1.

प्रथमोऽध्यायः

Chapter 1

2.

द्वितीयोऽध्यायः

Chapter 2

3.

तृतीयोऽध्यायः

Chapter 3

4.

चतुर्थोऽध्यायः

Chapter 4

5.

पञ्चमोऽध्यायः

Chapter 5

6.

षष्ठोऽध्यायः

Chapter 6

7.

सप्तमोऽध्यायः

Chapter 7

8.

अष्टमोऽध्यायः

Chapter 8

9.

नवमोऽध्यायः

Chapter 9

10.

दशमोऽध्यायः

Chapter 10

11.

एकादशोऽध्यायः

Chapter 11

12.

द्वादशोऽध्यायः

Chapter 12

त्रयोदशोऽध्यायः

Chapter 13

14.

चतुर्दशोऽध्यायः

Chapter 14

15.

पञ्चदशोऽध्यायः

Chapter 15

16.

षोडशोऽध्यायः

Chapter 16

17.

सप्तदशोऽध्यायः

Chapter 17

18.

अष्टादशोऽध्यायः

Chapter 18

19.

एकोनविंशोऽध्यायः

Chapter 19

20.

विंशोऽध्यायः

Chapter 20

21.

एकविंशोऽध्यायः

Chapter 21

22.

द्वाविंशोऽध्यायः

Chapter 22

23.

त्रयोविंशोऽध्यायः

Chapter 23

24.

चतुर्विंशोऽध्यायः

Chapter 24

25.

पञ्चविंशोऽध्यायः

Chapter 25

26.

षड्विंशोऽध्यायः

Chapter 26

27.

सप्तविंशोऽध्यायः

Chapter 27

28.

अष्टाविंशोऽध्यायः

Chapter 28

29.

एकोनत्रिंशोऽध्यायः

Chapter 29

30.

त्रिंशोऽध्यायः

Chapter 30

31.

एकत्रिंशोऽध्यायः

Chapter 31

Progress:40.3%

पुरुं कुत्सं त्रितं द्युम्नं सत्यवन्तमृतं व्रतम् । अग्निष्टोममतीरात्रं प्रद्युम्नं शिबिमुल्मुकम् ।। ४-१३-१६ ।।

Puru, Kutsa, Trita, Dyumna, Satyavān, Ṛta, Vrata, Agniṣṭoma, Atīrātra, Pradyumna, Śibi and Ulmuka. ।। 4-13-16 ।।

english translation

पुरु, कुत्स, त्रित, द्युम्न, सत्यवान्, ऋत, व्रत, अग्निष्टोम्, अतिरात्र, प्रद्युम्न, शिबि तथा उल्मुक। ।। ४-१३-१६ ।।

hindi translation

puruM kutsaM tritaM dyumnaM satyavantamRtaM vratam | agniSTomamatIrAtraM pradyumnaM zibimulmukam || 4-13-16 ||

hk transliteration by Sanscript

उल्मुकोऽजनयत्पुत्रान् पुष्करिण्यां षडुत्तमान् । अङ्गं सुमनसं ख्यातिं क्रतुमङ्गिरसं गयम् ।। ४-१३-१७ ।।

Of the twelve sons, Ulmuka begot six sons in his wife Puṣkariṇī. They were all very good sons, and their names were Aṅga, Sumanā, Khyāti, Kratu, Aṅgirā and Gaya. ।। 4-13-17 ।।

english translation

उल्मुक के बारह पुत्रों में से छह पुत्र उनकी पत्नी पुष्करिणी से उत्पन्न हुए। वे सभी अति उत्तम पुत्र थे। उनके नाम थे अंग, सुमना, ख्याति, क्रतु, अंगिरा तथा गय। ।। ४-१३-१७ ।।

hindi translation

ulmuko'janayatputrAn puSkariNyAM SaDuttamAn | aGgaM sumanasaM khyAtiM kratumaGgirasaM gayam || 4-13-17 ||

hk transliteration by Sanscript

सुनीथाङ्गस्य या पत्नी सुषुवे वेनमुल्बणम् । यद्दौःशील्यात्स राजर्षिर्निर्विण्णो निरगात्पुरात् ।। ४-१३-१८ ।।

The wife of Aṅga, Sunīthā, gave birth to a son named Vena, who was very crooked. The saintly King Aṅga was very disappointed with Vena’s bad character, and he left home and kingdom and went out to the forest. ।। 4-13-18 ।।

english translation

अंग की पत्नी सुनीथा से वेन नामक पुत्र उत्पन्न हुआ जो अत्यन्त कुटिल था। साधु स्वभाव का राजा अंग वेन के दुराचरण से अत्यन्त निराश था, फलत: उसने घर तथा राजपाट छोड़ दिया और जंगल चला गया। ।। ४-१३-१८ ।।

hindi translation

sunIthAGgasya yA patnI suSuve venamulbaNam | yaddauHzIlyAtsa rAjarSirnirviNNo niragAtpurAt || 4-13-18 ||

hk transliteration by Sanscript

यमङ्ग शेपुः कुपिता वाग्वज्रा मुनयः किल । गतासोस्तस्य भूयस्ते ममन्थुर्दक्षिणं करम् ।। ४-१३-१९ ।।

My dear Vidura, when great sages curse, their words are as invincible as a thunderbolt. Thus when they cursed King Vena out of anger, he died. And the great sages took the right hand of Vena as a churning rod ।। 4-13-19 ।।

english translation

हे विदुर, जब ऋषिगण शाप देते हैं, तो उनके शब्द वज्र के समान कठोर होते हैं। अत: जब उन्होंने क्रोधवश वेन को शाप दे दिया तो वह मर गया। और ऋषियों ने वेन की दाहिनी भुजा को दण्ड मथनी बना लिया । ।। ४-१३-१९ ।।

hindi translation

yamaGga zepuH kupitA vAgvajrA munayaH kila | gatAsostasya bhUyaste mamanthurdakSiNaM karam || 4-13-19 ||

hk transliteration by Sanscript

अराजके तदा लोके दस्युभिः पीडिताः प्रजाः । जातो नारायणांशेन पृथुराद्यः क्षितीश्वरः ।। ४-१३-२० ।।

After Vena death, since there was no king, all the rogues and thieves flourished, the kingdom became unregulated, and all the citizens suffered greatly. On seeing this, the great sages started churning the churning rod (right hand of Vena ), as a result Lord Viṣṇu in His partial representation made His advent as King Pṛthu, the original emperor of the world. ।। 4-13-20 ।।

english translation

वेन की मृत्यु के बाद कोई राजा न होने से चोर-उचक्के पनपने लगे, राज्य में अनियमितता फैल गयी और समस्त नागरिकों को भारी कष्ट झेलना पड़ा। यह देखकर ऋषियों ने दण्ड मथनी (वेन की दाहिनी भुजा) मथने लगे जिसके कारण भगवान् विष्णु अपने अंश रूप में संसार के आदि सम्राट राजा पृथु के रूप में अवतरित हुए। ।। ४-१३-२० ।।

hindi translation

arAjake tadA loke dasyubhiH pIDitAH prajAH | jAto nArAyaNAMzena pRthurAdyaH kSitIzvaraH || 4-13-20 ||

hk transliteration by Sanscript