1.
प्रथमोऽध्यायः
Chapter 1
2.
द्वितीयोऽध्यायः
Chapter 2
3.
तृतीयोऽध्यायः
Chapter 3
4.
चतुर्थोऽध्यायः
Chapter 4
5.
पञ्चमोऽध्यायः
Chapter 5
6.
षष्ठोऽध्यायः
Chapter 6
7.
सप्तमोऽध्यायः
Chapter 7
8.
अष्टमोऽध्यायः
Chapter 8
9.
नवमोऽध्यायः
Chapter 9
10.
दशमोऽध्यायः
Chapter 10
•
एकादशोऽध्यायः
Chapter 11
12.
द्वादशोऽध्यायः
Chapter 12
13.
त्रयोदशोऽध्यायः
Chapter 13
14.
चतुर्दशोऽध्यायः
Chapter 14
15.
पञ्चदशोऽध्यायः
Chapter 15
16.
षोडशोऽध्यायः
Chapter 16
17.
सप्तदशोऽध्यायः
Chapter 17
18.
अष्टादशोऽध्यायः
Chapter 18
19.
एकोनविंशोऽध्यायः
Chapter 19
20.
विंशोऽध्यायः
Chapter 20
21.
एकविंशोऽध्यायः
Chapter 21
22.
द्वाविंशोऽध्यायः
Chapter 22
23.
त्रयोविंशोऽध्यायः
Chapter 23
24.
चतुर्विंशोऽध्यायः
Chapter 24
Progress:44.8%
श्रीशुक उवाच भगवानात्मनाऽऽत्मानं राम उत्तमकल्पकैः । सर्वदेवमयं देवमीज आचार्यवान् मखैः ।। ९-११-१ ।।
Śukadeva Gosvāmī said: Thereafter, the Supreme Personality of Godhead, Lord Rāmacandra, accepted an ācārya and performed sacrifices [yajñas] with opulent paraphernalia. Thus He Himself worshiped Himself, for He is the Supreme Lord of all demigods. ।। 9-11-1 ।।
english translation
शुकदेव गोस्वामी ने कहा : तत्पश्चात् भगवान् रामचन्द्र ने एक आचार्य स्वीकार करके श्रेष्ठ साज समान सहित बड़ी धूमधाम से यज्ञ सम्पन्न किये। इस तरह उन्होंने स्वयं ही अपनी पूजा की क्योंकि वे सभी देवताओं के परमेश्वर हैं। ।। ९-११-१ ।।
hindi translation
zrIzuka uvAca bhagavAnAtmanA''tmAnaM rAma uttamakalpakaiH | sarvadevamayaM devamIja AcAryavAn makhaiH || 9-11-1 ||
hk transliteration by Sanscriptहोत्रेऽददाद्दिशं प्राचीं ब्रह्मणे दक्षिणां प्रभुः । अध्वर्यवे प्रतीचीं च उदीचीं सामगाय सः ।। ९-११-२ ।।
Lord Rāmacandra gave the entire east to the hotā priest, the entire south to the brahmā priest, the west to the adhvaryu priest, and the north to the udgātā priest, the reciter of the Sāma Veda. In this way, He donated His kingdom. ।। 9-11-2 ।।
english translation
भगवान् रामचन्द्र ने होता पुरोहित को सम्पूर्ण पूर्व दिशा, ब्रह्मा पुरोहित को सम्पूर्ण दक्षिण दिशा, अध्वर्यु पुरोहित को पश्चिम दिशा और सामवेद के गायक उद्गाता पुरोहित को उत्तर दिशा दे दी। इस प्रकार उन्होंने अपना सारा साम्राज्य दे डाला। ।। ९-११-२ ।।
hindi translation
hotre'dadAddizaM prAcIM brahmaNe dakSiNAM prabhuH | adhvaryave pratIcIM ca udIcIM sAmagAya saH || 9-11-2 ||
hk transliteration by Sanscriptआचार्याय ददौ शेषां यावती भूस्तदन्तरा । मन्यमान इदं कृत्स्नं ब्राह्मणोऽर्हति निःस्पृहः ।। ९-११-३ ।।
Thereafter, thinking that because the brāhmaṇas have no material desires they should possess the entire world, Lord Rāmacandra delivered the land between the east, west, north and south to the ācārya. ।। 9-11-3 ।।
english translation
तत्पश्चात् यह सोचकर कि ब्राह्मण लोग निष्काम होते हैं अतएव उन्हें ही सारे जगत का स्वामी होना चाहिए, भगवान् रामचन्द्र ने पूर्व, पश्चिम, उत्तर तथा दक्षिण के बीच की भूमि आचार्य को दे दी। ।। ९-११-३ ।।
hindi translation
AcAryAya dadau zeSAM yAvatI bhUstadantarA | manyamAna idaM kRtsnaM brAhmaNo'rhati niHspRhaH || 9-11-3 ||
hk transliteration by Sanscriptइत्ययं तदलङ्कारवासोभ्यामवशेषितः । तथा राज्ञ्यपि वैदेही सौमङ्गल्यावशेषिता ।। ९-११-४ ।।
After thus giving everything in charity to the brāhmaṇas, Lord Rāmacandra retained only His personal garments and ornaments, and similarly the Queen, mother Sītā, was left with only her nose ring, and nothing else. ।। 9-11-4 ।।
english translation
ब्राह्मणों को सर्वस्व दान देने के बाद भगवान् रामचन्द्र के पास केवल उनके निजी वस्त्र तथा आभूषण बचे रहे और इसी तरह रानी सीतादेवी के पास उनकी नथुनी के अतिरिक्त कुछ भी शेष नहीं रहा। ।। ९-११-४ ।।
hindi translation
ityayaM tadalaGkAravAsobhyAmavazeSitaH | tathA rAjJyapi vaidehI saumaGgalyAvazeSitA || 9-11-4 ||
hk transliteration by Sanscriptते तु ब्रह्मण्यदेवस्य वात्सल्यं वीक्ष्य संस्तुतम् । प्रीताः क्लिन्नधियस्तस्मै प्रत्यर्प्येदं बभाषिरे ।। ९-११-४ ।।
All the brāhmaṇas who were engaged in the various activities of the sacrifice were very pleased with Lord Rāmacandra, who was greatly affectionate and favorable to the brāhmaṇas. Thus with melted hearts they returned all the property received from Him and spoke as follows. ।। 9-11-5 ।।
english translation
यज्ञकार्य में संलग्न सारे ब्राह्मण भगवान् रामचन्द्र से अत्यधिक प्रसन्न हुए क्योंकि वे ब्राह्मणों के प्रति अत्यन्त वत्सल एवं अनुकूल थे। अत: उन्होंने द्रवित होकर दान में प्राप्त सारी सम्पत्ति उन्हें लौटा दी और इस प्रकार बोले। ।। ९-११-५ ।।
hindi translation
te tu brahmaNyadevasya vAtsalyaM vIkSya saMstutam | prItAH klinnadhiyastasmai pratyarpyedaM babhASire || 9-11-4 ||
hk transliteration by Sanscript