Progress:38.4%

अत ऊर्ध्वं पित्तनिमित्तान् वक्ष्यामः- सफेनमच्छं नीलं नीलमेही मेहति; सदाहं हरिद्राभं हरिद्रामेही; अम्लरसगन्धमम्लमेही; स्रुतक्षारप्रतिमं क्षारमेही; मञ्जिष्ठोदकप्रकाशं मञ्जिष्ठामेही; शोणितप्रकाशं शोणितमेही मेहति ||११||

Now, regarding those caused by Pitta: the one with frothy and dark urine is Neela-meha; the one with yellowish urine is Haridra-meha; the one with a sour taste and odor is Amla-meha; the one resembling alkaline fluid is Kshara-meha; the one with the color of Manjishtha is Manjishtha-meha; and the one with the color of blood is Shonita-meha.

english translation

अब, पित्त के कारणों से: जो फेनयुक्त और काले मूत्र वाला है, वह नील-मेह है; जो पीले मूत्र वाला है, वह हरिद्रा-मेह है; जो अम्ल रस और गंध वाला है, वह अम्ल-मेह है; जो क्षारीय तरल के समान है, वह क्षार-मेह है; जो मञ्जिष्ठा के रंग का है, वह मञ्जिष्ठा-मेह है; और जो रक्त के रंग का है, वह शोणित-मेह है।

hindi translation

ata UrdhvaM pittanimittAn vakSyAmaH- saphenamacchaM nIlaM nIlamehI mehati; sadAhaM haridrAbhaM haridrAmehI; amlarasagandhamamlamehI; srutakSArapratimaM kSAramehI; maJjiSThodakaprakAzaM maJjiSThAmehI; zoNitaprakAzaM zoNitamehI mehati ||11||

hk transliteration by Sanscript

अत ऊर्ध्वं वातनिमित्तान् वक्ष्यामः- सर्पिःप्रकाशं सर्पिर्मेही मेहति; वसाप्रकाशं वसामेही; क्षौद्ररसवर्णं क्षौद्रमेही; मत्तमातङ्गवदनुप्रबन्धं हस्तिमेही मेहति ||१२||

Now, regarding those caused by Vata: the one with the appearance of clarified butter is Sarpi-meha; the one with the appearance of fat is Vasa-meha; the one with a color like sweet juice is Kshaudra-meha; and the one resembling the intoxicated elephant is Hastimeha.

english translation

अब, वात के कारणों से: जो घी के प्रकाश के समान है, वह सर्पि-मेह है; जो वसा के प्रकाश के समान है, वह वसा-मेह है; जो मीठे रस के रंग का है, वह क्षौद्र-मेह है; और जो मद में चूर हाथी के समान है, वह हाथी-मेह है।

hindi translation

ata UrdhvaM vAtanimittAn vakSyAmaH- sarpiHprakAzaM sarpirmehI mehati; vasAprakAzaM vasAmehI; kSaudrarasavarNaM kSaudramehI; mattamAtaGgavadanuprabandhaM hastimehI mehati ||12||

hk transliteration by Sanscript

मक्षिकोपसर्पणमालस्यं मांसोपचयः प्रतिश्यायः शैथिल्यारोचकाविपाकाः कफप्रसेकच्छर्दिनिद्राकासश्वासाश्चेति श्लेष्मजानामुपद्रवाः; वृषणयोरवदरणं बस्तिभेदो मेढ्रतोदो हृदि शूलमम्लीकाज्वरातीसारारोचका वमथुः परिधूपनं दाहो मूर्च्छा पिपासा निद्रानाशः पाण्डुरोगः पीतविण्मूत्रनेत्रत्वं चेति पैत्तिकानां; हृद्ग्रहो लौल्यमनिद्रा स्तम्भः कम्पः शूलं बद्धपुरीषत्वं चेति वातजानाम् | एवमेते विंशति प्रमेहाः सोपद्रवा व्याख्याताः ||१३||

The disorders caused by Kapha include: the presence of honey-like secretion, excessive mucus, heaviness, cough, sleepiness, wheezing, and asthma. Those caused by Pitta include: heart pain, fever, diarrhea, nausea, vomiting, burning sensations, fainting, thirst, sleep disturbances, jaundice, and dark urine. Those caused by Vata include: heart disease, restlessness, insomnia, stiffness, tremors, abdominal pain, constipation, and binding of stools. Thus, these twenty types of Meha are explained along with their associated disorders.

english translation

कफ के कारण उत्पन्न विकारों में शामिल हैं: मधुर रस की उपस्थिति, अत्यधिक बलगम, भारीपन, खांसी, नींद, श्वासकष्ट और अस्थमा। पित्त के कारण होने वाले विकारों में हैं: हृदय का दर्द, बुखार, दस्त, मतली, उल्टी, जलन, बेहोशी, प्यास, नींद की परेशानी, पीलिया और गहरे मूत्र। वात के कारण विकारों में हैं: हृदय रोग, बेचैनी, अनिद्रा, कठोरता, कंप, पेट दर्द, कब्ज, और मल का बंधन। इस प्रकार, इन बीस प्रकार के मेह को उनके संबंधित विकारों के साथ समझाया गया है।

hindi translation

makSikopasarpaNamAlasyaM mAMsopacayaH pratizyAyaH zaithilyArocakAvipAkAH kaphaprasekacchardinidrAkAsazvAsAzceti zleSmajAnAmupadravAH; vRSaNayoravadaraNaM bastibhedo meDhratodo hRdi zUlamamlIkAjvarAtIsArArocakA vamathuH paridhUpanaM dAho mUrcchA pipAsA nidrAnAzaH pANDurogaH pItaviNmUtranetratvaM ceti paittikAnAM; hRdgraho laulyamanidrA stambhaH kampaH zUlaM baddhapurISatvaM ceti vAtajAnAm | evamete viMzati pramehAH sopadravA vyAkhyAtAH ||13||

hk transliteration by Sanscript

तत्र वसामेदोभ्यामभिपन्नशरीरस्य त्रिभिर्दोषैश्चानुगतधातोः प्रमेहिणो दश पिडका जायन्ते | तद्यथा- शराविका, सर्षपिका, कच्छपिका, जालिनी, विनता, पुत्रिणी, मसूरिका, अलजी, विदारिका, विद्रधिका चेति ||१४||

In the body afflicted by the two types of fat and influenced by three doshas, ten types of Meha are produced in the afflicted person. They are: Sharavika, Sarshapika, Kachhapika, Jaalini, Vinata, Putrini, Masurika, Alaji, Vidarikā, and Vidradhika.

english translation

दो प्रकार की चर्बी से पीड़ित तथा तीन दोषों से प्रभावित शरीर में दस प्रकार के मेह उत्पन्न होते हैं। वे हैं: शरविका, सरशपिका, कच्छपिका, जालिनी, विनता, पुत्रिणी, मसूरिका, अलाजी, विदरिका और विद्राधिका।

hindi translation

tatra vasAmedobhyAmabhipannazarIrasya tribhirdoSaizcAnugatadhAtoH pramehiNo daza piDakA jAyante | tadyathA- zarAvikA, sarSapikA, kacchapikA, jAlinI, vinatA, putriNI, masUrikA, alajI, vidArikA, vidradhikA ceti ||14||

hk transliteration by Sanscript

शरावमात्रा तद्रूपा निम्नमध्या शराविका | गौरसर्षपसंस्थाना तत्प्रमाणा च सार्षपी ||१५||

Sharavamātrā, the form of Sharavika, is located in the lower middle. Its measurement is similar to that of Gaurasarshapa.

english translation

शरावमात्रा, शराविका का रूप, निम्नमध्या में स्थित है। इसका प्रमाण गौरसर्षप के समान है।

hindi translation

zarAvamAtrA tadrUpA nimnamadhyA zarAvikA | gaurasarSapasaMsthAnA tatpramANA ca sArSapI ||15||

hk transliteration by Sanscript