Sushruta Samhita
Progress:69.6%
अथातः क्षुद्ररोगाणां निदानं व्याख्यास्यामः ॥१॥
We shall now explain the causes (Nidana) of minor diseases (Kshudra-Roga).
english translation
अब हम क्षुद्र रोगों का निदान समझाएंगे।
hindi translation
athAtaH kSudrarogANAM nidAnaM vyAkhyAsyAmaH ॥1॥
hk transliteration by Sanscriptयथोवाच भगवान् धन्वन्तरिः ॥२॥
As said by Lord Dhanvantari.
english translation
जैसा कि भगवान धन्वंतरि ने कहा है।
hindi translation
yathovAca bhagavAn dhanvantariH ॥2॥
hk transliteration by Sanscriptसमासेन चतुश्चत्वारिंशत् क्षुद्ररोगा भवन्ति । तद्यथा,- अजगल्लिका, यवप्रख्या, अन्धालजी, विवृता, कच्छपिका, वल्मीकं, इन्द्रवृद्धा , पनसिका, पाषाणगर्दभः, जालगर्दभः, कक्षा , विस्फोटकः, अग्निरोहिणी, चिप्पं, कुनखः, अनुशयी, विदारिका शर्करार्बुदं, पामा, विचर्चिका, रकसा, पाददारिका, कदरं, अलसेन्द्रलुप्तौ , दारुणकः, अरुंषिका, पलितं, मसूरिका, यौवनपिडका, पद्मिनीकण्टकः, जतुमणिः, मशकः, चर्मकीलः , तिलकालकः, न्यच्छं, व्यङ्गः, परिवर्तिका, अवपाटिका, निरुद्धप्रकशः सन्निरुद्धगुदः, अहिपूतनं, वृषणकच्छ्रः, गुदभ्रंशश्चेति ॥३॥
These diseases are generally divided into forty-four distinct varieties or types such as: 1. Ajagallika, 2. Yavaprakshya, 3. Andhalaji, 4. Vivrita, 5. Kachapika, 6. Valmika, 7. Indravriddha, 8. Panasika, 9. Pashana-garddabha, 10. Jala-garddabha, 11. Kaksha, 12. Vishphota, 13. Agni-rohini, 14. Chippa, 15. Kunakha, 16. Anushaye, 17. Vidarika, 18. Sarkara-Arbuda, 19. Pama, 20. Vicharchika, 21. Rakasa, 22. Padadarika, 23. Kadara, 24. Alasa, 25. Indralupta, 26. Darunaka, 27. Arunshika, 28. Palita, 29. Mashurika, 30. Yauvana-pidaka, 31. Padmini-kantaka, 32. Yatumani, 33. Mashaka, 34. Carmakila, 35. Tilakalaka, 36. Nyaccha, 37. Vyanga, 38. Parivartika, 39. Avapatika, 40. Niruddha-prakasha, 41. Niruddha-guda, 42. Ahiputana, 43. Vrishana-kaccu, 44. Guda-bhransha.
english translation
इन रोगों को आम तौर पर चौवालीस अलग-अलग किस्मों या प्रकारों में विभाजित किया जाता है जैसे: 1. अजगल्लिका, 2. यवप्रक्ष्य, 3. अंधलाजी, 4. विवृता, 5. कचपिका, 6. वाल्मिका, 7. इंद्रवृद्ध, 8. पनासिक, 9. पाषाण-गर्दभ, 10. जल-गर्दभ, 11. कक्ष, 12. विषफोता, 13. अग्नि-रोहिणी, 14. चिप्पा, 15. कुनखा, 16. अनुशाय, 17. विदारिका, 18. सरकारा-अर्बुदा, 19. पमा, 20. विचर्चिका, 21. राकस, 22. पददारिका, 23. कदरा, 24. अलसा, 25. इंद्रलुप्त, 26. दारुणक, 27. अरुंशिका, 28. पलिता, 29. मशुरिका, 30. यौवना-पीडका, 31. पद्मिनी- कंटक, 32. यतुमनि, 33. मशाका, 34. कर्मकिल, 35. तिलकलाका, 36. न्याच्च, 37. व्यंग, 38. परिवर्तिका, 39. अवपातिका, 40. निरुद्ध-प्रकाश, 41. निरुद्ध-गुड, 42. अहिपुतन, 43. वृषण-कक्कु, 44. गुडा-भ्रंश।
hindi translation
samAsena catuzcatvAriMzat kSudrarogA bhavanti । tadyathA,- ajagallikA, yavaprakhyA, andhAlajI, vivRtA, kacchapikA, valmIkaM, indravRddhA , panasikA, pASANagardabhaH, jAlagardabhaH, kakSA , visphoTakaH, agnirohiNI, cippaM, kunakhaH, anuzayI, vidArikA zarkarArbudaM, pAmA, vicarcikA, rakasA, pAdadArikA, kadaraM, alasendraluptau , dAruNakaH, aruMSikA, palitaM, masUrikA, yauvanapiDakA, padminIkaNTakaH, jatumaNiH, mazakaH, carmakIlaH , tilakAlakaH, nyacchaM, vyaGgaH, parivartikA, avapATikA, niruddhaprakazaH sanniruddhagudaH, ahipUtanaM, vRSaNakacchraH, gudabhraMzazceti ॥3॥
hk transliteration by Sanscriptस्निग्धा सवर्णा ग्रथिता नीरुजा मुद्गसन्निभा । कफवातोत्थिता ज्ञेया बालानामजगल्लिका ॥४॥
The disease characterized by smooth, golden-colored, raised, painless eruptions resembling mudga pulses, is known as Ajagallika. It is recognized as arising from the deranged Kapha and Vata, and is specific to infants.
english translation
जिस रोग की पहचान चिकनी, सुनहरी रंग की, उठी हुई, दर्द रहित फुंसियों से होती है, जो मुगद की दाल के समान होती हैं, उसे अजगल्लिका कहा जाता है। यह कफ और वात के विकार से उत्पन्न होता है और यह बच्चों में विशेष रूप से पाया जाता है।
hindi translation
snigdhA savarNA grathitA nIrujA mudgasannibhA । kaphavAtotthitA jJeyA bAlAnAmajagallikA ॥4॥
hk transliteration by Sanscriptयवाकारा सुकठिना ग्रथिता मांससंश्रिता । पिडका श्लेष्मवाताभ्यां यवप्रख्येति सोच्यते ॥५॥
The disease characterized by hard, thick, raised eruptions resembling barley, is known as Yavaprakshya. It is caused by the deranged Kapha and Vata and is painful.
english translation
जिस रोग की पहचान कठोर, मोटी, उठी हुई फुंसियों से होती है, जो जौ के समान होती हैं, उसे यवप्रक्ष्य कहा जाता है। यह कफ और वात के विकार से उत्पन्न होता है और यह दर्दनाक होता है।
hindi translation
yavAkArA sukaThinA grathitA mAMsasaMzritA । piDakA zleSmavAtAbhyAM yavaprakhyeti socyate ॥5॥
hk transliteration by Sanscript