1.
अध्यायः १
adhyAyaH 1
2.
अध्यायः २
adhyAyaH 2
3.
अध्यायः ३
adhyAyaH 3
4.
अध्यायः ४
adhyAyaH 4
5.
अध्यायः ५
adhyAyaH 5
6.
अध्यायः ६
adhyAyaH 6
7.
अध्यायः ७
adhyAyaH 7
8.
अध्यायः ८
adhyAyaH 8
9.
अध्यायः ९
adhyAyaH 9
10.
अध्यायः १०
adhyAyaH 10
11.
अध्यायः ११
adhyAyaH 11
12.
अध्यायः १२
adhyAyaH 12
13.
अध्यायः १३
adhyAyaH 13
14.
अध्यायः १४
adhyAyaH 14
15.
अध्यायः १५
adhyAyaH 15
16.
अध्यायः १६
adhyAyaH 16
17.
अध्यायः १७
adhyAyaH 17
18.
अध्यायः १८
adhyAyaH 18
19.
अध्यायः १९
adhyAyaH 19
20.
अध्यायः २०
adhyAyaH 20
21.
अध्यायः २१
adhyAyaH 21
22.
अध्यायः २२
adhyAyaH 22
23.
अध्यायः २३
adhyAyaH 23
•
अध्यायः २४
adhyAyaH 24
25.
अध्यायः २५
adhyAyaH 25
Progress:94.4%
21
तदभिप्रायमाज्ञाय स मुनिर्बुधसत्तमः ।। स्वपत्नीं प्रेषयामास सुवर्चां स्वाश्रमान्तरम् ।। २१।।
On realising his intention the sage, the most excellent of scholars sent his wife Suvarcā to the inner apartments of the hermitage.
english translation
tadabhiprAyamAjJAya sa munirbudhasattamaH || svapatnIM preSayAmAsa suvarcAM svAzramAntaram || 21||
22
ततस्स देवराजश्च सामरः स्वार्थसाधकः ।। अर्थशास्त्रपरो भूत्वा मुनीशं वाक्यमब्रवीत् ।। २२ ।।
Then the king of gods, accompanied by the gods bent upon achieving his own object, and most efficient in polity spoke to the great sage.
tatassa devarAjazca sAmaraH svArthasAdhakaH || arthazAstraparo bhUtvA munIzaM vAkyamabravIt || 22 ||
23
शक्र उवाच ।। त्वष्ट्रा विप्रकृताः सर्वे वयन्देवास्तथर्षयः ।। शरण्यं त्वां महाशैवं दातारं शरणं गताः ।। २३ ।।
Indra said: All of us, the gods and the sages are oppressed by Tvaṣṭṛ. We seek refuge in you, worthy of refuge, a great devotee of Śiva and a liberal donor.
zakra uvAca || tvaSTrA viprakRtAH sarve vayandevAstatharSayaH || zaraNyaM tvAM mahAzaivaM dAtAraM zaraNaM gatAH || 23 ||
24
स्वास्थीनि देहि नो विप्र महावज्रमयानि हि ।। अस्थ्ना ते स्वपविं कृत्वा हनिष्यामि सुरद्रुहम् ।। २४ ।।
O brahmin, give us your bones of adamantine strength. I shall make my thunderbolt with your love and kill the demon.
svAsthIni dehi no vipra mahAvajramayAni hi || asthnA te svapaviM kRtvA haniSyAmi suradruham || 24 ||
25
इत्युक्तस्तेन स मुनिः परोपकरणे रतः ।। ध्यात्वा शिवं स्वनाथं हि विससर्ज कलेवरम् ।। २५।।
Thus requested, the sage fond of helping others meditated on lord Śiva and abandoned his body.
ityuktastena sa muniH paropakaraNe rataH || dhyAtvA zivaM svanAthaM hi visasarja kalevaram || 25||
Chapter 24
Verses 16-20
Verses 26-30
Library
Shiva Purana
Śatarudra-saṃhitā
verses
verse
sanskrit
translation
english