Srimad Bhagavatam
Progress:51.5%
शमो दमस्तपः शौचं सन्तोषः क्षान्तिरार्जवम् । मद्भक्तिश्च दया सत्यं ब्रह्मप्रकृतयस्त्विमाः ॥ ११-१७-१६ ॥
Peacefulness, self-control, austerity, cleanliness, satisfaction, tolerance, simple straightforwardness, devotion to Me, mercy and truthfulness are the natural qualities of the brāhmaṇas. ॥ 11-17-16 ॥
english translation
शांति, संयम, तपस्या, स्वच्छता, संतोष, सहनशीलता, सरलता, मेरी भक्ति, दया और सच्चाई ये ब्राह्मणों के स्वाभाविक गुण हैं। ॥ ११-१७-१६ ॥
hindi translation
zamo damastapaH zaucaM santoSaH kSAntirArjavam । madbhaktizca dayA satyaM brahmaprakRtayastvimAH ॥ 11-17-16 ॥
hk transliteration by Sanscriptतेजो बलं धृतिः शौर्यं तितिक्षौदार्यमुद्यमः । स्थैर्यं ब्रह्मण्यमैश्वर्यं क्षत्रप्रकृतयस्त्विमाः ॥ ११-१७-१७ ॥
Dynamic power, bodily strength, determination, heroism, tolerance, generosity, great endeavor, steadiness, devotion to the brāhmaṇas and leadership are the natural qualities of the kṣatriyas. ॥ 11-17-17 ॥
english translation
गतिशील शक्ति, शारीरिक शक्ति, दृढ़ संकल्प, वीरता, सहनशीलता, उदारता, महान उद्यम, स्थिरता, ब्राह्मणों के प्रति समर्पण और नेतृत्व क्षत्रियों के प्राकृतिक गुण हैं। ॥ ११-१७-१७ ॥
hindi translation
tejo balaM dhRtiH zauryaM titikSaudAryamudyamaH । sthairyaM brahmaNyamaizvaryaM kSatraprakRtayastvimAH ॥ 11-17-17 ॥
hk transliteration by Sanscriptआस्तिक्यं दाननिष्ठा च अदम्भो ब्रह्मसेवनम् । अतुष्टिरर्थोपचयैर्वैश्यप्रकृतयस्त्विमाः ॥ ११-१७-१८ ॥
Faith in Vedic civilization, dedication to charity, freedom from hypocrisy, service to the brāhmaṇas and perpetually desiring to accumulate more money are the natural qualities of the vaiśyas. ॥ 11-17-18 ॥
english translation
वैदिक सभ्यता में आस्था, दान के प्रति समर्पण, पाखंड से मुक्ति, ब्राह्मणों की सेवा और सदैव अधिक धन संचय करने की इच्छा रखना वैश्यों के स्वाभाविक गुण हैं। ॥ ११-१७-१८ ॥
hindi translation
AstikyaM dAnaniSThA ca adambho brahmasevanam । atuSTirarthopacayairvaizyaprakRtayastvimAH ॥ 11-17-18 ॥
hk transliteration by Sanscriptशुश्रूषणं द्विजगवां देवानां चाप्यमायया । तत्र लब्धेन सन्तोषः शूद्रप्रकृतयस्त्विमाः ॥ ११-१७-१९ ॥
Service without duplicity to the brāhmaṇas, cows, demigods and other worshipable personalities, and complete satisfaction with whatever income is obtained in such service, are the natural qualities of śūdras. ॥ 11-17-19 ॥
english translation
ब्राह्मणों, गायों, देवताओं और अन्य पूजनीय व्यक्तियों की बिना कपट के सेवा करना और ऐसी सेवा से जो भी आय प्राप्त होती है उससे पूर्ण संतुष्टि, शूद्रों के स्वाभाविक गुण हैं। ॥ ११-१७-१९ ॥
hindi translation
zuzrUSaNaM dvijagavAM devAnAM cApyamAyayA । tatra labdhena santoSaH zUdraprakRtayastvimAH ॥ 11-17-19 ॥
hk transliteration by Sanscriptअशौचमनृतं स्तेयं नास्तिक्यं शुष्कविग्रहः । कामः क्रोधश्च तर्षश्च स्वभावोऽन्तेवसायिनाम् ॥ ११-१७-२० ॥
Dirtiness, dishonesty, thievery, faithlessness, useless quarrel, lust, anger and hankering constitute the nature of those in the lowest position outside the varṇāśrama system. ॥ 11-17-20 ॥
english translation
गंदगी, बेईमानी, चोरी, अविश्वास, व्यर्थ झगड़ा, वासना, क्रोध और लालसा वर्णाश्रम व्यवस्था के बाहर सबसे निचले स्थान पर रहने वालों का स्वभाव है। ॥ ११-१७-२० ॥
hindi translation
azaucamanRtaM steyaM nAstikyaM zuSkavigrahaH । kAmaH krodhazca tarSazca svabhAvo'ntevasAyinAm ॥ 11-17-20 ॥
hk transliteration by Sanscript1.
प्रथमोऽध्यायः
Chapter 1
2.
द्वितीयोऽध्यायः
Chapter 2
3.
तृतीयोऽध्यायः
Chapter 3
4.
चतुर्थोऽध्यायः
Chapter 4
5.
पञ्चमोऽध्यायः
Chapter 5
6.
षष्ठोऽध्यायः
Chapter 6
7.
सप्तमोऽध्यायः
Chapter 7
8.
अष्टमोऽध्यायः
Chapter 8
9.
नवमोऽध्यायः
Chapter 9
10.
दशमोऽध्यायः
Chapter 10
11.
एकादशोऽध्यायः
Chapter 11
12.
द्वादशोऽध्यायः
Chapter 12
13.
त्रयोदशोऽध्यादशोयः
Chapter 13
14.
चतुर्दशोऽध्यायः
Chapter 14
15.
पञ्चदशोऽध्यायः
Chapter 15
16.
षोडशोऽध्यायः
Chapter 16
सप्तदशोऽध्यायः
Chapter 17
18.
अष्टादशोऽध्यायः
Chapter 18
19.
एकोनविंशोऽध्यायः
Chapter 19
20.
विंशोऽध्यायः
Chapter 20
21.
एकविंशोऽध्यायः
Chapter 21
22.
द्वाविंशोऽध्यायः
Chapter 22
23.
त्रयोविंशोऽध्यायः
Chapter 23
24.
चतुर्विंशोऽध्यायः
Chapter 24
25.
पञ्चविंशोऽध्यायः
Chapter 25
26.
षड्विंशोऽध्यायः
Chapter 26
27.
सप्तविंशोऽध्यायः
Chapter 27
28.
अष्टाविंशोऽध्यायः
Chapter 28
29.
एकोनत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 29
30.
त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 30
31.
एकत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 31
Progress:51.5%
शमो दमस्तपः शौचं सन्तोषः क्षान्तिरार्जवम् । मद्भक्तिश्च दया सत्यं ब्रह्मप्रकृतयस्त्विमाः ॥ ११-१७-१६ ॥
Peacefulness, self-control, austerity, cleanliness, satisfaction, tolerance, simple straightforwardness, devotion to Me, mercy and truthfulness are the natural qualities of the brāhmaṇas. ॥ 11-17-16 ॥
english translation
शांति, संयम, तपस्या, स्वच्छता, संतोष, सहनशीलता, सरलता, मेरी भक्ति, दया और सच्चाई ये ब्राह्मणों के स्वाभाविक गुण हैं। ॥ ११-१७-१६ ॥
hindi translation
zamo damastapaH zaucaM santoSaH kSAntirArjavam । madbhaktizca dayA satyaM brahmaprakRtayastvimAH ॥ 11-17-16 ॥
hk transliteration by Sanscriptतेजो बलं धृतिः शौर्यं तितिक्षौदार्यमुद्यमः । स्थैर्यं ब्रह्मण्यमैश्वर्यं क्षत्रप्रकृतयस्त्विमाः ॥ ११-१७-१७ ॥
Dynamic power, bodily strength, determination, heroism, tolerance, generosity, great endeavor, steadiness, devotion to the brāhmaṇas and leadership are the natural qualities of the kṣatriyas. ॥ 11-17-17 ॥
english translation
गतिशील शक्ति, शारीरिक शक्ति, दृढ़ संकल्प, वीरता, सहनशीलता, उदारता, महान उद्यम, स्थिरता, ब्राह्मणों के प्रति समर्पण और नेतृत्व क्षत्रियों के प्राकृतिक गुण हैं। ॥ ११-१७-१७ ॥
hindi translation
tejo balaM dhRtiH zauryaM titikSaudAryamudyamaH । sthairyaM brahmaNyamaizvaryaM kSatraprakRtayastvimAH ॥ 11-17-17 ॥
hk transliteration by Sanscriptआस्तिक्यं दाननिष्ठा च अदम्भो ब्रह्मसेवनम् । अतुष्टिरर्थोपचयैर्वैश्यप्रकृतयस्त्विमाः ॥ ११-१७-१८ ॥
Faith in Vedic civilization, dedication to charity, freedom from hypocrisy, service to the brāhmaṇas and perpetually desiring to accumulate more money are the natural qualities of the vaiśyas. ॥ 11-17-18 ॥
english translation
वैदिक सभ्यता में आस्था, दान के प्रति समर्पण, पाखंड से मुक्ति, ब्राह्मणों की सेवा और सदैव अधिक धन संचय करने की इच्छा रखना वैश्यों के स्वाभाविक गुण हैं। ॥ ११-१७-१८ ॥
hindi translation
AstikyaM dAnaniSThA ca adambho brahmasevanam । atuSTirarthopacayairvaizyaprakRtayastvimAH ॥ 11-17-18 ॥
hk transliteration by Sanscriptशुश्रूषणं द्विजगवां देवानां चाप्यमायया । तत्र लब्धेन सन्तोषः शूद्रप्रकृतयस्त्विमाः ॥ ११-१७-१९ ॥
Service without duplicity to the brāhmaṇas, cows, demigods and other worshipable personalities, and complete satisfaction with whatever income is obtained in such service, are the natural qualities of śūdras. ॥ 11-17-19 ॥
english translation
ब्राह्मणों, गायों, देवताओं और अन्य पूजनीय व्यक्तियों की बिना कपट के सेवा करना और ऐसी सेवा से जो भी आय प्राप्त होती है उससे पूर्ण संतुष्टि, शूद्रों के स्वाभाविक गुण हैं। ॥ ११-१७-१९ ॥
hindi translation
zuzrUSaNaM dvijagavAM devAnAM cApyamAyayA । tatra labdhena santoSaH zUdraprakRtayastvimAH ॥ 11-17-19 ॥
hk transliteration by Sanscriptअशौचमनृतं स्तेयं नास्तिक्यं शुष्कविग्रहः । कामः क्रोधश्च तर्षश्च स्वभावोऽन्तेवसायिनाम् ॥ ११-१७-२० ॥
Dirtiness, dishonesty, thievery, faithlessness, useless quarrel, lust, anger and hankering constitute the nature of those in the lowest position outside the varṇāśrama system. ॥ 11-17-20 ॥
english translation
गंदगी, बेईमानी, चोरी, अविश्वास, व्यर्थ झगड़ा, वासना, क्रोध और लालसा वर्णाश्रम व्यवस्था के बाहर सबसे निचले स्थान पर रहने वालों का स्वभाव है। ॥ ११-१७-२० ॥
hindi translation
azaucamanRtaM steyaM nAstikyaM zuSkavigrahaH । kAmaH krodhazca tarSazca svabhAvo'ntevasAyinAm ॥ 11-17-20 ॥
hk transliteration by Sanscript