Search
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/69/32कराभ्यां विविधान्गृह्यऋक्षान्पक्षिगणान्मृगान् । आकर्षन्तं विकर्षन्तमनेकान्मृगयूथपान् ॥ ३-६९-३२karAbhyAM vividhAngRhyaRkSAnpakSigaNAnmRgAn । AkarSantaM vikarSantamanekAnmRgayUthapAn ॥ 3-69-32He was catching bears, flocks of birds and deer with both his hands stretching up to one yojana, pulling and pushing them. ॥ 3-69-32॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/69/25संवेष्टितमिवात्यर्थं गगनं मातरिश्वना । वनस्य तस्य शब्दोऽभूद्दिवमापूरयन्निव ॥ ३-६९-२५saMveSTitamivAtyarthaM gaganaM mAtarizvanA । vanasya tasya zabdo'bhUddivamApUrayanniva ॥ 3-69-25It appeared as though a fierce wind rose from the forest and filled the sky. ॥ 3-69-25॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/69/19तस्यां गतायां गहनं व्रजन्तौ वनमोजसा । आसेदतुरमित्रघ्नौ भ्रातरौ रामलक्ष्मणौ ॥ ३-६९-१९tasyAM gatAyAM gahanaM vrajantau vanamojasA । Asedaturamitraghnau bhrAtarau rAmalakSmaNau ॥ 3-69-19The destroyers of enemies, Rama and Lakshmana of great valour went through the dense forest after she ran away. ॥ 3-69-19॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/69/11आसाद्य तौ नरव्याघ्रौ दर्यास्तस्याविदूरतः । ददृशाते महारूपां राक्षसीं विकृताननाम् ॥ ३-६९-११AsAdya tau naravyAghrau daryAstasyAvidUrataH । dadRzAte mahArUpAM rAkSasIM vikRtAnanAm ॥ 3-69-11Both the princes, the best among men, reached the cave and saw a huge demoness with a disfigured face not far from the cave. ॥ 3-69-11॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/69/4व्यतिक्रम्य तु वेगेन व्यालसिंहनिषेवितम् । सुभीमं तन्महारण्यं व्यतियातौ महाबलौ ॥ ३-६९-४vyatikramya tu vegena vyAlasiMhaniSevitam । subhImaM tanmahAraNyaM vyatiyAtau mahAbalau ॥ 3-69-4The two mighty heroes swiftly forged through the great forest, which was an abode of serpents and lions. ॥ 3-69-4॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/68/37स गृध्रराजः कृतवान्यशस्करं सुदुष्करं कर्म रणे निपातितः । महर्षिकल्पेन च संस्कृतस्तदा जगाम पुण्यां गतिमात्मनश्शुभाम् ॥ ३-६८-३७sa gRdhrarAjaH kRtavAnyazaskaraM suduSkaraM karma raNe nipAtitaH । maharSikalpena ca saMskRtastadA jagAma puNyAM gatimAtmanazzubhAm ॥ 3-68-37The king of vultures had performed a very difficult and glorious feat by laying down his life fighting. Sanctified by Rama's offering as laid down in scriptures by the seers, he attained a holy, auspicious and divine state of the self. ॥ 3-68-37॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/68/31एवमुक्त्वा चितां दीप्तामारोप्य पतगेश्वरम् । ददाह रामो धर्मात्मा स्वबन्धुमिव दुःखितः ॥ ३-६८-३१evamuktvA citAM dIptAmAropya patagezvaram । dadAha rAmo dharmAtmA svabandhumiva duHkhitaH ॥ 3-68-31Thus said, righteous Rama laid him on the pyre and sadly cremated the lord of the birds as one would do to his own relative. ॥ 3-68-31॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/68/20बहूनि रक्षसां वासे वर्षाणि वसता सुखम् । अनेन दण्डकारण्ये विशीर्णमिह पक्षिणा ॥ ३-६८-२०bahUni rakSasAM vAse varSANi vasatA sukham । anena daNDakAraNye vizIrNamiha pakSiNA ॥ 3-68-20Dwelling for many years happily in Dandaka forest, the abode of demons, the bird lost his life ( on our account ). ॥ 3-68-20॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/68/11उपरुध्यन्ति मे प्राणा दृष्टिर्भ्रमति राघव । पश्यामि वृक्षान्सौवर्णानुशीरकृतमूर्धजान् ॥ ३-६८-११uparudhyanti me prANA dRSTirbhramati rAghava । pazyAmi vRkSAnsauvarNAnuzIrakRtamUrdhajAn ॥ 3-68-11Oh ! scion of the Raghu race, I am gasping for breath. My eyes are reeling. I see root hair growing on the tops of golden trees. ॥ 3-68-11॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/68/6कथं तच्चन्द्रसङ्काशं मुखमासीन्मनोहरम् । सीतया कानि चोक्तानि तस्मिन्काले द्विजोत्तम ॥ ३-६८-६kathaM taccandrasaGkAzaM mukhamAsInmanoharam । sItayA kAni coktAni tasminkAle dvijottama ॥ 3-68-6Oh ! best of birds, how did her delightful, Moonlike face look when she was hijacked. What did she say at that time? ॥ 3-68-6॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/69/32कराभ्यां विविधान्गृह्यऋक्षान्पक्षिगणान्मृगान् । आकर्षन्तं विकर्षन्तमनेकान्मृगयूथपान् ॥ ३-६९-३२karAbhyAM vividhAngRhyaRkSAnpakSigaNAnmRgAn । AkarSantaM vikarSantamanekAnmRgayUthapAn ॥ 3-69-32He was catching bears, flocks of birds and deer with both his hands stretching up to one yojana, pulling and pushing them. ॥ 3-69-32॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/69/25संवेष्टितमिवात्यर्थं गगनं मातरिश्वना । वनस्य तस्य शब्दोऽभूद्दिवमापूरयन्निव ॥ ३-६९-२५saMveSTitamivAtyarthaM gaganaM mAtarizvanA । vanasya tasya zabdo'bhUddivamApUrayanniva ॥ 3-69-25It appeared as though a fierce wind rose from the forest and filled the sky. ॥ 3-69-25॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/69/19तस्यां गतायां गहनं व्रजन्तौ वनमोजसा । आसेदतुरमित्रघ्नौ भ्रातरौ रामलक्ष्मणौ ॥ ३-६९-१९tasyAM gatAyAM gahanaM vrajantau vanamojasA । Asedaturamitraghnau bhrAtarau rAmalakSmaNau ॥ 3-69-19The destroyers of enemies, Rama and Lakshmana of great valour went through the dense forest after she ran away. ॥ 3-69-19॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/69/11आसाद्य तौ नरव्याघ्रौ दर्यास्तस्याविदूरतः । ददृशाते महारूपां राक्षसीं विकृताननाम् ॥ ३-६९-११AsAdya tau naravyAghrau daryAstasyAvidUrataH । dadRzAte mahArUpAM rAkSasIM vikRtAnanAm ॥ 3-69-11Both the princes, the best among men, reached the cave and saw a huge demoness with a disfigured face not far from the cave. ॥ 3-69-11॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/69/4व्यतिक्रम्य तु वेगेन व्यालसिंहनिषेवितम् । सुभीमं तन्महारण्यं व्यतियातौ महाबलौ ॥ ३-६९-४vyatikramya tu vegena vyAlasiMhaniSevitam । subhImaM tanmahAraNyaM vyatiyAtau mahAbalau ॥ 3-69-4The two mighty heroes swiftly forged through the great forest, which was an abode of serpents and lions. ॥ 3-69-4॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/68/37स गृध्रराजः कृतवान्यशस्करं सुदुष्करं कर्म रणे निपातितः । महर्षिकल्पेन च संस्कृतस्तदा जगाम पुण्यां गतिमात्मनश्शुभाम् ॥ ३-६८-३७sa gRdhrarAjaH kRtavAnyazaskaraM suduSkaraM karma raNe nipAtitaH । maharSikalpena ca saMskRtastadA jagAma puNyAM gatimAtmanazzubhAm ॥ 3-68-37The king of vultures had performed a very difficult and glorious feat by laying down his life fighting. Sanctified by Rama's offering as laid down in scriptures by the seers, he attained a holy, auspicious and divine state of the self. ॥ 3-68-37॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/68/31एवमुक्त्वा चितां दीप्तामारोप्य पतगेश्वरम् । ददाह रामो धर्मात्मा स्वबन्धुमिव दुःखितः ॥ ३-६८-३१evamuktvA citAM dIptAmAropya patagezvaram । dadAha rAmo dharmAtmA svabandhumiva duHkhitaH ॥ 3-68-31Thus said, righteous Rama laid him on the pyre and sadly cremated the lord of the birds as one would do to his own relative. ॥ 3-68-31॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/68/20बहूनि रक्षसां वासे वर्षाणि वसता सुखम् । अनेन दण्डकारण्ये विशीर्णमिह पक्षिणा ॥ ३-६८-२०bahUni rakSasAM vAse varSANi vasatA sukham । anena daNDakAraNye vizIrNamiha pakSiNA ॥ 3-68-20Dwelling for many years happily in Dandaka forest, the abode of demons, the bird lost his life ( on our account ). ॥ 3-68-20॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/68/11उपरुध्यन्ति मे प्राणा दृष्टिर्भ्रमति राघव । पश्यामि वृक्षान्सौवर्णानुशीरकृतमूर्धजान् ॥ ३-६८-११uparudhyanti me prANA dRSTirbhramati rAghava । pazyAmi vRkSAnsauvarNAnuzIrakRtamUrdhajAn ॥ 3-68-11Oh ! scion of the Raghu race, I am gasping for breath. My eyes are reeling. I see root hair growing on the tops of golden trees. ॥ 3-68-11॥
- siva.sh/ramayana/aranya-kanda/68/6कथं तच्चन्द्रसङ्काशं मुखमासीन्मनोहरम् । सीतया कानि चोक्तानि तस्मिन्काले द्विजोत्तम ॥ ३-६८-६kathaM taccandrasaGkAzaM mukhamAsInmanoharam । sItayA kAni coktAni tasminkAle dvijottama ॥ 3-68-6Oh ! best of birds, how did her delightful, Moonlike face look when she was hijacked. What did she say at that time? ॥ 3-68-6॥