Search

  1. siva.sh/hatharatnavali/2/116
    अथामरोली' ― विहाय नित्यां प्रथमां च धारां I विहाय निःसारतयान्त्यधाराम् निषेव्यते ' शीतलमध्यधारां I कापालिकैः खण्डमतैरनर्ष्याम् II२-११६IIathAmarolI' ― vihAya nityAM prathamAM ca dhArAM I vihAya niHsAratayAntyadhArAm niSevyate ' zItalamadhyadhArAM I kApAlikaiH khaNDamatairanarSyAm II2-116IIThe first and the last flow, which is useless, should be avoided and the cool middle flow be consumed. This is highly respected by the khanda kaplikas.
  2. siva.sh/manusmriti/12/115
    यं वदन्ति तमोभूता मूर्खा धर्ममतद्विदः । तत्पापं शतधा भूत्वा तद्वक्तॄननुगच्छति ॥ ११५ ॥yaM vadanti tamobhUtA mUrkhA dharmamatadvidaH । tatpApaM zatadhA bhUtvA tadvaktRRnanugacchati ॥ 115 ॥The sin of him whom dunces, incarnations of Darkness, and unacquainted with the law, instruct (in his duty), falls, increased a hundredfold, on those who propound it.
  3. siva.sh/manusmriti/12/113
    एकोऽपि वेदविद् धर्मं यं व्यवस्येद् द्विजोत्तमः । स विज्ञेयः परो धर्मो नाज्ञानामुदितोऽयुतैः ॥ ११३ ॥eko'pi vedavid dharmaM yaM vyavasyed dvijottamaH । sa vijJeyaH paro dharmo nAjJAnAmudito'yutaiH ॥ 113 ॥Even that which one Brahmana versed in the Veda declares to be law, must be considered (to have) supreme legal (force, but) not that which is proclaimed by myriads of ignorant men.
  4. siva.sh/manusmriti/12/111
    त्रैविद्यो हेतुकस्तर्की नैरुक्तो धर्मपाठकः । त्रयश्चाश्रमिणः पूर्वे परिषत् स्याद् दशावरा ॥ १११ ॥traividyo hetukastarkI nairukto dharmapAThakaH । trayazcAzramiNaH pUrve pariSat syAd dazAvarA ॥ 111 ॥Three persons who each know one of the three principal Vedas, a logician, a Mimamsaka, one who knows the Nirukta, one who recites (the Institutes of) the sacred law, and three men belonging to the first three orders shall constitute a (legal) assembly, consisting of at least ten members.
  5. siva.sh/manusmriti/7/182
    मार्गशीर्षे शुभे मासि यायाद् यात्रां महीपतिः । फाल्गुनं वाथ चैत्रं वा मासौ प्रति यथाबलम् ॥ १८२ ॥mArgazIrSe zubhe mAsi yAyAd yAtrAM mahIpatiH । phAlgunaM vAtha caitraM vA mAsau prati yathAbalam ॥ 182 ॥Let the king undertake his march in the fine month Margasirsha, or towards the months of Phalguna and Kaitra, according to the (condition of his) army.
  6. siva.sh/hatharatnavali/2/3
    मारुते मध्यमे जाते मनः स्थैर्य प्रजायते I मनसः सुस्थिरीभावः सैवावस्था मनोन्मनी ॥२-३॥mArute madhyame jAte manaH sthairya prajAyate I manasaH susthirIbhAvaH saivAvasthA manonmanI ॥2-3॥Mind becomes steady as the prāṇa moves into the middle path (i.e. susumna). This poised state of the mind is called manonmani.
  7. siva.sh/hatharatnavali/1/83
    अल्लमः प्रभुदेवश्च नैटचूटिश्च' टिण्टिणि: I भालुकि"र्नागबोधश्च'' खण्डकापालिकस्तथा' ॥१-८३॥allamaH prabhudevazca naiTacUTizca' TiNTiNi: I bhAluki"rnAgabodhazca'' khaNDakApAlikastathA' ॥1-83॥Allama, Prabhudeva, Naitacuti, Tintini, Bhaluki, Nagabodha, Khandakapalika etc.
  8. siva.sh/hatharatnavali/1/82
    करोटि: पूज्यपादश्च नित्यनाथो निरञ्जनः I कपाली' बिन्दुनाथश्च काकचण्डीश्वराह्वयः ॥१-८२॥karoTi: pUjyapAdazca nityanAtho niraJjanaH I kapAlI' bindunAthazca kAkacaNDIzvarAhvayaH ॥1-82॥Karoti, Pujyapada, Nityanatha, Niranjana, Kapali, bindunatha, Kakacaṇḍisvara.
  9. siva.sh/hatharatnavali/1/76
    अयमेव मिताहारी कदन्नेन विवर्जितः II१-७६IIayameva mitAhArI kadannena vivarjitaH II1-76IIA person consuming moderate diet is the one who eschews bad food.
  10. siva.sh/hatharatnavali/1/74
    मत्स्येन्द्रवचनमपि रसमारे मारे हेमकरे मलजारे जारे रोगहरे I वायुपूरे पूरे आयुकरे आत्मध्याने " ध्याने मोक्षकरे II१-७४IImatsyendravacanamapi rasamAre mAre hemakare malajAre jAre rogahare I vAyupUre pUre Ayukare AtmadhyAne " dhyAne mokSakare II1-74IIThrough alchemy of mercury, gold can be produced, purification of the morbidities brings about a disease-free body, longevity can be attained by practice of breathing techniques (kumbhaka) and liberation is attained by meditation on the Self.