Sushruta Samhita

Progress:54.5%

तत्र वातश्वयथौ त्रैवृतमेरण्डतैलं वा मासमर्धमासं वा पाययेत्, न्यग्रोधादिककषायसिद्धं सर्पिः पित्तश्वयथौ, आरग्वधादिसिद्धं सर्पिः श्लेष्मश्वयथौ, सन्निपातश्वयथौ स्नुहीक्षीरपात्रं द्वादशभिरम्लपात्रैः प्रतिसंसृज्य दन्तीद्रवन्तीप्रतीवापं सर्पिः पाचयित्वा पाययेत्, विषनिमित्तेषु कल्पेषु प्रतीकारः ||११||

sanskrit

For Vata-type pain, one should drink either Trevrit (a medicinal herb) or half a month old oil or a decoction made from Nyagrodha and other herbs. For Pitta-type pain, one should use clarified butter prepared with Arogya Vardhini and similar herbs. For Kapha-type pain, clarified butter prepared with the likes of Aragwadha should be used. In case of Sannipata-type pain, one should prepare a milk decoction with twelve sour herbs, mix it with the decoction of Danti and other herbs, and consume it. Remedies are also suggested for poisoning.

english translation

hindi translation

tatra vAtazvayathau traivRtameraNDatailaM vA mAsamardhamAsaM vA pAyayet, nyagrodhAdikakaSAyasiddhaM sarpiH pittazvayathau, AragvadhAdisiddhaM sarpiH zleSmazvayathau, sannipAtazvayathau snuhIkSIrapAtraM dvAdazabhiramlapAtraiH pratisaMsRjya dantIdravantIpratIvApaM sarpiH pAcayitvA pAyayet, viSanimitteSu kalpeSu pratIkAraH ||11||

hk transliteration

अत ऊर्ध्वं सामान्यचिकित्सितमुपदेक्ष्यामः- तिल्वकघृतचतुर्थानि यान्युक्तान्युदरेषु ततोऽन्यतममुपयुज्यमानं श्वयथुमपहन्ति, मूत्रवर्तिक्रियां वा सेवेत, नवायसं वाऽहरहर्मधुना, विडङ्गातिविषाकुटजफलभद्रदारुनागरमरिचचूर्णं वा धरणमुष्णाम्बुना, त्रिकटुक्षारायश्चूर्णानि वा त्रिफलाकषायेण, मूत्रं वा तुल्यक्षीरं, हरीतकीं वा तुल्यगुडामुपयुञ्जीत, देवदारुशुण्ठीं वा, गुग्गुलुं वा मूत्रेण वर्षाभूकषायानुपानं वा, तुल्यगुडं शृङ्गवेरं वा, वर्षाभूकषायं मूलकल्कं वा सशृङ्गवेरं पयोऽनुपानमहरहर्मासं, व्योषवर्षाभूकषायसिद्धेन वा सर्पिषा मुद्गोलुम्बान् भक्षयेत्, पिप्पलीपिप्पलीमूलचव्यचित्रकमयूरकवर्षाभूसिद्धं वा क्षीरं पिबेत्, सहौषधमुरङ्गीमूलसिद्धं वा, त्रिकटुकैरण्डश्यामामूलसिद्धं वा, वर्षाभूशृङ्गवेरसहादेवदारुसिद्धं वा, तथाऽलाबूबिभीतकफलकल्कं वा तण्डुलाम्बुना; क्षारपिप्पलीमरिचशृङ्गवेरानुसिद्धेन च मुद्गयूषेणालवणेनाल्पस्नेहेन भोजयेद्यवान्नं गोधूमान्नं वा; वृक्षकार्कनक्तमालनिम्बवर्षाभूक्वाथैश्च परिषेकः; सर्षपसुवर्चलासैन्धवशार्ङ्गेष्टाभिश्च प्रदेहः कार्यः; यथादोषं च वमनविरेचनास्थापनानि तीक्ष्णान्यजस्रमुपसेवेत, स्नेहस्वेदोपनाहांश्च; सिराभिश्चाभीक्ष्णं शोणितमवसेचयेदन्यत्रोपद्रवशोफादिति ||१२||

sanskrit

Now we shall describe the general treatment for upper (abdominal) ailments: the fourth part of Tilvaka ghee, when used in the abdomen, alleviates any type of pain. One may also use urination therapy, consuming fresh honey daily, or a mixture of Vidanga, Ativisha, Kutaja fruit, Bhadradarva, Nagaradam, and black pepper powder with warm water. One can also use powders of Trikatu, Kshara, and Trifala decoction. Urine or Tulsi milk, Haritaki or its equivalent sweetener can also be employed, along with Devadaru, Ginger, or Guggulu with urine, or take decoctions prepared with roots and Shringavera. Daily, one may consume Mudga with clarified butter, drink milk prepared with Pippali, Pippali root, Chavyadi, and Chitraka or its equivalent with Visha Bhushaka. Similarly, one can utilize Alabu with rice water, Kshara Pippali, Maricha, and Shringavera for Mudga soup. One may also apply decoctions of Vrksha Karaka, Nakta Malika, Nimba, and Visha Bhushaka. A paste of mustard, Suvarchala, rock salt, and Sharanga should be applied as a plaster. Depending on the dosha, treatments like emesis, purgation, or local applications should be employed. Strong and warming treatments like fomentation and oil applications should also be used. Finally, one should frequently sprinkle the blood from the veins where there are swellings or other disturbances.

english translation

hindi translation

ata UrdhvaM sAmAnyacikitsitamupadekSyAmaH- tilvakaghRtacaturthAni yAnyuktAnyudareSu tato'nyatamamupayujyamAnaM zvayathumapahanti, mUtravartikriyAM vA seveta, navAyasaM vA'haraharmadhunA, viDaGgAtiviSAkuTajaphalabhadradArunAgaramaricacUrNaM vA dharaNamuSNAmbunA, trikaTukSArAyazcUrNAni vA triphalAkaSAyeNa, mUtraM vA tulyakSIraM, harItakIM vA tulyaguDAmupayuJjIta, devadAruzuNThIM vA, gugguluM vA mUtreNa varSAbhUkaSAyAnupAnaM vA, tulyaguDaM zRGgaveraM vA, varSAbhUkaSAyaM mUlakalkaM vA sazRGgaveraM payo'nupAnamaharaharmAsaM, vyoSavarSAbhUkaSAyasiddhena vA sarpiSA mudgolumbAn bhakSayet, pippalIpippalImUlacavyacitrakamayUrakavarSAbhUsiddhaM vA kSIraM pibet, sahauSadhamuraGgImUlasiddhaM vA, trikaTukairaNDazyAmAmUlasiddhaM vA, varSAbhUzRGgaverasahAdevadArusiddhaM vA, tathA'lAbUbibhItakaphalakalkaM vA taNDulAmbunA; kSArapippalImaricazRGgaverAnusiddhena ca mudgayUSeNAlavaNenAlpasnehena bhojayedyavAnnaM godhUmAnnaM vA; vRkSakArkanaktamAlanimbavarSAbhUkvAthaizca pariSekaH; sarSapasuvarcalAsaindhavazArGgeSTAbhizca pradehaH kAryaH; yathAdoSaM ca vamanavirecanAsthApanAni tIkSNAnyajasramupaseveta, snehasvedopanAhAMzca; sirAbhizcAbhIkSNaM zoNitamavasecayedanyatropadravazophAditi ||12||

hk transliteration

भवति चात्र- पिष्टान्नमम्लं लवणानि मद्यं मृदं दिवास्वप्नमजाङ्गलं च | स्त्रियो घृतं तैलपयोगुरूणि शोफं जिघांसुः परिवर्जयेत्तु ||१३||

sanskrit

The following should be avoided by one suffering from swelling: sour gruels, salty foods, alcohol, soft foods, daytime sleeping, and excess indulgence. Women should also avoid ghee, oils, and heavy foods to prevent worsening the swelling.

english translation

hindi translation

bhavati cAtra- piSTAnnamamlaM lavaNAni madyaM mRdaM divAsvapnamajAGgalaM ca | striyo ghRtaM tailapayogurUNi zophaM jighAMsuH parivarjayettu ||13||

hk transliteration