1.
द्विव्रणीयचिकित्सितम्
The medical treatment of inflamed ulcers
2.
सद्योव्रणचिकित्सितम्
The medical treatment of wounds or sores
3.
भग्नचिकित्सितम्
The medical treatments of fractures and dislocations
4.
वातव्याधिचिकित्सितम्
The medical treatment of nervous disorders
5.
महावातव्याधिचिकित्सितम्
The diseases affecting the nervous system
6.
अर्शश्चिकित्सितम्
The medical treatment of Hemorrhoids
7.
अश्मरीचिकित्सितम्
The medical treatment of urinary conditions
8.
भगन्दरचिकित्सितम्
The medical treatment of Fistula-in-ano
9.
कुष्ठचिकित्सितम्
The medical treatment of cutaneous affections
10.
महाकुष्ठचिकित्सितम्
The medical treatment of major cutaneous affections
11.
प्रमेहचिकित्सितम्
The diseases of the urinary tracts
12.
प्रमेहपिडकाचिकित्सितम्
The medical treatment of abscesses sequeling Prameha
13.
मधुमेहचिकित्सितम्
The medical treatment of Diabetes
•
उदरचिकित्सितम्
The medical treatment of dropsy
15.
मूढगर्भचिकित्सितम्
The medical/surgical treatment of the fetus
16.
विद्रधिचिकित्सितम्
The medical treatment of Abscesses and Tumours
17.
विसर्पनाडीस्तनरोगचिकित्सितम्
The medical treatment of erysipelas
18.
ग्रन्थ्यपच्यर्बुदगलगण्डचिकित्सितम्
The medical treatment of Glandular Swellings
19.
वृद्ध्युपदंशश्लीपदचिकित्सितम्
The medical treatment of hernia
20.
क्षुद्ररोगचिकित्सितम्
The medical treatment of the minor ailments
21.
शूकरोगचिकित्सितम्
The medical treatment of poison caused by a Shuka (water insect)
22.
मुखरोगचिकित्सितम्
The affections of the mouth
23.
शोफचिकित्सितम्
The medical treatment of swellings
24.
अनागतबाधाप्रतिषेधः
The rules of hygiene and general conduct
25.
मिश्रकचिकित्सितम्
The medical treatment of a variety of diseases
26.
क्षीणबलीयवाजीकरणम्
The medical treatment for increasing virility
27.
सर्वोपघातशमनीयरसायनम्
Elixirs (rasayana) for invulnerability to disease
28.
मेधायुःकामीयरसायनम्
Elixirs (rasayana) to improve memory and life span
29.
स्वभावव्याधिप्रतिषेधनीयरसायनम्
Elixirs (rasayana) for the prevention of death and decay
30.
निवृत्तसंतापीयरसायनम्
Elixirs (rasayana) to remove mental and physical distress
31.
स्नेहोपयौगिकचिकित्सितम्
The medicinal use of Sneha (oleaginous substances)
32.
स्वेदावचारणीयचिकित्सितम्
Description of Sveda (fomentation, calorification, etc.)
33.
वमनविरेचनसाध्योपद्रवचिकित्सितम्
Description of purgative and emetic medicines
34.
वमनविरेचनव्यापच्चिकित्सितम्
The injudicious use of emetics and purgatives
35.
नेत्रबस्तिप्रमाणप्रविभागचिकित्सितम्
Description of a Netra and a Vasti (pipes, nozzles and apparatus)
36.
नेत्रबस्तिव्यापच्चिकित्सितम्
The injudicious application of the Netra and Vasti
37.
अनुवासनोत्तरबस्तिचिकित्सितम्
The treatment with an Anuvasana-vasti and an Uttara-vasti
38.
निरूहक्रमचिकित्सितम्
The treatment with a Nirudha-vasti
39.
आतुरोपद्रवचिकित्सितम्
The treatment of distressing symptoms
40.
धूमनस्यकवलग्रहचिकित्सितम्
Description of medicated fumes, snuffs, errhines and gargles
Progress:32.7%
अत ऊर्ध्वं सामान्ययोगान् वक्ष्यामः | तद्यथा- एरण्डतैलमहरहर्मासं द्वौ वा केवलं मूत्रयुक्तं क्षीरयुक्तं वा सेवेतोदकवर्जी, माहिषं वा मूत्रं क्षीरेण निराहारःसप्तरात्रम्, उष्ट्रीक्षीराहारो वाऽन्नवारिवर्जी पक्षं, पिप्पलीं वा मासं पूर्वोक्तेन विधानेनासेवेत, सैन्धवाजमोदायुक्तं वा निकुम्भतैलम्, आर्द्रशृङ्गवेररसपात्रशतसिद्धं वा वातशूलेऽवचार्यं, शृङ्गवेररसविपक्वं क्षीरमासेवेत, चव्यशृङ्गवेरकल्कं वा पयसा सरलदेवदारुचित्रकमेव वा, मुरङ्गीशालपर्णीश्यामापुनर्नवाकल्कं वा, ज्योतिष्कफलतैलं वा क्षीरेण स्वर्जिकाहिङ्गुमिश्रं पिबेत्, गुडद्वितीयां [२] वा हरीतकीं भक्षयेत्, स्नुहीक्षीरभावितानां वा पिप्पलीनां सहस्रं कालेन, पथ्याकृष्णाचूर्णं वा स्नुहीक्षीरभावितमुत्कारिकां पक्वां दापयेत्; हरीतकीचूर्णं प्रस्थमाढके घृतस्यावाप्याङ्गारेष्वभिविलाप्य खजेनाभिमथ्यानुगुप्तं कृत्वाऽर्धमासं यवपल्ले वासयेत्, ततश्चोद्धृत्य परिस्राव्य हरीतकीक्वाथाम्लदधीन्यावाप्य विपचेत्, तद्यथायोगं मासमर्धमासं वा पाययेत्; गव्ये पयसि महावृक्षक्षीरमावाप्य विपचेत्, विपक्वं चावतार्य शीतीभूतं मन्थानेनाभिमथ्य नवनीतमादाय भूयो महावृक्षक्षीरेणैव विपचेत्, तद्यथायोगं मासं मासार्धं वा पाययेत्; चव्यचित्रकदन्त्यतिविषाकुष्ठसारिवात्रिफलाजमोदहरिद्राशङ्खिनीत्रिवृत्त्रिकटुकानामर्धकार्षिका भागा, राजवृक्षफलमज्ज्ञामष्टौ कर्षाः, महावृक्षक्षीरपले द्वे, गवां क्षीरमूत्रयोरष्टावष्टौ पलानि, एतत् सर्वं घृतप्रस्थे समावाप्य विपचेत्, तद्यथायोगं मासमर्धमासं वा पाययेत्; एतानि तिल्वकघृतचतुर्थानि सर्पींष्युदरगुल्मविद्रध्यष्ठीलानाहकुष्ठोन्मादापस्मारेषूपयोज्यानि विरेचनार्थं; मूत्रासवारिष्टसुराश्चाभीक्ष्णं महावृक्षक्षीरसम्भृताः सेवेत; विरेचनद्रव्यकषायं वा शृङ्गवेरदेवदारुप्रगाढम् ||१०||
sanskrit
Now, I shall explain the general treatments for dropsy. This includes the following: One should use castor oil daily, whether mixed with urine or milk. One can also use the urine of a cow for a week without food, or one can consume milk from a she-camel. One should consume food that is devoid of water, such as pippali (long pepper) mixed with the aforementioned methods. Castor oil mixed with salt and other ingredients, as well as a decoction of the root of the fresh ginger, can also be used to treat Vāta-related pain. One can consume ripened milk of pippali mixed with other ingredients, or ghee infused with dried ginger, or one can drink a mixture of ghee with jaggery. After cooking, one can use a hundred preparations involving the roots of the milkweed and pippali over time. One should soak the powder of haritaki (chebulic myrobalan) in hot water and then strain it after a week. This decoction can be consumed, either as a meal or after half a month. One can consume clarified butter after it has been mixed with the milk of the great tree and cooked thoroughly. A mixture of castor oil, pippali, long pepper, and turmeric can be made into preparations for dropsy, and one can also use urine or spirituous liquor frequently prepared with the milk of the great tree. The bitter decoction made from shringaver and other roots can be consumed for purgation.
english translation
hindi translation
ata UrdhvaM sAmAnyayogAn vakSyAmaH | tadyathA- eraNDatailamaharaharmAsaM dvau vA kevalaM mUtrayuktaM kSIrayuktaM vA sevetodakavarjI, mAhiSaM vA mUtraM kSIreNa nirAhAraHsaptarAtram, uSTrIkSIrAhAro vA'nnavArivarjI pakSaM, pippalIM vA mAsaM pUrvoktena vidhAnenAseveta, saindhavAjamodAyuktaM vA nikumbhatailam, ArdrazRGgaverarasapAtrazatasiddhaM vA vAtazUle'vacAryaM, zRGgaverarasavipakvaM kSIramAseveta, cavyazRGgaverakalkaM vA payasA saraladevadArucitrakameva vA, muraGgIzAlaparNIzyAmApunarnavAkalkaM vA, jyotiSkaphalatailaM vA kSIreNa svarjikAhiGgumizraM pibet, guDadvitIyAM [2] vA harItakIM bhakSayet, snuhIkSIrabhAvitAnAM vA pippalInAM sahasraM kAlena, pathyAkRSNAcUrNaM vA snuhIkSIrabhAvitamutkArikAM pakvAM dApayet; harItakIcUrNaM prasthamADhake ghRtasyAvApyAGgAreSvabhivilApya khajenAbhimathyAnuguptaM kRtvA'rdhamAsaM yavapalle vAsayet, tatazcoddhRtya parisrAvya harItakIkvAthAmladadhInyAvApya vipacet, tadyathAyogaM mAsamardhamAsaM vA pAyayet; gavye payasi mahAvRkSakSIramAvApya vipacet, vipakvaM cAvatArya zItIbhUtaM manthAnenAbhimathya navanItamAdAya bhUyo mahAvRkSakSIreNaiva vipacet, tadyathAyogaM mAsaM mAsArdhaM vA pAyayet; cavyacitrakadantyativiSAkuSThasArivAtriphalAjamodaharidrAzaGkhinItrivRttrikaTukAnAmardhakArSikA bhAgA, rAjavRkSaphalamajjJAmaSTau karSAH, mahAvRkSakSIrapale dve, gavAM kSIramUtrayoraSTAvaSTau palAni, etat sarvaM ghRtaprasthe samAvApya vipacet, tadyathAyogaM mAsamardhamAsaM vA pAyayet; etAni tilvakaghRtacaturthAni sarpIMSyudaragulmavidradhyaSThIlAnAhakuSThonmAdApasmAreSUpayojyAni virecanArthaM; mUtrAsavAriSTasurAzcAbhIkSNaM mahAvRkSakSIrasambhRtAH seveta; virecanadravyakaSAyaM vA zRGgaveradevadArupragADham ||10||
hk transliteration
Sushruta Samhita
Progress:32.7%
अत ऊर्ध्वं सामान्ययोगान् वक्ष्यामः | तद्यथा- एरण्डतैलमहरहर्मासं द्वौ वा केवलं मूत्रयुक्तं क्षीरयुक्तं वा सेवेतोदकवर्जी, माहिषं वा मूत्रं क्षीरेण निराहारःसप्तरात्रम्, उष्ट्रीक्षीराहारो वाऽन्नवारिवर्जी पक्षं, पिप्पलीं वा मासं पूर्वोक्तेन विधानेनासेवेत, सैन्धवाजमोदायुक्तं वा निकुम्भतैलम्, आर्द्रशृङ्गवेररसपात्रशतसिद्धं वा वातशूलेऽवचार्यं, शृङ्गवेररसविपक्वं क्षीरमासेवेत, चव्यशृङ्गवेरकल्कं वा पयसा सरलदेवदारुचित्रकमेव वा, मुरङ्गीशालपर्णीश्यामापुनर्नवाकल्कं वा, ज्योतिष्कफलतैलं वा क्षीरेण स्वर्जिकाहिङ्गुमिश्रं पिबेत्, गुडद्वितीयां [२] वा हरीतकीं भक्षयेत्, स्नुहीक्षीरभावितानां वा पिप्पलीनां सहस्रं कालेन, पथ्याकृष्णाचूर्णं वा स्नुहीक्षीरभावितमुत्कारिकां पक्वां दापयेत्; हरीतकीचूर्णं प्रस्थमाढके घृतस्यावाप्याङ्गारेष्वभिविलाप्य खजेनाभिमथ्यानुगुप्तं कृत्वाऽर्धमासं यवपल्ले वासयेत्, ततश्चोद्धृत्य परिस्राव्य हरीतकीक्वाथाम्लदधीन्यावाप्य विपचेत्, तद्यथायोगं मासमर्धमासं वा पाययेत्; गव्ये पयसि महावृक्षक्षीरमावाप्य विपचेत्, विपक्वं चावतार्य शीतीभूतं मन्थानेनाभिमथ्य नवनीतमादाय भूयो महावृक्षक्षीरेणैव विपचेत्, तद्यथायोगं मासं मासार्धं वा पाययेत्; चव्यचित्रकदन्त्यतिविषाकुष्ठसारिवात्रिफलाजमोदहरिद्राशङ्खिनीत्रिवृत्त्रिकटुकानामर्धकार्षिका भागा, राजवृक्षफलमज्ज्ञामष्टौ कर्षाः, महावृक्षक्षीरपले द्वे, गवां क्षीरमूत्रयोरष्टावष्टौ पलानि, एतत् सर्वं घृतप्रस्थे समावाप्य विपचेत्, तद्यथायोगं मासमर्धमासं वा पाययेत्; एतानि तिल्वकघृतचतुर्थानि सर्पींष्युदरगुल्मविद्रध्यष्ठीलानाहकुष्ठोन्मादापस्मारेषूपयोज्यानि विरेचनार्थं; मूत्रासवारिष्टसुराश्चाभीक्ष्णं महावृक्षक्षीरसम्भृताः सेवेत; विरेचनद्रव्यकषायं वा शृङ्गवेरदेवदारुप्रगाढम् ||१०||
sanskrit
Now, I shall explain the general treatments for dropsy. This includes the following: One should use castor oil daily, whether mixed with urine or milk. One can also use the urine of a cow for a week without food, or one can consume milk from a she-camel. One should consume food that is devoid of water, such as pippali (long pepper) mixed with the aforementioned methods. Castor oil mixed with salt and other ingredients, as well as a decoction of the root of the fresh ginger, can also be used to treat Vāta-related pain. One can consume ripened milk of pippali mixed with other ingredients, or ghee infused with dried ginger, or one can drink a mixture of ghee with jaggery. After cooking, one can use a hundred preparations involving the roots of the milkweed and pippali over time. One should soak the powder of haritaki (chebulic myrobalan) in hot water and then strain it after a week. This decoction can be consumed, either as a meal or after half a month. One can consume clarified butter after it has been mixed with the milk of the great tree and cooked thoroughly. A mixture of castor oil, pippali, long pepper, and turmeric can be made into preparations for dropsy, and one can also use urine or spirituous liquor frequently prepared with the milk of the great tree. The bitter decoction made from shringaver and other roots can be consumed for purgation.
english translation
hindi translation
ata UrdhvaM sAmAnyayogAn vakSyAmaH | tadyathA- eraNDatailamaharaharmAsaM dvau vA kevalaM mUtrayuktaM kSIrayuktaM vA sevetodakavarjI, mAhiSaM vA mUtraM kSIreNa nirAhAraHsaptarAtram, uSTrIkSIrAhAro vA'nnavArivarjI pakSaM, pippalIM vA mAsaM pUrvoktena vidhAnenAseveta, saindhavAjamodAyuktaM vA nikumbhatailam, ArdrazRGgaverarasapAtrazatasiddhaM vA vAtazUle'vacAryaM, zRGgaverarasavipakvaM kSIramAseveta, cavyazRGgaverakalkaM vA payasA saraladevadArucitrakameva vA, muraGgIzAlaparNIzyAmApunarnavAkalkaM vA, jyotiSkaphalatailaM vA kSIreNa svarjikAhiGgumizraM pibet, guDadvitIyAM [2] vA harItakIM bhakSayet, snuhIkSIrabhAvitAnAM vA pippalInAM sahasraM kAlena, pathyAkRSNAcUrNaM vA snuhIkSIrabhAvitamutkArikAM pakvAM dApayet; harItakIcUrNaM prasthamADhake ghRtasyAvApyAGgAreSvabhivilApya khajenAbhimathyAnuguptaM kRtvA'rdhamAsaM yavapalle vAsayet, tatazcoddhRtya parisrAvya harItakIkvAthAmladadhInyAvApya vipacet, tadyathAyogaM mAsamardhamAsaM vA pAyayet; gavye payasi mahAvRkSakSIramAvApya vipacet, vipakvaM cAvatArya zItIbhUtaM manthAnenAbhimathya navanItamAdAya bhUyo mahAvRkSakSIreNaiva vipacet, tadyathAyogaM mAsaM mAsArdhaM vA pAyayet; cavyacitrakadantyativiSAkuSThasArivAtriphalAjamodaharidrAzaGkhinItrivRttrikaTukAnAmardhakArSikA bhAgA, rAjavRkSaphalamajjJAmaSTau karSAH, mahAvRkSakSIrapale dve, gavAM kSIramUtrayoraSTAvaSTau palAni, etat sarvaM ghRtaprasthe samAvApya vipacet, tadyathAyogaM mAsamardhamAsaM vA pAyayet; etAni tilvakaghRtacaturthAni sarpIMSyudaragulmavidradhyaSThIlAnAhakuSThonmAdApasmAreSUpayojyAni virecanArthaM; mUtrAsavAriSTasurAzcAbhIkSNaM mahAvRkSakSIrasambhRtAH seveta; virecanadravyakaSAyaM vA zRGgaveradevadArupragADham ||10||
hk transliteration