Sushruta Samhita

Progress:38.7%

रजन्याः पश्चिमे यामे सर्पाश्चित्राश्चरन्ति हि | शेषेषूक्ता मण्डलिनो दिवा दर्वीकराः स्मृताः ||३१||

sanskrit

In the western direction during the night, serpents with varied colors move around. The remaining serpents, with circular markings, are known as Dārvikaras during the day.

english translation

hindi translation

rajanyAH pazcime yAme sarpAzcitrAzcaranti hi | zeSeSUktA maNDalino divA darvIkarAH smRtAH ||31||

hk transliteration

दर्वीकरास्तु तरुणा वृद्धा मण्डलिनस्तथा | राजिमन्तो वयोमध्या जायन्ते मृत्युहेतवः ||३२||

sanskrit

Dārvikara serpents are typically young, while Mandalina serpents are elderly. Rajimanta serpents are of middle age. These serpents are the cause of death.

english translation

hindi translation

darvIkarAstu taruNA vRddhA maNDalinastathA | rAjimanto vayomadhyA jAyante mRtyuhetavaH ||32||

hk transliteration

नकुलाकुलिता बाला वारिविप्रहताः कृशाः | वृद्धा मुक्तत्वचो भीताः सर्पास्त्वल्पविषाः स्मृताः ||३३||

sanskrit

Serpents that are surrounded by mongooses, young ones, emaciated by lack of water, elderly, shedding their skin, or frightened, are considered to have mild venom.

english translation

hindi translation

nakulAkulitA bAlA vAriviprahatAH kRzAH | vRddhA muktatvaco bhItAH sarpAstvalpaviSAH smRtAH ||33||

hk transliteration

तत्र, दर्वीकराः- कृष्णसर्पो, महाकृष्णः, कृष्णोदरः श्वेतकपोतो, महाकपोतो, बलाहको, महासर्पः, शङ्खकपालो , लोहिताक्षो, गवेधुकः, परिसर्पः, खण्डफणः, ककुदः, पद्मो, महापद्मो, दर्भपुष्पो, दधिमुखः, पुण्डरीको, भ्रूकुटीमुखो, विष्किरः, पुष्पाभिकीर्णो, गिरिसर्पः, ऋजुसर्पः, श्वेतोदरो, महाशिरा, अलगर्द, आशीविष इति (१); मण्डलिनस्तु- आदर्शमण्डलः, श्वेतमण्डलो, रक्तमण्डलः, चित्रमण्डलः, पृषतो, रोध्रपुष्पो, मिलिन्दको, गोनसो, वृद्धगोनसः, पनसो, महापनसो, वेणुपत्रकः, शिशुको मदनः, पालिन्दिरः, पिङ्गलः , तन्तुकः पुष्पपाण्डुः, षडङ्गो, अग्निको बभ्रुः, कषायः, कलुषः पारावतो, हस्ताभरणः, चित्रकः, एणीपद इति (२); राजिमन्तस्तु- पुण्डरीको राजिचित्रो, अङ्गुलराजिः, बिन्दुराजिः, कर्दमकः, तृणशोषकः, सर्षपकः श्वेतहनुः, दर्भपुष्पश्चक्रको, गोधूमकः, किक्किसाद इति (३); निर्विषास्तु- गलगोली, शूकपत्रो, अजगरो, दिव्यको, वर्षाहिकः, पुष्पशकली, ज्योतीरथः, क्षीरिकापुष्पको, अहिपताको, अन्धाहिको, गौराहिको, वृक्षेशय इति (४); वैकरञ्जास्तु त्रयाणां दर्वीकरादीनां व्यतिकराज्जाताः, तद्यथा- माकुलिः, पोटगलः, स्निग्धराजिरिति | तत्र, कृष्णसर्पेण गोनस्यां वैपरीत्येन वा जातो माकुलिः; राजिलेन गोनस्यां वैपरीत्येन वा जातः पोटगलः; कृष्णसर्पेण राजिमत्यां वैपरीत्येन वा जातः स्निग्धराजिरिति | तेषामाद्यस्य पितृवद्विषोत्कर्षो, द्वयोर्मातृवदित्येके (५) | त्रयाणां वैकरञ्जानां पुनर्दिव्येलकरोध्रपुष्पकराजिचित्रकपोटगलपुष्पाभिकीर्णदर्भपुष्पवेल्लितकाः सप्त; तेषामाद्यास्त्रयो राजिलवत्, शेषा मण्डलिवत्, एवमेतेषां सर्पाणामशीतिर्व्याख्याता ||३४||

sanskrit

Among these serpents, there are the following types: 1. Darvikaras: Krishna-sarpa, Maha-krishna, Krishna-udara, Shweta-kapota, Maha-kapota, Balaahaka, Maha-sarpa, Shankha-kapala, Lohita-aksha, Gavedhuka, Parisarpa, Khandaphana, Kakuda, Padma, Maha-padma, Darbha-pushpa, Dadhimukha, Pundarika, Bhru-kuti-mukha, Vishkira, Pushpa-abhikirna, Giri-sarpa, Riju-sarpa, Shweta-udara, Maha-shira, Alagarda, Ashivisha. 2. Mandalis: Adarsha-mandala, Shweta-mandala, Rakta-mandala, Chitra-mandala, Prishata, Rodhra-pushpa, Milindaka, Gonasa, Vriddha-gonasa, Panasa, Maha-panasa, Venu-patraka, Shishuka, Madana, Palindira, Pingala, Tantuka, Pushpa-pandu, Shadanga, Agnika, Babhru, Kashaya, Kalusha, Paravata, Hasta-abharana, Chitraka, Eni-pada. 3. Rajimantas: Pundarika, Raji-chitra, Angula-raji, Bindu-raji, Kardamaka, Trina-shoshaka, Sarshapaka, Shweta-hanu, Darbha-pushpa-chakraka, Godhuma, Kikkisada. 4. Non-poisonous (Nirvishas): Galagoli, Shuka-patra, Ajagara, Divyaka, Varshahika, Pushpa-shakali, Jyotiratha, Kshirika-pushpaka, Ahipataka, Andhahika, Gaurahika, Vrikshesha. 5. Vaikaranjas: Originating from crossbreeding between three groups (Darvikaras, Mandalis, and Rajimantas), namely: - Makuli: Derived from the Krishna-sarpa crossbred with Mandalis. - Potagala: Derived from a Raji snake crossbred with Mandalis. - Snigdha-raji: Originating from the Krishna-sarpa and Rajimantas. Among these, Makuli is considered highly potent, like a father’s venom, while Potagala and Snigdha-raji have venom intensity like that of the mother, according to some experts. Further classifications of the seven Vaikaranjas include Divyelaka, Rodhra-pushpa, Raji-chitra, Potagala, Pushpa-abhikirna, Darbha-pushpa, and Vellitaka. The first three types are akin to the Rajimantas, and the remaining resemble the Mandalis. In this way, the total of eighty serpents has been described.

english translation

hindi translation

tatra, darvIkarAH- kRSNasarpo, mahAkRSNaH, kRSNodaraH zvetakapoto, mahAkapoto, balAhako, mahAsarpaH, zaGkhakapAlo , lohitAkSo, gavedhukaH, parisarpaH, khaNDaphaNaH, kakudaH, padmo, mahApadmo, darbhapuSpo, dadhimukhaH, puNDarIko, bhrUkuTImukho, viSkiraH, puSpAbhikIrNo, girisarpaH, RjusarpaH, zvetodaro, mahAzirA, alagarda, AzIviSa iti (1); maNDalinastu- AdarzamaNDalaH, zvetamaNDalo, raktamaNDalaH, citramaNDalaH, pRSato, rodhrapuSpo, milindako, gonaso, vRddhagonasaH, panaso, mahApanaso, veNupatrakaH, zizuko madanaH, pAlindiraH, piGgalaH , tantukaH puSpapANDuH, SaDaGgo, agniko babhruH, kaSAyaH, kaluSaH pArAvato, hastAbharaNaH, citrakaH, eNIpada iti (2); rAjimantastu- puNDarIko rAjicitro, aGgularAjiH, bindurAjiH, kardamakaH, tRNazoSakaH, sarSapakaH zvetahanuH, darbhapuSpazcakrako, godhUmakaH, kikkisAda iti (3); nirviSAstu- galagolI, zUkapatro, ajagaro, divyako, varSAhikaH, puSpazakalI, jyotIrathaH, kSIrikApuSpako, ahipatAko, andhAhiko, gaurAhiko, vRkSezaya iti (4); vaikaraJjAstu trayANAM darvIkarAdInAM vyatikarAjjAtAH, tadyathA- mAkuliH, poTagalaH, snigdharAjiriti | tatra, kRSNasarpeNa gonasyAM vaiparItyena vA jAto mAkuliH; rAjilena gonasyAM vaiparItyena vA jAtaH poTagalaH; kRSNasarpeNa rAjimatyAM vaiparItyena vA jAtaH snigdharAjiriti | teSAmAdyasya pitRvadviSotkarSo, dvayormAtRvadityeke (5) | trayANAM vaikaraJjAnAM punardivyelakarodhrapuSpakarAjicitrakapoTagalapuSpAbhikIrNadarbhapuSpavellitakAH sapta; teSAmAdyAstrayo rAjilavat, zeSA maNDalivat, evameteSAM sarpANAmazItirvyAkhyAtA ||34||

hk transliteration

तत्र महानेत्रजिह्वास्यशिरसः पुमांसः, सूक्ष्मनेत्रजिह्वास्यशिरसः स्त्रियः, उभयलक्षणा मन्दविषा अक्रोधा नपुंसका इति ||३५||

sanskrit

Among them, those with large eyes, tongues, mouths, and heads are considered male serpents. Those with small eyes, tongues, mouths, and heads are considered female serpents. Those with characteristics of both males and females are weakly venomous, devoid of aggression, and are classified as neuter.

english translation

hindi translation

tatra mahAnetrajihvAsyazirasaH pumAMsaH, sUkSmanetrajihvAsyazirasaH striyaH, ubhayalakSaNA mandaviSA akrodhA napuMsakA iti ||35||

hk transliteration