Sushruta Samhita

Progress:32.5%

पित्तोदरिणं तु मधुरगणविपक्वेन सर्पिषा स्नेहयित्वा, श्यामात्रिफलात्रिवृद्विपक्वेनानुलोम्य, शर्करामधुघृतप्रगाढेन न्यग्रोधादिकषायेणास्थापयेदनुवासयेच्च, पायसेनोपनाहयेदुदरं, भोजयेच्चैनं विदारिगन्धादिसिद्धेन पयसा ||६||

sanskrit

For a patient suffering from bilious dropsy, one should prepare a medicinal ghee with sweet and well-ripened fruits like Śyāma and Triṭhū, then administer it through enema. One should use the decoction of Nyagrodha and similar herbs, along with sugar, honey, and ghee. Additionally, one should apply this to the abdomen and nourish the patient with the medicinal ghee prepared with Vidārī and milk.

english translation

hindi translation

pittodariNaM tu madhuragaNavipakvena sarpiSA snehayitvA, zyAmAtriphalAtrivRdvipakvenAnulomya, zarkarAmadhughRtapragADhena nyagrodhAdikaSAyeNAsthApayedanuvAsayecca, pAyasenopanAhayedudaraM, bhojayeccainaM vidArigandhAdisiddhena payasA ||6||

hk transliteration

श्लेष्मोदरिणं तु पिप्पल्यादिकषायसिद्धेन सर्पिषोपस्नेह्य, स्नुहीक्षीरविपक्वेनानुलोम्य, त्रिकटुकमूत्रक्षारतैलप्रगाढेन मुष्ककादिकषायेणास्थापयेदनुवासयेच्च, शणातसीधातकीकिण्वसर्षपमूलकबीजकल्कैश्चोपनाहयेदुदरं, भोजयेच्चैनं त्रिकटुकप्रगाढेन कुलत्थयूषेण पायसेन वा, स्वेदयेच्चाभीक्ष्णम् ||७||

sanskrit

For a patient suffering from phlegmatic dropsy, one should prepare a medicinal ghee with the decoction of Pippalī and similar herbs, then administer it with the milk of Snuhi that has ripened. One should use a strong decoction of Musk and similar herbs, along with Trikaṭuka, urine, and alkali oil, for enema. Additionally, one should apply a paste made from the seeds of Śaṇā, Tāsī, Dhātakī, and mustard roots, and nourish the patient with either a strong decoction of Trikaṭuka mixed with Kulattha or milk, and also induce sweating frequently.

english translation

hindi translation

zleSmodariNaM tu pippalyAdikaSAyasiddhena sarpiSopasnehya, snuhIkSIravipakvenAnulomya, trikaTukamUtrakSAratailapragADhena muSkakAdikaSAyeNAsthApayedanuvAsayecca, zaNAtasIdhAtakIkiNvasarSapamUlakabIjakalkaizcopanAhayedudaraM, bhojayeccainaM trikaTukapragADhena kulatthayUSeNa pAyasena vA, svedayeccAbhIkSNam ||7||

hk transliteration

दूष्योदरिणं तु प्रत्याख्याय सप्तलाशङ्खिनीस्वरससिद्धेन सर्पिषा विरचयेन्मासमर्धमासं वा, महावृक्षक्षीरसुरागोमूत्रसिद्धेन वा; शुद्धकोष्ठं तु मद्येनाश्वमारकगुञ्जाकाकादनीमूलकल्कं पाययेत्; इक्षुकाण्डानि वा कृष्णसर्पेण दंशयित्वा भक्षयेद्वल्लीफलानि वा, मूलजं कन्दजं वा विषमासेवयेत्, तेनागदो भवत्यन्यं वा भावमापद्यते ||८||

sanskrit

For a patient suffering from impure dropsy, one should prepare a medicinal ghee with the juice of Saptalā and Śaṅkhinī, and use it for a month or half a month. Alternatively, one may use ghee made from the milk of Mahāvṛkṣa or from fermented liquor mixed with urine. One should administer a decoction of Madya (alcohol) with Ashvamāraka, Guñjā, Kākadani, and root pastes for cleansing the bowels. The patient should also be fed with the roots of sugarcane or the fruits of black serpentine after having been bitten. Additionally, one may use the roots and tubers of poison to create a different state of the disease.

english translation

hindi translation

dUSyodariNaM tu pratyAkhyAya saptalAzaGkhinIsvarasasiddhena sarpiSA viracayenmAsamardhamAsaM vA, mahAvRkSakSIrasurAgomUtrasiddhena vA; zuddhakoSThaM tu madyenAzvamArakaguJjAkAkAdanImUlakalkaM pAyayet; ikSukANDAni vA kRSNasarpeNa daMzayitvA bhakSayedvallIphalAni vA, mUlajaM kandajaM vA viSamAsevayet, tenAgado bhavatyanyaM vA bhAvamApadyate ||8||

hk transliteration

भवति चात्र- कुपितानिलमूलत्वात् सञ्चितत्वान्मलस्य च | सर्वोदरेषु शंसन्ति बहुशस्त्वनुलोमनम् ||९||

sanskrit

It is said here that due to the nature of the angry wind (Vāta) being rooted in the body and the accumulation of impurities, all types of dropsy are described as being treated effectively by the method of gentle purgation.

english translation

hindi translation

bhavati cAtra- kupitAnilamUlatvAt saJcitatvAnmalasya ca | sarvodareSu zaMsanti bahuzastvanulomanam ||9||

hk transliteration

अत ऊर्ध्वं सामान्ययोगान् वक्ष्यामः | तद्यथा- एरण्डतैलमहरहर्मासं द्वौ वा केवलं मूत्रयुक्तं क्षीरयुक्तं वा सेवेतोदकवर्जी, माहिषं वा मूत्रं क्षीरेण निराहारःसप्तरात्रम्, उष्ट्रीक्षीराहारो वाऽन्नवारिवर्जी पक्षं, पिप्पलीं वा मासं पूर्वोक्तेन विधानेनासेवेत, सैन्धवाजमोदायुक्तं वा निकुम्भतैलम्, आर्द्रशृङ्गवेररसपात्रशतसिद्धं वा वातशूलेऽवचार्यं, शृङ्गवेररसविपक्वं क्षीरमासेवेत, चव्यशृङ्गवेरकल्कं वा पयसा सरलदेवदारुचित्रकमेव वा, मुरङ्गीशालपर्णीश्यामापुनर्नवाकल्कं वा, ज्योतिष्कफलतैलं वा क्षीरेण स्वर्जिकाहिङ्गुमिश्रं पिबेत्, गुडद्वितीयां [२] वा हरीतकीं भक्षयेत्, स्नुहीक्षीरभावितानां वा पिप्पलीनां सहस्रं कालेन, पथ्याकृष्णाचूर्णं वा स्नुहीक्षीरभावितमुत्कारिकां पक्वां दापयेत्; हरीतकीचूर्णं प्रस्थमाढके घृतस्यावाप्याङ्गारेष्वभिविलाप्य खजेनाभिमथ्यानुगुप्तं कृत्वाऽर्धमासं यवपल्ले वासयेत्, ततश्चोद्धृत्य परिस्राव्य हरीतकीक्वाथाम्लदधीन्यावाप्य विपचेत्, तद्यथायोगं मासमर्धमासं वा पाययेत्; गव्ये पयसि महावृक्षक्षीरमावाप्य विपचेत्, विपक्वं चावतार्य शीतीभूतं मन्थानेनाभिमथ्य नवनीतमादाय भूयो महावृक्षक्षीरेणैव विपचेत्, तद्यथायोगं मासं मासार्धं वा पाययेत्; चव्यचित्रकदन्त्यतिविषाकुष्ठसारिवात्रिफलाजमोदहरिद्राशङ्खिनीत्रिवृत्त्रिकटुकानामर्धकार्षिका भागा, राजवृक्षफलमज्ज्ञामष्टौ कर्षाः, महावृक्षक्षीरपले द्वे, गवां क्षीरमूत्रयोरष्टावष्टौ पलानि, एतत् सर्वं घृतप्रस्थे समावाप्य विपचेत्, तद्यथायोगं मासमर्धमासं वा पाययेत्; एतानि तिल्वकघृतचतुर्थानि सर्पींष्युदरगुल्मविद्रध्यष्ठीलानाहकुष्ठोन्मादापस्मारेषूपयोज्यानि विरेचनार्थं; मूत्रासवारिष्टसुराश्चाभीक्ष्णं महावृक्षक्षीरसम्भृताः सेवेत; विरेचनद्रव्यकषायं वा शृङ्गवेरदेवदारुप्रगाढम् ||१०||

sanskrit

Now, I shall explain the general treatments for dropsy. This includes the following: One should use castor oil daily, whether mixed with urine or milk. One can also use the urine of a cow for a week without food, or one can consume milk from a she-camel. One should consume food that is devoid of water, such as pippali (long pepper) mixed with the aforementioned methods. Castor oil mixed with salt and other ingredients, as well as a decoction of the root of the fresh ginger, can also be used to treat Vāta-related pain. One can consume ripened milk of pippali mixed with other ingredients, or ghee infused with dried ginger, or one can drink a mixture of ghee with jaggery. After cooking, one can use a hundred preparations involving the roots of the milkweed and pippali over time. One should soak the powder of haritaki (chebulic myrobalan) in hot water and then strain it after a week. This decoction can be consumed, either as a meal or after half a month. One can consume clarified butter after it has been mixed with the milk of the great tree and cooked thoroughly. A mixture of castor oil, pippali, long pepper, and turmeric can be made into preparations for dropsy, and one can also use urine or spirituous liquor frequently prepared with the milk of the great tree. The bitter decoction made from shringaver and other roots can be consumed for purgation.

english translation

hindi translation

ata UrdhvaM sAmAnyayogAn vakSyAmaH | tadyathA- eraNDatailamaharaharmAsaM dvau vA kevalaM mUtrayuktaM kSIrayuktaM vA sevetodakavarjI, mAhiSaM vA mUtraM kSIreNa nirAhAraHsaptarAtram, uSTrIkSIrAhAro vA'nnavArivarjI pakSaM, pippalIM vA mAsaM pUrvoktena vidhAnenAseveta, saindhavAjamodAyuktaM vA nikumbhatailam, ArdrazRGgaverarasapAtrazatasiddhaM vA vAtazUle'vacAryaM, zRGgaverarasavipakvaM kSIramAseveta, cavyazRGgaverakalkaM vA payasA saraladevadArucitrakameva vA, muraGgIzAlaparNIzyAmApunarnavAkalkaM vA, jyotiSkaphalatailaM vA kSIreNa svarjikAhiGgumizraM pibet, guDadvitIyAM [2] vA harItakIM bhakSayet, snuhIkSIrabhAvitAnAM vA pippalInAM sahasraM kAlena, pathyAkRSNAcUrNaM vA snuhIkSIrabhAvitamutkArikAM pakvAM dApayet; harItakIcUrNaM prasthamADhake ghRtasyAvApyAGgAreSvabhivilApya khajenAbhimathyAnuguptaM kRtvA'rdhamAsaM yavapalle vAsayet, tatazcoddhRtya parisrAvya harItakIkvAthAmladadhInyAvApya vipacet, tadyathAyogaM mAsamardhamAsaM vA pAyayet; gavye payasi mahAvRkSakSIramAvApya vipacet, vipakvaM cAvatArya zItIbhUtaM manthAnenAbhimathya navanItamAdAya bhUyo mahAvRkSakSIreNaiva vipacet, tadyathAyogaM mAsaM mAsArdhaM vA pAyayet; cavyacitrakadantyativiSAkuSThasArivAtriphalAjamodaharidrAzaGkhinItrivRttrikaTukAnAmardhakArSikA bhAgA, rAjavRkSaphalamajjJAmaSTau karSAH, mahAvRkSakSIrapale dve, gavAM kSIramUtrayoraSTAvaSTau palAni, etat sarvaM ghRtaprasthe samAvApya vipacet, tadyathAyogaM mAsamardhamAsaM vA pAyayet; etAni tilvakaghRtacaturthAni sarpIMSyudaragulmavidradhyaSThIlAnAhakuSThonmAdApasmAreSUpayojyAni virecanArthaM; mUtrAsavAriSTasurAzcAbhIkSNaM mahAvRkSakSIrasambhRtAH seveta; virecanadravyakaSAyaM vA zRGgaveradevadArupragADham ||10||

hk transliteration