शशास सर्वान्प्रकृतिप्रधानान्बलस्य मुख्यांश्च सुहृज्जनं च || २-८२-३१sa sUtaputro bharatena samyagAjJApitassamparipUrNakAmaH | zazAsa sarvAnprakRtipradhAnAnbalasya mukhyAMzca suhRjjanaM ca || 2-82-31The charioteer categorically commanded by Bharata, his desire fulfilled, communicated the royal mandate to all important subjects, chiefs of army and friends. [2-82-31]
- •siva.sh/durga-chalisa/30शंकर आचारज तप कीनो । काम अरु क्रोध जीति सब लीनो ॥ ३० ॥zaMkara AcAraja tapa kIno | kAma aru krodha jIti saba lIno || 30 ||Shankaracharya had performed once a special penance caled Acharaj and by the virtue of which he had subdued his anger and desire. ॥ 30 ॥
- •siva.sh/durga-chalisa/29जोगी सुर मुनि कहत पुकारी । योग न हो बिन शक्ति तुम्हारी ॥ २९ ॥jogI sura muni kahata pukArI | yoga na ho bina zakti tumhArI || 29 ||All the Yogis, Gods and Sages openly declare that without your favour one can’t establish communication with God. ॥ 29 ॥
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/82/30तूर्णं समुत्थाय सुमन्त्र गच्छ बलस्य योगाय बलप्रधानान् | आनेतुमिच्छामि हि तं वनस्थं प्रसाद्य रामं जगतो हिताय || २-८२-३०tUrNaM samutthAya sumantra gaccha balasya yogAya balapradhAnAn | AnetumicchAmi hi taM vanasthaM prasAdya rAmaM jagato hitAya || 2-82-30- 'Oh ! Sumantra, arise, go at once to the leaders of the army and ask them to assemble the troops. I shall propifiate Rama who is in the deep forest and bring him back for the welfare of the world.' [2-82-30]
- •siva.sh/durga-chalisa/28ध्यावे तुम्हें जो नर मन लाई । जन्म-मरण ताकौ छुटि जाई ॥ २८ ॥dhyAve tumheM jo nara mana lAI | janma-maraNa tAkau chuTi jAI || 28 ||He who meditates upon your form with concentration goes beyond the cycle of births and deaths. ॥ 28 ॥
Intelligence:80%
Similarity:40%
Search
- •siva.sh/durga-chalisa/35मोको मातु कष्ट अति घेरो । तुम बिन कौन हरै दुःख मेरो ॥ ३५ ॥moko mAtu kaSTa ati ghero | tuma bina kauna harai duHkha mero || 35 ||O, Mother! Severe sufferings distress me, and no one except Your Honoured Self can provide relief. Please end my pains. ॥ 35 ॥
- •siva.sh/durga-chalisa/34भई प्रसन्न आदि जगदम्बा । दई शक्ति नहिं कीन विलम्बा ॥ ३४ ॥bhaI prasanna Adi jagadambA | daI zakti nahiM kIna vilambA || 34 ||Then, O Great Goddess Jagdambaji, you were satisfied, and in no time you presented him with his lost powers. ॥ 34 ॥
- •siva.sh/durga-chalisa/33शरणागत हुई कीर्ति बखानी । जय जय जय जगदम्ब भवानी ॥ ३३ ॥zaraNAgata huI kIrti bakhAnI | jaya jaya jaya jagadamba bhavAnI || 33 ||Then, he (Shankaracharya) asked refuge in you, chanted your glory and sang ‘Victory, Victory, Victory’ to you O Jagdamba Bhavani. ॥ 33 ॥
- •siva.sh/durga-chalisa/32शक्ति रूप को मरम न पायो । शक्ति गई तब मन पछितायो ॥ ३२ ॥zakti rUpa ko marama na pAyo | zakti gaI taba mana pachitAyo || 32 ||Since he (Shankaracharya) did not realize your immense glory, all his powers subsided, and the lamented heretofore. ॥ 32 ॥
- •siva.sh/durga-chalisa/31निशिदिन ध्यान धरो शंकर को । काहु काल नहिं सुमिरो तुमको ॥ ३१ ॥nizidina dhyAna dharo zaMkara ko | kAhu kAla nahiM sumiro tumako || 31 ||He (Shankaracharya) always worshipped Lord Shankar and never for a moment pondered his mind on you. ॥ 31 ॥
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/82/31स सूतपुत्रो भरतेन सम्यगाज्ञापितस्सम्परिपूर्णकामः | शशास सर्वान्प्रकृतिप्रधानान्बलस्य मुख्यांश्च सुहृज्जनं च || २-८२-३१sa sUtaputro bharatena samyagAjJApitassamparipUrNakAmaH | zazAsa sarvAnprakRtipradhAnAnbalasya mukhyAMzca suhRjjanaM ca || 2-82-31The charioteer categorically commanded by Bharata, his desire fulfilled, communicated the royal mandate to all important subjects, chiefs of army and friends. [2-82-31]
- •siva.sh/durga-chalisa/30शंकर आचारज तप कीनो । काम अरु क्रोध जीति सब लीनो ॥ ३० ॥zaMkara AcAraja tapa kIno | kAma aru krodha jIti saba lIno || 30 ||Shankaracharya had performed once a special penance caled Acharaj and by the virtue of which he had subdued his anger and desire. ॥ 30 ॥
- •siva.sh/durga-chalisa/29जोगी सुर मुनि कहत पुकारी । योग न हो बिन शक्ति तुम्हारी ॥ २९ ॥jogI sura muni kahata pukArI | yoga na ho bina zakti tumhArI || 29 ||All the Yogis, Gods and Sages openly declare that without your favour one can’t establish communication with God. ॥ 29 ॥
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/82/30तूर्णं समुत्थाय सुमन्त्र गच्छ बलस्य योगाय बलप्रधानान् | आनेतुमिच्छामि हि तं वनस्थं प्रसाद्य रामं जगतो हिताय || २-८२-३०tUrNaM samutthAya sumantra gaccha balasya yogAya balapradhAnAn | AnetumicchAmi hi taM vanasthaM prasAdya rAmaM jagato hitAya || 2-82-30- 'Oh ! Sumantra, arise, go at once to the leaders of the army and ask them to assemble the troops. I shall propifiate Rama who is in the deep forest and bring him back for the welfare of the world.' [2-82-30]
- •siva.sh/durga-chalisa/28ध्यावे तुम्हें जो नर मन लाई । जन्म-मरण ताकौ छुटि जाई ॥ २८ ॥dhyAve tumheM jo nara mana lAI | janma-maraNa tAkau chuTi jAI || 28 ||He who meditates upon your form with concentration goes beyond the cycle of births and deaths. ॥ 28 ॥