- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/62/8भर्ता तु खलु नारीणां गुणवान्निर्गुणोऽपि वा | धर्मं विमृशमानानां प्रत्यक्षं देवि दैवतम् || २-६२-८bhartA tu khalu nArINAM guNavAnnirguNo'pi vA | dharmaM vimRzamAnAnAM pratyakSaM devi daivatam || 2-62-8Oh ! Devi, for women who have regard for righteousness, a husband, whether virtuous or not, is a god incarnate. [2-62-8]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/61/9वज्रसारमयं नूनं हृदयं मे न संशयः | अपश्यन्त्या न तं यद्वै फलतीदं सहस्रधा || २-६१-९vajrasAramayaM nUnaM hRdayaM me na saMzayaH | apazyantyA na taM yadvai phalatIdaM sahasradhA || 2-61-9No doubt my heart must be made of thunderbolt, since unable to see Rama it does not split into a thousand pieces. [2-61-9]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/60/2नय मां यत्र काकुत्स्थस्सीता यत्र च लक्ष्मणः | तान्विना क्षणमप्यत्र जीवितुं नोत्सहेह्यहम् || २-६०-२naya mAM yatra kAkutsthassItA yatra ca lakSmaNaH | tAnvinA kSaNamapyatra jIvituM notsahehyaham || 2-60-2- 'Take me where Rama, Sita and Lakshmana are. I do not wish to live even for a moment without them. [2-60-2]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/58/33सर्वप्रजाभिरामं हि रामं प्रव्राज्य धार्मिकम् | सर्वलोकं विरुध्येमं कथं राजा भविष्यसि || २-५८-३३sarvaprajAbhirAmaM hi rAmaM pravrAjya dhArmikam | sarvalokaM virudhyemaM kathaM rAjA bhaviSyasi || 2-58-33Having banished the righteous Rama, the delight of all subjects and, thereby, antagonizing the entire world, how can you claim to be their king? [2-58-33]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/58/2अथ सूतो महाराजं कृताञ्जलिरुपस्थितः | राममेवानुशोचन्तं दुःखशोकसमन्वितम् || २-५८-२atha sUto mahArAjaM kRtAJjalirupasthitaH | rAmamevAnuzocantaM duHkhazokasamanvitam || 2-58-2Then the charioteer with folded palms approached the king who, deeply afflicted with grief and pain, was brooding over Rama alone. [2-58-2]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/57/5ततः सायाह्न समये तृतीयेऽहनि सारथिः | अयोध्यां समनुप्राप्य निरानन्दां ददर्श ह || २-५७-५tataH sAyAhna samaye tRtIye'hani sArathiH | ayodhyAM samanuprApya nirAnandAM dadarza ha || 2-57-5The charioteer reached Ayodhya on the third day at dusk and found the city cheerless. [2-57-5]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/56/15मुनयश्च महात्मानो वसन्त्यस्मि शिलोच्चये | अयं वासो भवेत्तावदत्र सौम्य रमेमहि || २-५६-१५munayazca mahAtmAno vasantyasmi ziloccaye | ayaM vAso bhavettAvadatra saumya ramemahi || 2-56-15Great sages reside on this high mountain. Let it be our habitation and let us enjoy our life here, Oh ! handsome one.' [2-56-15]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/55/18आरोप्य प्रथमं सीतां सङ्घाटं परिगृह्य तौ | तत प्रतेरतुर्यत्तौ वीरौ दशरथात्मजौ || २-५५-१८Aropya prathamaM sItAM saGghATaM parigRhya tau | tata prateraturyattau vIrau dazarathAtmajau || 2-55-18Those valiant sons of Dasaratha held the float (firmly) to help Sita step on to it first. Then they crossed the river carefully. [2-55-18]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/54/26एकान्ते पश्य भगवन्नाश्रमस्थानमुत्तमम् | रमेत यत्र वैदेही सुखार्हा जनकात्मजा || २-५४-२६ekAnte pazya bhagavannAzramasthAnamuttamam | rameta yatra vaidehI sukhArhA janakAtmajA || 2-54-26Oh ! revered one, Janaka's daughter (Sita) deserves comfort. Suggest a solitary and agreeable place for our hermitage where she can enjoy herself.' [2-54-26]
- •siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/53/24अल्पभाग्या हि मे माता कौशल्या रहिता मया | शेते परमदुःखार्ता पतिता शोकसागरे || २-५३-२४alpabhAgyA hi me mAtA kauzalyA rahitA mayA | zete paramaduHkhArtA patitA zokasAgare || 2-53-24My mother is unlucky as she has been separated from me. Extremely distressed, she must have plunged into an ocean of grief. [2-53-24]