1.
वेदोत्पत्त्यध्यायः
Origin of Ayurveda
2.
शिष्योपनयनीयाध्यायः
Initiation of the pupil
3.
अध्ययनसंप्रदानीयाध्यायः
Classification of Ayurveda
4.
प्रभाषणीयाध्यायः
General explanations
5.
अग्रोपहरणीयाध्यायः
Preliminary measures
6.
ऋतुचर्याध्यायः
Different seasons of the year
7.
यन्त्रविध्यध्यायः
Surgical appliances
8.
शस्त्रावचारणीयाध्यायः
Surgical instruments
9.
योग्यासूत्रीयाध्यायः
Practical surgical instructions
10.
विशिखानुप्रवेशनीयाध्यायः
Qualifications of a physician
11.
क्षारपाकविध्यध्यायः
Alkaline cautery
12.
अग्निकर्मविध्यध्यायः
Thermal cautery
13.
जलौकावचारणीयाध्यायः
Usage of leeches
14.
शोणितवर्णनीयाध्यायः
Description of blood
15.
दोषधातुमलक्षयवृद्धिविज्ञानीयाध्यायः
Knowledge of doshas
16.
कर्णव्यधबन्धविध्यध्यायः
Puncturing and Bandaging the ear
17.
आमपक्वैषणीयाध्यायः
Features of unripe and ripe swelling
18.
व्रणालेपनबन्धविध्यध्यायः
Poulticing and bandaging of wounds
19.
व्रणितोपासनीयाध्यायः
Care of the wounded
20.
हिताहितीयाध्यायः
Suitable and unsuitables for health
21.
व्रणप्रश्नाध्यायः
Questions concerning wounds
22.
व्रणास्रावविज्ञानीयाध्यायः
Knowledge of exudates of wounds
23.
कृत्याकृत्यविध्यध्यायः
Prognosis of wounds
24.
व्याधिसमुद्देशीयाध्यायः
Knowledge of diseases
25.
अष्टविधशस्त्रकर्मीयाध्यायः
Eight kinds of surgical operations
26.
प्रनष्टशल्यविज्ञानीयाध्यायः
Knowledge of foreign bodies
27.
शल्यापनयनीयाध्यायः
Removal of foreign bodies
28.
विपरीताविपरीतव्रणविज्ञानीयाध्यायः
Prognosis of wounds
29.
विपरीताविपरीतदूतशकुनस्वप्ननिदर्शनीयाध्यायः
Auspicious and inauspicious dreams
30.
पञ्चेन्द्रियार्थविप्रतिपत्त्यध्यायः
Good and bad sensory perceptions
31.
छायाविप्रतिपत्त्यध्यायः
Signs of Color and Fatal Prognosis
32.
स्वभावविप्रतिपत्त्यध्यायः
Good and bad nature of body parts fatal signs
33.
अवारणीयाध्यायः
Fatal Signs of Diseases
34.
युक्तसेनीयाध्यायः
Duties of army surgeon
35.
आतुरोपक्रमणीयाध्यायः
Examination of the patient
36.
भूमिप्रविभागविज्ञानीयाध्यायः
Kinds of land regions
37.
मिश्रकाध्यायः
Drugs of specific actions
38.
द्रव्यसंग्रहणीयाध्यायः
Groups of drugs
39.
संशोधनसंशमनीयाध्यायः
Purificatory and Palliative Drugs
40.
द्रव्यरसगुणवीर्यविपाकविज्ञानीयाध्यायः
Drugs and Their Properties
41.
द्रव्यविशेषविज्ञानीयाध्यायः
Knowledge of categories of drugs
42.
रसविशेषविज्ञानीयाध्यायः
Knowledge of tastes of drugs
43.
वमनद्रव्यविकल्पविज्ञानीयाध्यायः
Recipes of emetic drugs
44.
विरेचनद्रव्यविकल्पविज्ञानीयाध्यायः
Recipes of purgative drugs
45.
द्रवद्रव्यविध्यध्यायः
Knowledge of liquid substances
•
अन्नपानविध्यध्यायः
Diet articles and regimen of diet
Progress:82.3%
अम्लं समधुरं हृद्यं विशदं भक्तरोचनम् | वातघ्नं दुर्जरं प्रोक्तं नारङ्गस्य फलं गुरु ||१६१||
sanskrit
The fruit of Nāranga is sour and slightly sweet, pleasing to the heart, clear, and enhances appetite. It is said to pacify Vata, but is difficult to digest and heavy in nature.
english translation
नारंग का फल अम्ल और मधुर, हृदय को प्रिय, विशद, और भोजन की रुचि बढ़ाने वाला होता है। यह वात को शांत करता है, परंतु पचने में कठिन और भारी माना गया है।
hindi translation
amlaM samadhuraM hRdyaM vizadaM bhaktarocanam | vAtaghnaM durjaraM proktaM nAraGgasya phalaM guru ||161||
hk transliteration by Sanscriptतृष्णाशूलकफोत्क्लेशच्छर्दिश्वासनिवारणम् | वातश्लेष्मविबन्धघ्नं जम्बीरं गुरु पित्तकृत् | ऐरावतं दन्तशठमम्लं शोणितपित्तकृत् ||१६२||
sanskrit
Jambīra is heavy and causes an increase in Pitta. It relieves thirst, abdominal pain, excessive Kapha, nausea, and breathlessness. It also alleviates Vata and Kapha-related obstructions. Airāvata variety, being sour, aggravates blood and Pitta disorders.
english translation
जम्बीर भारी और पित्त को बढ़ाने वाला होता है। यह तृष्णा, पेट का दर्द, कफ का अत्यधिक उत्सर्जन, वमन और श्वास की समस्या को दूर करता है। यह वात और कफ से उत्पन्न रुकावटों को भी नष्ट करता है। ऐरावत प्रकार अम्ल होने के कारण रक्त और पित्त विकारों को बढ़ाता है।
hindi translation
tRSNAzUlakaphotklezacchardizvAsanivAraNam | vAtazleSmavibandhaghnaM jambIraM guru pittakRt | airAvataM dantazaThamamlaM zoNitapittakRt ||162||
hk transliteration by Sanscriptक्षीरवृक्षफलजाम्बवराजादनतोदनशीतफलतिन्दुकबकुलधन्वनाश्मन्तकाश्वकर्णफल्गु- परूषकगाङ्गेरुकीपुष्करवर्तिबिल्वबिम्बीप्रभृतीनि ||१६३||
sanskrit
The fruits from milky trees like Jambu, Rajadana, Tinduka, Bakula, Ashmantaka, Ashvakarna, Phalgu, Parushaka, Gangeruki, Puskara, Varti, Bilva, Bimbi, and others are considered beneficial.
english translation
दूध वाले वृक्षों के फल जैसे जामुन, राजादन, तिन्दुक, बकुल, अश्मंतक, अश्वकर्ण, फाल्गु, परूषक, गाङ्गेरुकी, पुष्कर, वर्ति, बिल्व, बिम्बी आदि लाभकारी माने जाते हैं।
hindi translation
kSIravRkSaphalajAmbavarAjAdanatodanazItaphalatindukabakuladhanvanAzmantakAzvakarNaphalgu- parUSakagAGgerukIpuSkaravartibilvabimbIprabhRtIni ||163||
hk transliteration by Sanscriptफलान्येतानि शीतानि कफपित्तहराणि च | सङ्ग्राहकाणि रूक्षाणि कषायमधुराणि च ||१६४||
sanskrit
These fruits are cool in nature, alleviating Kapha and Pitta, binding, dry, astringent, and slightly sweet.
english translation
ये फल शीतल होते हैं, कफ और पित्त को शांत करते हैं, संग्रहकारी, रूक्ष, कषाय और मधुर होते हैं।
hindi translation
phalAnyetAni zItAni kaphapittaharANi ca | saGgrAhakANi rUkSANi kaSAyamadhurANi ca ||164||
hk transliteration by Sanscriptक्षीरवृक्षफलं तेषां गुरु विष्टम्भि शीतलम् | कषायं मधुरं साम्लं नातिमारुतकोपनम् ||१६५||
sanskrit
The fruit of the milk tree is heavy, binding, and cool. It is astringent, sweet, and sour, not excessively aggravating Vata.
english translation
दूध वाले वृक्ष का फल भारी, बंधनकारी और ठंडा होता है। यह कषाय, मधुर और अम्ल होता है, और अत्यधिक वात को बढ़ाता नहीं है।
hindi translation
kSIravRkSaphalaM teSAM guru viSTambhi zItalam | kaSAyaM madhuraM sAmlaM nAtimArutakopanam ||165||
hk transliteration by SanscriptSushruta Samhita
Progress:82.3%
अम्लं समधुरं हृद्यं विशदं भक्तरोचनम् | वातघ्नं दुर्जरं प्रोक्तं नारङ्गस्य फलं गुरु ||१६१||
sanskrit
The fruit of Nāranga is sour and slightly sweet, pleasing to the heart, clear, and enhances appetite. It is said to pacify Vata, but is difficult to digest and heavy in nature.
english translation
नारंग का फल अम्ल और मधुर, हृदय को प्रिय, विशद, और भोजन की रुचि बढ़ाने वाला होता है। यह वात को शांत करता है, परंतु पचने में कठिन और भारी माना गया है।
hindi translation
amlaM samadhuraM hRdyaM vizadaM bhaktarocanam | vAtaghnaM durjaraM proktaM nAraGgasya phalaM guru ||161||
hk transliteration by Sanscriptतृष्णाशूलकफोत्क्लेशच्छर्दिश्वासनिवारणम् | वातश्लेष्मविबन्धघ्नं जम्बीरं गुरु पित्तकृत् | ऐरावतं दन्तशठमम्लं शोणितपित्तकृत् ||१६२||
sanskrit
Jambīra is heavy and causes an increase in Pitta. It relieves thirst, abdominal pain, excessive Kapha, nausea, and breathlessness. It also alleviates Vata and Kapha-related obstructions. Airāvata variety, being sour, aggravates blood and Pitta disorders.
english translation
जम्बीर भारी और पित्त को बढ़ाने वाला होता है। यह तृष्णा, पेट का दर्द, कफ का अत्यधिक उत्सर्जन, वमन और श्वास की समस्या को दूर करता है। यह वात और कफ से उत्पन्न रुकावटों को भी नष्ट करता है। ऐरावत प्रकार अम्ल होने के कारण रक्त और पित्त विकारों को बढ़ाता है।
hindi translation
tRSNAzUlakaphotklezacchardizvAsanivAraNam | vAtazleSmavibandhaghnaM jambIraM guru pittakRt | airAvataM dantazaThamamlaM zoNitapittakRt ||162||
hk transliteration by Sanscriptक्षीरवृक्षफलजाम्बवराजादनतोदनशीतफलतिन्दुकबकुलधन्वनाश्मन्तकाश्वकर्णफल्गु- परूषकगाङ्गेरुकीपुष्करवर्तिबिल्वबिम्बीप्रभृतीनि ||१६३||
sanskrit
The fruits from milky trees like Jambu, Rajadana, Tinduka, Bakula, Ashmantaka, Ashvakarna, Phalgu, Parushaka, Gangeruki, Puskara, Varti, Bilva, Bimbi, and others are considered beneficial.
english translation
दूध वाले वृक्षों के फल जैसे जामुन, राजादन, तिन्दुक, बकुल, अश्मंतक, अश्वकर्ण, फाल्गु, परूषक, गाङ्गेरुकी, पुष्कर, वर्ति, बिल्व, बिम्बी आदि लाभकारी माने जाते हैं।
hindi translation
kSIravRkSaphalajAmbavarAjAdanatodanazItaphalatindukabakuladhanvanAzmantakAzvakarNaphalgu- parUSakagAGgerukIpuSkaravartibilvabimbIprabhRtIni ||163||
hk transliteration by Sanscriptफलान्येतानि शीतानि कफपित्तहराणि च | सङ्ग्राहकाणि रूक्षाणि कषायमधुराणि च ||१६४||
sanskrit
These fruits are cool in nature, alleviating Kapha and Pitta, binding, dry, astringent, and slightly sweet.
english translation
ये फल शीतल होते हैं, कफ और पित्त को शांत करते हैं, संग्रहकारी, रूक्ष, कषाय और मधुर होते हैं।
hindi translation
phalAnyetAni zItAni kaphapittaharANi ca | saGgrAhakANi rUkSANi kaSAyamadhurANi ca ||164||
hk transliteration by Sanscriptक्षीरवृक्षफलं तेषां गुरु विष्टम्भि शीतलम् | कषायं मधुरं साम्लं नातिमारुतकोपनम् ||१६५||
sanskrit
The fruit of the milk tree is heavy, binding, and cool. It is astringent, sweet, and sour, not excessively aggravating Vata.
english translation
दूध वाले वृक्ष का फल भारी, बंधनकारी और ठंडा होता है। यह कषाय, मधुर और अम्ल होता है, और अत्यधिक वात को बढ़ाता नहीं है।
hindi translation
kSIravRkSaphalaM teSAM guru viSTambhi zItalam | kaSAyaM madhuraM sAmlaM nAtimArutakopanam ||165||
hk transliteration by Sanscript