Search
- siva.sh/srimad-bhagavatam/skandam-4/2/1विदुर उवाच भवे शीलवतां श्रेष्ठे दक्षो दुहितृवत्सलः । विद्वेषमकरोत्कस्मादनादृत्यात्मजां सतीम् ॥ ४-२-१ ॥vidura uvAca bhave zIlavatAM zreSThe dakSo duhitRvatsalaH । vidveSamakarotkasmAdanAdRtyAtmajAM satIm ॥ 4-2-1 ॥Vidura inquired: Why was Dakṣa, who was so affectionate towards his daughter, envious of Lord Śiva, who is the best among the gentle? Why did he neglect his daughter Satī? ॥ 4-2-1 ॥
- siva.sh/srimad-bhagavatam/skandam-4/1/52मेधा स्मृतिं तितिक्षा तु क्षेमं ह्रीः प्रश्रयं सुतम् मूर्तिः सर्वगुणोत्पत्तिर्नरनारायणावृषी ॥ ४-१-५२ ॥medhA smRtiM titikSA tu kSemaM hrIH prazrayaM sutam mUrtiH sarvaguNotpattirnaranArAyaNAvRSI ॥ 4-1-52 ॥Medhā gave birth to Smṛti, Titikṣā gave birth to Kṣema, and Hrī gave birth to Praśraya. Mūrti, a reservoir of all respectable qualities, gave birth to Śrī Nara-Nārāyaṇa, the Supreme Personality of Godhead. ॥ 4-1-52 ॥
- siva.sh/srimad-bhagavatam/skandam-4/1/51शान्तिः सुखं मुदं तुष्टिः स्मयं पुष्टिरसूयत । योगं क्रियोन्नतिर्दर्पमर्थं बुद्धिरसूयत ॥ ४-१-५१ ॥zAntiH sukhaM mudaM tuSTiH smayaM puSTirasUyata । yogaM kriyonnatirdarpamarthaM buddhirasUyata ॥ 4-1-51 ॥Śānti gave birth to Sukha, Tuṣṭi gave birth to Muda, Puṣṭi gave birth to Smaya, Kriyā gave birth to Yoga, Unnati gave birth to Darpa, Buddhi gave birth to Artha, ॥ 4-1-51 ॥
- siva.sh/srimad-bhagavatam/skandam-4/1/50बुद्धिर्मेधा तितिक्षा ह्रीर्मूर्तिर्धर्मस्य पत्नयः । श्रद्धासूत शुभं मैत्री प्रसादमभयं दया ॥ ४-१-५० ॥buddhirmedhA titikSA hrIrmUrtirdharmasya patnayaH । zraddhAsUta zubhaM maitrI prasAdamabhayaM dayA ॥ 4-1-50 ॥Buddhi, Medhā, Titikṣā, Hrī and Mūrti. These thirteen daughters produced the following sons: Śraddhā gave birth to Śubha, Maitrī produced Prasāda, Dayā gave birth to Abhaya, ॥ 4-1-50 ॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/20/5वाक्यमेतत्ततः श्रुत्वा रामस्य विदितात्मनः । तथेति लक्ष्मणो वाक्यं रामस्य प्रत्यपूजयत् ॥ ३-२०-५vAkyametattataH zrutvA rAmasya viditAtmanaH । tatheti lakSmaNo vAkyaM rAmasya pratyapUjayat ॥ 3-20-5Lakshmana heard him and in turn honoured the word of Rama, knower of the self. ॥ 3-20-5॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/20/4मुहूर्तं भव सौमित्रे सीतायाः प्रत्यनन्तरः । इमानस्या वधिष्यामि पदवीमागतानिह ॥ ३-२०-४muhUrtaM bhava saumitre sItAyAH pratyanantaraH । imAnasyA vadhiSyAmi padavImAgatAniha ॥ 3-20-4- 'Oh ! Lakshmana stand by Sita for a while. I shall kill these demons who have come here.' ॥ 3-20-4॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/20/3तान्दृष्ट्वा राघवः श्रीमानागतांस्तां च राक्षसीम् । अब्रवीद्भ्रातरं रामो लक्ष्मणं दीप्ततेजसम् ॥ ३-२०-३tAndRSTvA rAghavaH zrImAnAgatAMstAM ca rAkSasIm । abravIdbhrAtaraM rAmo lakSmaNaM dIptatejasam ॥ 3-20-3Seeing the demons along with Surpanakha arrive, said the handsome Rama, scion of the Raghu dynasty to his brother Lakshmana, who was blazing like fire ॥ 3-20-3॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/20/2ते रामं पर्णशालायामुपविष्टं महाबलम् । ददृशुः सीतया सार्धं वैदेह्या लक्ष्मणेन च ॥ ३-२०-२te rAmaM parNazAlAyAmupaviSTaM mahAbalam । dadRzuH sItayA sArdhaM vaidehyA lakSmaNena ca ॥ 3-20-2They saw mighty Rama together with Vaidehi and Lakshmana sitting in the leaf-thatched cottage. ॥ 3-20-2॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/20/1ततः शूर्पणखा घोरा राघव आश्रमम् आगता । राक्षसानाचचक्षे तौ भ्रातरौ सह सीतया ॥ ३-२०-१tataH zUrpaNakhA ghorA rAghava Azramam AgatA । rAkSasAnAcacakSe tau bhrAtarau saha sItayA ॥ 3-20-1The frightful Surpanakha came to the hermitage of Rama and showed both the brothers and Sita to the demons. ॥ 3-20-1॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/19/27ततस्तु ते तं समुदग्रतेजसं तथापिऽतीक्ष्णप्रदरा निशाचराः । न शेकुरेनं सहसा प्रमर्दितुं वनद्विपा दीप्तमिवाग्निमुत्थितम् ॥ ३-१९-२७tatastu te taM samudagratejasaM tathApi'tIkSNapradarA nizAcarAH । na zekurenaM sahasA pramardituM vanadvipA dIptamivAgnimutthitam ॥ 3-19-27The nightrangers were unable to crush him ( Rama ) despite their sharp, glowing weapons just as wild elephants cannot face all at once the rising flame of the forest fire. ॥ 3-19-27॥
- siva.sh/srimad-bhagavatam/skandam-4/2/1विदुर उवाच भवे शीलवतां श्रेष्ठे दक्षो दुहितृवत्सलः । विद्वेषमकरोत्कस्मादनादृत्यात्मजां सतीम् ॥ ४-२-१ ॥vidura uvAca bhave zIlavatAM zreSThe dakSo duhitRvatsalaH । vidveSamakarotkasmAdanAdRtyAtmajAM satIm ॥ 4-2-1 ॥Vidura inquired: Why was Dakṣa, who was so affectionate towards his daughter, envious of Lord Śiva, who is the best among the gentle? Why did he neglect his daughter Satī? ॥ 4-2-1 ॥
- siva.sh/srimad-bhagavatam/skandam-4/1/52मेधा स्मृतिं तितिक्षा तु क्षेमं ह्रीः प्रश्रयं सुतम् मूर्तिः सर्वगुणोत्पत्तिर्नरनारायणावृषी ॥ ४-१-५२ ॥medhA smRtiM titikSA tu kSemaM hrIH prazrayaM sutam mUrtiH sarvaguNotpattirnaranArAyaNAvRSI ॥ 4-1-52 ॥Medhā gave birth to Smṛti, Titikṣā gave birth to Kṣema, and Hrī gave birth to Praśraya. Mūrti, a reservoir of all respectable qualities, gave birth to Śrī Nara-Nārāyaṇa, the Supreme Personality of Godhead. ॥ 4-1-52 ॥
- siva.sh/srimad-bhagavatam/skandam-4/1/51शान्तिः सुखं मुदं तुष्टिः स्मयं पुष्टिरसूयत । योगं क्रियोन्नतिर्दर्पमर्थं बुद्धिरसूयत ॥ ४-१-५१ ॥zAntiH sukhaM mudaM tuSTiH smayaM puSTirasUyata । yogaM kriyonnatirdarpamarthaM buddhirasUyata ॥ 4-1-51 ॥Śānti gave birth to Sukha, Tuṣṭi gave birth to Muda, Puṣṭi gave birth to Smaya, Kriyā gave birth to Yoga, Unnati gave birth to Darpa, Buddhi gave birth to Artha, ॥ 4-1-51 ॥
- siva.sh/srimad-bhagavatam/skandam-4/1/50बुद्धिर्मेधा तितिक्षा ह्रीर्मूर्तिर्धर्मस्य पत्नयः । श्रद्धासूत शुभं मैत्री प्रसादमभयं दया ॥ ४-१-५० ॥buddhirmedhA titikSA hrIrmUrtirdharmasya patnayaH । zraddhAsUta zubhaM maitrI prasAdamabhayaM dayA ॥ 4-1-50 ॥Buddhi, Medhā, Titikṣā, Hrī and Mūrti. These thirteen daughters produced the following sons: Śraddhā gave birth to Śubha, Maitrī produced Prasāda, Dayā gave birth to Abhaya, ॥ 4-1-50 ॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/20/5वाक्यमेतत्ततः श्रुत्वा रामस्य विदितात्मनः । तथेति लक्ष्मणो वाक्यं रामस्य प्रत्यपूजयत् ॥ ३-२०-५vAkyametattataH zrutvA rAmasya viditAtmanaH । tatheti lakSmaNo vAkyaM rAmasya pratyapUjayat ॥ 3-20-5Lakshmana heard him and in turn honoured the word of Rama, knower of the self. ॥ 3-20-5॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/20/4मुहूर्तं भव सौमित्रे सीतायाः प्रत्यनन्तरः । इमानस्या वधिष्यामि पदवीमागतानिह ॥ ३-२०-४muhUrtaM bhava saumitre sItAyAH pratyanantaraH । imAnasyA vadhiSyAmi padavImAgatAniha ॥ 3-20-4- 'Oh ! Lakshmana stand by Sita for a while. I shall kill these demons who have come here.' ॥ 3-20-4॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/20/3तान्दृष्ट्वा राघवः श्रीमानागतांस्तां च राक्षसीम् । अब्रवीद्भ्रातरं रामो लक्ष्मणं दीप्ततेजसम् ॥ ३-२०-३tAndRSTvA rAghavaH zrImAnAgatAMstAM ca rAkSasIm । abravIdbhrAtaraM rAmo lakSmaNaM dIptatejasam ॥ 3-20-3Seeing the demons along with Surpanakha arrive, said the handsome Rama, scion of the Raghu dynasty to his brother Lakshmana, who was blazing like fire ॥ 3-20-3॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/20/2ते रामं पर्णशालायामुपविष्टं महाबलम् । ददृशुः सीतया सार्धं वैदेह्या लक्ष्मणेन च ॥ ३-२०-२te rAmaM parNazAlAyAmupaviSTaM mahAbalam । dadRzuH sItayA sArdhaM vaidehyA lakSmaNena ca ॥ 3-20-2They saw mighty Rama together with Vaidehi and Lakshmana sitting in the leaf-thatched cottage. ॥ 3-20-2॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/20/1ततः शूर्पणखा घोरा राघव आश्रमम् आगता । राक्षसानाचचक्षे तौ भ्रातरौ सह सीतया ॥ ३-२०-१tataH zUrpaNakhA ghorA rAghava Azramam AgatA । rAkSasAnAcacakSe tau bhrAtarau saha sItayA ॥ 3-20-1The frightful Surpanakha came to the hermitage of Rama and showed both the brothers and Sita to the demons. ॥ 3-20-1॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/19/27ततस्तु ते तं समुदग्रतेजसं तथापिऽतीक्ष्णप्रदरा निशाचराः । न शेकुरेनं सहसा प्रमर्दितुं वनद्विपा दीप्तमिवाग्निमुत्थितम् ॥ ३-१९-२७tatastu te taM samudagratejasaM tathApi'tIkSNapradarA nizAcarAH । na zekurenaM sahasA pramardituM vanadvipA dIptamivAgnimutthitam ॥ 3-19-27The nightrangers were unable to crush him ( Rama ) despite their sharp, glowing weapons just as wild elephants cannot face all at once the rising flame of the forest fire. ॥ 3-19-27॥