Search
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/25/30अवशिष्टाश्च ये तत्र विषण्णाश्च निशाचराः । खरमेवाभ्यधावन्त शरणार्थं शरार्दिताः ॥ ३-२५-३०avaziSTAzca ye tatra viSaNNAzca nizAcarAH । kharamevAbhyadhAvanta zaraNArthaM zarArditAH ॥ 3-25-30The rest of the demons hit by the arrows ran desperate towards Khara for refuge. ॥ 3-25-30॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/109/11ऋषयश्चैव देवाश्च सत्यमेव हि मेनिरे । सत्यवादी हि लोकेऽस्मिन्परमं गच्छति क्षयम् ॥ २-१०९-११RSayazcaiva devAzca satyameva hi menire । satyavAdI hi loke'sminparamaM gacchati kSayam ॥ 2-109-11Sages and gods all accept truth (as the supreme virtue). A truthful man of this world, attains the highest state (abode). ॥ 2-109-11॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/109/10सत्यमेवानृशंसं च राजवृत्तं सनातनम् । तस्मात्सत्यात्मकं राज्यं सत्ये लोकः प्रतिष्ठितः ॥ २-१०९-१०satyamevAnRzaMsaM ca rAjavRttaM sanAtanam । tasmAtsatyAtmakaM rAjyaM satye lokaH pratiSThitaH ॥ 2-109-10Truth and nonviolence are the perpetual principles of kings. Therefore, a kingdom is based on truth. This world is firmly established in truth. ॥ 2-109-10॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/109/9कामवृत्तस्त्वयं लोकः कृत्स्नः समुपवर्तते । यद्वृत्ताः सन्ति राजानस्तद्वृत्ताः सन्ति हि प्रजाः ॥ २-१०९-९kAmavRttastvayaM lokaH kRtsnaH samupavartate । yadvRttAH santi rAjAnastadvRttAH santi hi prajAH ॥ 2-109-9The entire world conducts itself as per its own sweet will. Therefore the subjects will follow the same path as their kings. ॥ 2-109-9॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/109/8कस्य दास्याम्यहं वृत्तं केन वा स्वर्गमाप्नुयाम् । आनया वर्तमानो हि वृत्त्या हीनप्रतिज्ञया ॥ २-१०९-८kasya dAsyAmyahaM vRttaM kena vA svargamApnuyAm । AnayA vartamAno hi vRttyA hInapratijJayA ॥ 2-109-8How can I advise others for a virtuous conduct or how can I attain heaven if I break the vow which I follow at present. ॥ 2-109-8॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/109/7कश्चेतयानः पुरुषः कार्याकार्यविचक्षणः । बहुमंस्यति मां लोके दुर्वृत्तं लोकदूषणम् ॥ २-१०९-७kazcetayAnaH puruSaH kAryAkAryavicakSaNaH । bahumaMsyati mAM loke durvRttaM lokadUSaNam ॥ 2-109-7- in acts of wickedness by causing harm and confusion to the world, will any sensible man with a sense of discrimination between should and should not hold me in high esteem? ॥ 2-109-7॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/109/6अधर्मं धर्मवेशेण यदीमं लोकसङ्कुरम् । अभिपत्स्ये शुभं हित्वा क्रियाविधिविवर्जितम् ॥ २-१०९-६adharmaM dharmavezeNa yadImaM lokasaGkuram । abhipatsye zubhaM hitvA kriyAvidhivivarjitam ॥ 2-109-6- I forsake auspicious ways for unrighteousness, abandon pious acts and scriptural practices and indulge, under the cloak of dharma - ॥ 2-109-6॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/109/5अनार्यस्त्वार्यसङ्काशः शौचाद्दीनस्ताथाऽशुचिः । लक्षण्यवदलक्षण्यो दुःशीलः शीलवानिव ॥ २-१०९-५anAryastvAryasaGkAzaH zaucAddInastAthA'zuciH । lakSaNyavadalakSaNyo duHzIlaH zIlavAniva ॥ 2-109-5If like a man who appears noble, though ignoble, clean, though unclean or dishonest, auspicious, though inauspicious, a man of character, though depraved - ॥ 2-109-5॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/109/4कुलीनमकुलीनं वा वीरं पुरुषमानिनम् । चारित्रमेव व्याख्याति शुचिं वा यदि वाऽशुचिम् ॥ २-१०९-४kulInamakulInaM vA vIraM puruSamAninam । cAritrameva vyAkhyAti zuciM vA yadi vA'zucim ॥ 2-109-4It is only the character that tells whether a man is highborn or not, brave or only proud of his manliness, honest or dishonest. ॥ 2-109-4॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/109/3निर्मर्यादस्तु पुरुषः पापाचारसमन्वितः । मानं न लभते सत्सु भिन्नचारित्रदर्शनः ॥ २-१०९-३nirmaryAdastu puruSaH pApAcArasamanvitaH । mAnaM na labhate satsu bhinnacAritradarzanaH ॥ 2-109-3A man not bound by morality, engaged in evil deeds and conducts himself contrary to good character is not respected by the virtuous. ॥ 2-109-3॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/25/30अवशिष्टाश्च ये तत्र विषण्णाश्च निशाचराः । खरमेवाभ्यधावन्त शरणार्थं शरार्दिताः ॥ ३-२५-३०avaziSTAzca ye tatra viSaNNAzca nizAcarAH । kharamevAbhyadhAvanta zaraNArthaM zarArditAH ॥ 3-25-30The rest of the demons hit by the arrows ran desperate towards Khara for refuge. ॥ 3-25-30॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/109/11ऋषयश्चैव देवाश्च सत्यमेव हि मेनिरे । सत्यवादी हि लोकेऽस्मिन्परमं गच्छति क्षयम् ॥ २-१०९-११RSayazcaiva devAzca satyameva hi menire । satyavAdI hi loke'sminparamaM gacchati kSayam ॥ 2-109-11Sages and gods all accept truth (as the supreme virtue). A truthful man of this world, attains the highest state (abode). ॥ 2-109-11॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/109/10सत्यमेवानृशंसं च राजवृत्तं सनातनम् । तस्मात्सत्यात्मकं राज्यं सत्ये लोकः प्रतिष्ठितः ॥ २-१०९-१०satyamevAnRzaMsaM ca rAjavRttaM sanAtanam । tasmAtsatyAtmakaM rAjyaM satye lokaH pratiSThitaH ॥ 2-109-10Truth and nonviolence are the perpetual principles of kings. Therefore, a kingdom is based on truth. This world is firmly established in truth. ॥ 2-109-10॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/109/9कामवृत्तस्त्वयं लोकः कृत्स्नः समुपवर्तते । यद्वृत्ताः सन्ति राजानस्तद्वृत्ताः सन्ति हि प्रजाः ॥ २-१०९-९kAmavRttastvayaM lokaH kRtsnaH samupavartate । yadvRttAH santi rAjAnastadvRttAH santi hi prajAH ॥ 2-109-9The entire world conducts itself as per its own sweet will. Therefore the subjects will follow the same path as their kings. ॥ 2-109-9॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/109/8कस्य दास्याम्यहं वृत्तं केन वा स्वर्गमाप्नुयाम् । आनया वर्तमानो हि वृत्त्या हीनप्रतिज्ञया ॥ २-१०९-८kasya dAsyAmyahaM vRttaM kena vA svargamApnuyAm । AnayA vartamAno hi vRttyA hInapratijJayA ॥ 2-109-8How can I advise others for a virtuous conduct or how can I attain heaven if I break the vow which I follow at present. ॥ 2-109-8॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/109/7कश्चेतयानः पुरुषः कार्याकार्यविचक्षणः । बहुमंस्यति मां लोके दुर्वृत्तं लोकदूषणम् ॥ २-१०९-७kazcetayAnaH puruSaH kAryAkAryavicakSaNaH । bahumaMsyati mAM loke durvRttaM lokadUSaNam ॥ 2-109-7- in acts of wickedness by causing harm and confusion to the world, will any sensible man with a sense of discrimination between should and should not hold me in high esteem? ॥ 2-109-7॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/109/6अधर्मं धर्मवेशेण यदीमं लोकसङ्कुरम् । अभिपत्स्ये शुभं हित्वा क्रियाविधिविवर्जितम् ॥ २-१०९-६adharmaM dharmavezeNa yadImaM lokasaGkuram । abhipatsye zubhaM hitvA kriyAvidhivivarjitam ॥ 2-109-6- I forsake auspicious ways for unrighteousness, abandon pious acts and scriptural practices and indulge, under the cloak of dharma - ॥ 2-109-6॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/109/5अनार्यस्त्वार्यसङ्काशः शौचाद्दीनस्ताथाऽशुचिः । लक्षण्यवदलक्षण्यो दुःशीलः शीलवानिव ॥ २-१०९-५anAryastvAryasaGkAzaH zaucAddInastAthA'zuciH । lakSaNyavadalakSaNyo duHzIlaH zIlavAniva ॥ 2-109-5If like a man who appears noble, though ignoble, clean, though unclean or dishonest, auspicious, though inauspicious, a man of character, though depraved - ॥ 2-109-5॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/109/4कुलीनमकुलीनं वा वीरं पुरुषमानिनम् । चारित्रमेव व्याख्याति शुचिं वा यदि वाऽशुचिम् ॥ २-१०९-४kulInamakulInaM vA vIraM puruSamAninam । cAritrameva vyAkhyAti zuciM vA yadi vA'zucim ॥ 2-109-4It is only the character that tells whether a man is highborn or not, brave or only proud of his manliness, honest or dishonest. ॥ 2-109-4॥
- siva.sh/ramayana/ayodhya-kanda/109/3निर्मर्यादस्तु पुरुषः पापाचारसमन्वितः । मानं न लभते सत्सु भिन्नचारित्रदर्शनः ॥ २-१०९-३nirmaryAdastu puruSaH pApAcArasamanvitaH । mAnaM na labhate satsu bhinnacAritradarzanaH ॥ 2-109-3A man not bound by morality, engaged in evil deeds and conducts himself contrary to good character is not respected by the virtuous. ॥ 2-109-3॥