Sushruta Samhita
Progress:17.6%
तेषां क्षयवृद्धी शोणितनिमित्ते, तस्मात्तदधिकृत्य वक्ष्यामः । तत्र, फेनिलमरुणं कृष्णं परुषं तनु शीघ्रगमस्कन्दि च वातेन दुष्टं; नीलं पीतं हरितं श्यावं विस्रमनिष्टं पिपीलिकामक्षिकाणामस्कन्दि च पित्तेन दुष्टं; गैरिकोदकप्रतीकाशं स्निग्धं शीतलं बहलं पिच्छिलं चिरस्रावि मांसपेशीप्रभं च श्लेष्मदुष्टं; सर्वलक्षणसंयुक्तं काञ्जिकाभं विशेषतो दुर्गन्धि च सन्निपातदुष्टं; द्विदोषलिङ्गं संसृष्टम् ॥२१॥
The depletion or increase of these are attributed to the blood, and we will discuss them accordingly. Among them, the foam-like, reddish, blackish, harsh, thin, and quickly spreading, affected by Vata; the bluish, yellowish, greenish, blackish, and harmful, affected by Pitta; the reddish, thick, cool, slippery, and long-standing, resembling meat fibers, affected by Kapha; and the mixed symptoms with all features, particularly foul-smelling, affected by Sannipata; these are described with characteristics of dual doshas.
english translation
इनका क्षय या वृद्धि रक्त से संबंधित होती है, और हम उन्हें उसी अनुसार चर्चा करेंगे। इनमें, फेनिल, अरुण, कृष्ण, परुष, तनु और शीघ्रगति से फैलने वाला, वात द्वारा प्रभावित; नीला, पीला, हरा, श्याव, और विषम, पित्त द्वारा प्रभावित; गैरिक, स्निग्ध, शीतल, पिच्छिल और लंबे समय से बहने वाला, मांसपेशियों की तरह, कफ द्वारा प्रभावित; और सभी लक्षणों के साथ, विशेष रूप से दुर्गंधयुक्त, संपूर्ण दोष द्वारा प्रभावित; ये द्विदोषलक्षण के साथ वर्णित हैं।
hindi translation
teSAM kSayavRddhI zoNitanimitte, tasmAttadadhikRtya vakSyAmaH । tatra, phenilamaruNaM kRSNaM paruSaM tanu zIghragamaskandi ca vAtena duSTaM; nIlaM pItaM haritaM zyAvaM visramaniSTaM pipIlikAmakSikANAmaskandi ca pittena duSTaM; gairikodakapratIkAzaM snigdhaM zItalaM bahalaM picchilaM cirasrAvi mAMsapezIprabhaM ca zleSmaduSTaM; sarvalakSaNasaMyuktaM kAJjikAbhaM vizeSato durgandhi ca sannipAtaduSTaM; dvidoSaliGgaM saMsRSTam ॥21॥
hk transliteration by Sanscriptइन्द्रगोपकप्रतीकाशमसंहतमविवर्णं च प्रकृतिस्थं जानीयात् ॥२२॥
The one resembling the color of Indragopa (a type of insect), well-formed, and not discolored, should be considered as natural. इन्द्रगोपक के रंग जैसा, अच्छी तरह से निर्मित और बिना रंग परिवर्तन के प्राकृतिक माना जाता है।
english translation
इन्द्रगोपक के रंग जैसा, अच्छी तरह से निर्मित और बिना रंग परिवर्तन के प्राकृतिक माना जाता है।
hindi translation
indragopakapratIkAzamasaMhatamavivarNaM ca prakRtisthaM jAnIyAt ॥22॥
hk transliteration by Sanscriptविस्राव्याण्यन्यत्र वक्ष्यामः ॥२३॥
The qualities to be described will be discussed later.
english translation
गुणों का वर्णन आगे किया जाएगा।
hindi translation
visrAvyANyanyatra vakSyAmaH ॥23॥
hk transliteration by Sanscriptअथाविस्राव्याः- सर्वाङ्गशोफः, क्षीणस्य चाम्लभोजननिमित्तः, पाण्डुरोग्यर्शसोदरिशोषिगर्भिणीनां च श्वयथवः ॥२४॥
The following conditions are to be avoided: general swelling of the body, acidity due to weakness, jaundice, and conditions like dysentery and fever in pregnant women.
english translation
सर्वाङ्ग श्लेष्मा, क्षीणता के कारण अम्लभोजन, पाण्डु रोग, यर्शस, और गर्भिणी महिलाओं में श्वयथु इन सबको अवलोकन में रखना चाहिए।
hindi translation
athAvisrAvyAH- sarvAGgazophaH, kSINasya cAmlabhojananimittaH, pANDurogyarzasodarizoSigarbhiNInAM ca zvayathavaH ॥24॥
hk transliteration by Sanscriptशस्त्रविस्रावणं द्विविधं- प्रच्छानं , सिराव्यधनं च ॥२५॥
There are two types of bloodletting: concealed and direct (by incision).
english translation
शस्त्रविस्रावण दो प्रकार का होता है: प्रच्छान और सिराव्यधन।
hindi translation
zastravisrAvaNaM dvividhaM- pracchAnaM , sirAvyadhanaM ca ॥25॥
hk transliteration by Sanscript