1.
दीर्घञ्जीवितीयोऽध्यायः
Deerghanjiviteeya Adhyaya (longevity)
2.
अपामार्गतण्डुलीयोऽध्यायः
Apamarga Tanduliya Adhyaya (Dehusked Seeds of Apamarga and other medicines )
3.
आरग्वधीयोऽध्यायः
Aragvadhiya Adhyaya (Aragvadha(cassia) and other medicines)
•
षड्विरेचनशताश्रितीयोऽध्यायः
Shadvirechanashatashritiya Adhyaya (The Resources of Six Hundred Evacuatives)
5.
मात्राशितीयोऽध्यायः
Matrashiteeya Adhyaya (The proper quantity of food and daily regimen for preserving health)
6.
तस्याशितीयोऽध्यायः
Tasyashiteeya Adhyaya (Seasonal regimen of diet and lifestyle)
7.
नवेगान्धारणीयोऽध्यायः
Naveganadharaniya Adhyaya (Non-suppressible and suppressible natural urges and other factors for health)
8.
इन्द्रियोपक्रमणीयोऽध्यायः
Indriyopakramaniya Adhyaya (The Disciplinary Protocol for Sense and Motor Organs)
9.
खुड्डाकचतुष्पादोऽध्यायः
Khuddakachatushpada Adhyaya (The four fundamental components of Healthcare)
10.
महाचतुष्पादोऽध्यायः
Mahachatushpada Adhyaya (The four important components of Therapeutics)
11.
तिस्रैषणीयोऽध्यायः
Tistraishaniya Adhyaya (The Three Desires of Life and important triads)
12.
वातकलाकलीयोऽध्यायः
Vatakalakaliya Adhyaya (The merits and demerits of Vata)
13.
स्नेहाध्यायः
Snehadhyaya (Oleation therapies)
14.
स्वेदाध्यायः
Swedadhyaya (Udation Therapies)
15.
उपकल्पनीयोऽध्यायः
Upakalpaniya Adhyaya (Guidelines for Hospital Management and Purification Treatment)
16.
चिकित्साप्राभृतीयोऽध्यायः
Chikitsaprabhritiya Adhyaya ( Assessment and care in Panchakarma therapies)
17.
कियन्तःशिरसीयोऽध्यायः
Kiyanta Shiraseeya Adhyaya (Diseases of three vital organs including Head and other conditions)
18.
त्रिशोथीयोऽध्यायः
Trishothiya Adhyaya (Three Types of Swellings and other conditions)
19.
अष्टोदरीयोऽध्यायः
Ashtodariya Adhyaya (Numerical Classification of Diseases)
20.
महारोगाध्यायः
Maharoga Adhyaya (Dosha specific classification of diseases)
21.
अष्टौनिन्दितीयोऽध्यायः
Ashtauninditiya Adhyaya (Eight Undesirable Physical Constitutions)
22.
लङ्घनबृंहणीयोऽध्यायः
Langhanabrimhaniya Adhyaya (Reduction and nourishing therapies)
23.
सन्तर्पणीयोऽध्यायः
Santarpaniya Adhyaya (Over-nutrition, under-nutrition and its disorders)
24.
विधिशोणितीयोऽध्यायः
Vidhishonitiya Adhyaya (Characteristics of Shonita (Blood), its vitiation and disorders)
25.
यज्जःपुरुषीयोऽध्यायः
Yajjah Purushiya Adhyaya (Origin of Human Beings and the best things for life)
26.
आत्रेयभद्रकाप्यीयोऽध्यायः
Atreyabhadrakapyiya Adhyaya (Pharmacological principles of wholesome and unwholesome diet)
27.
अन्नपानविध्यध्यायः
Annapanavidhi Adhyaya ( Classification and Regimen of food and beverages)
28.
विविधाशितपीतीयोऽध्यायः
Vividhashitapitiya Adhyaya (Sequential effects of food and beverages)
29.
दशप्राणायतनीयोऽध्यायः
Dashapranayataneeya Adhyaya (The Ten Seats of Life Forces )
30.
अर्थेदशमहामूलीयोऽध्यायः
Arthedashmahamooliya Adhyaya (The Ten great vessels arising from Heart and aspects of healthy life)
Progress:10.9%
पञ्चकषाययोनयइतिमधुरकषायोऽम्लकषायःकटुकषायस्तिक्तकषायः कषायकषायश्चेति तन्त्रे सञ्ज्ञा ||६|
sanskrit
Basic tastes for medicinal preparations: The five basic tastes associated with medicinal preparations mentioned in this compendium are: sweet, sour, pungent, bitter and astringent.
english translation
paJcakaSAyayonayaitimadhurakaSAyo'mlakaSAyaHkaTukaSAyastiktakaSAyaH kaSAyakaSAyazceti tantre saJjJA ||6|
hk transliteration
पञ्चविधंकषायकल्पनमिति तद्यथा- स्वरसः, कल्कः, शृतः, शीतः,फाण्टः, कषाय इति| (यन्त्रनिष्पीडिताद्द्रव्याद्रसः स्वरस उच्यते | यः पिण्डो रसपिष्टानां स कल्कः परिकीर्तितः || वह्नौ तु क्वथितं द्रव्यं शृतमाहुश्चिकित्सकाः | द्रव्यादापोत्थितात्तोये प्रतप्ते निशि संस्थितात् || कषायो योऽभिनिर्याति स शीतः समुदाहृतः | क्षिप्त्वोष्णतोये मृदितं तत् फाण्टं परिकीर्तितम् ||) तेषां यथापूर्वं बलाधिक्यम्; अतः कषायकल्पना व्याध्यातुरबलापेक्षिणी; न त्वेवं खलु सर्वाणि सर्वत्रोपयोगीनि भवन्ति ||७||
sanskrit
[Five types of medicinal forms] The five forms of medicinal preparations are: juices, pastes, decoctions (i.e., herbs boiled with water), cold infusions (herbs soaked overnight in hot water), and hot infusions (herbs mixed with hot water). A drug, in the juice form, extracted out of a preparation by applying mechanical pressure, is called swarasa. Kalka is a drug grinded with some liquid into a lump or paste form. Physicians say that shruta (kwatha) is a decoction prepared by boiling a drug on fire. When a drug is kept in hot water for the whole night, the cold infusion thus obtained is known as sheeta. Finally, phanta (hot infusion) is a preparation in which a drug is put in hot water for a while, gently mixed and administered. The potency of these drugs is (increasing) in preceding order (hot infusion to juice), but the administration of medicine forms depend on severity of disease and strength of the patient and, therefore, are not all useful everywhere (indiscriminately).
english translation
paJcavidhaMkaSAyakalpanamiti tadyathA- svarasaH, kalkaH, zRtaH, zItaH,phANTaH, kaSAya iti| (yantraniSpIDitAddravyAdrasaH svarasa ucyate | yaH piNDo rasapiSTAnAM sa kalkaH parikIrtitaH || vahnau tu kvathitaM dravyaM zRtamAhuzcikitsakAH | dravyAdApotthitAttoye pratapte nizi saMsthitAt || kaSAyo yo'bhiniryAti sa zItaH samudAhRtaH | kSiptvoSNatoye mRditaM tat phANTaM parikIrtitam ||) teSAM yathApUrvaM balAdhikyam; ataH kaSAyakalpanA vyAdhyAturabalApekSiNI; na tvevaM khalu sarvANi sarvatropayogIni bhavanti ||7||
hk transliteration
पञ्चाशन्महाकषाया’ इति यदुक्तं तदनुव्याख्यास्यामः;तद्यथा- जीवनीयो बृंहणीयो लेखनीयो भेदनीयः सन्धानीयो दीपनीय इति षट्कः कषायवर्गः; बल्यो वर्ण्यः कण्ठ्यो हृद्य इति चतुष्कः कषायवर्गः; तृप्तिघ्नोऽर्शोघ्नः कुष्ठघ्नः कण्डूघ्नः क्रिमिघ्नो विषघ्न इति षट्कः कषायवर्गः; स्तन्यजननः स्तन्यशोधनः शुक्रजननः शुक्रशोधन इति चतुष्कः कषायवर्गः; स्नेहोपगः स्वेदोपगो वमनोपगो विरेचनोपग आस्थापनोपगोऽनुवासनोपगः शिरोविरेचनोपग इति सप्तकः कषायवर्गः; छर्दिनिग्रहणस्तृष्णानिग्रहणो हिक्कानिग्रहण इति त्रिकः कषायवर्गः; पुरीषसङ्ग्रहणीयः पुरीषविरजनीयो मूत्रसङ्ग्रहणीयो मूत्रविरजनीयो मूत्रविरेचनीय इति पञ्चकः कषायवर्गः; कासहरः श्वासहरः शोथहरो ज्वरहरः श्रमहर इति पञ्चकः कषायवर्गः; दाहप्रशमनः शीतप्रशमन उदर्दप्रशमनोऽङ्गमर्दप्रशमनः शूलप्रशमन इति पञ्चकः कषायवर्गः; शोणितस्थापनो वेदनास्थापनः सञ्ज्ञास्थापनः प्रजास्थापनो वयःस्थापन इति पञ्चकः कषायवर्गः; इति पञ्चाशन्महाकषाया महतां च कषायाणां लक्षणोदाहरणार्थं व्याख्याता भवन्ति| तेषामेकैकस्मिन् महाकषाये दश दशावयविकान् कषायाननुव्याख्यास्यामः; तान्येव पञ्च कषायशतानि भवन्ति ||८||
sanskrit
[Fifty classes of medicines per their activity profile] Group I-- Consisting of six subgroups of medicines:jeevaniya(vitaliser), brimhaniya(bulk-promoting), lekhaniya (emaciating), bhedaniya(mass-breaking), sandhaniya(union-promoting), and deepaniya(appetizer).; Group II-- Consisting of four subgroups of medicines:balya (tonic), varnya (complexion-promoting),kanthya (beneficial for throat), and hridya (cordial).; Group III-- Comprising of six subgroups of medicines:truptighna (anti-satiety), arshoghna (anti-haemorrhoidal), kushthghna(anti-dermatosis), kandughna (anti-pruritic), krumighna (anthelmintic), and vishaghna (anti-toxic).; Group IV-- Having four subgroups of medicines: stanyajanana(galactogogue), stanyashodhana (galactodepurant), shukrajanana (semen-promoting), and shukrashodhana (semen-depurant).; Group V-- Consisting of seven subgroups of medicines: snehopaga (sub-oleative), swedopaga (sub-diaphoretic), vamanopaga(sub-emetic), virechanopaga (sub-purgative), aasthapanopaga(sub-corrective enemata), anuvasanopaga (sub-unctuous enema), and shirovirechanopaga (sub-errhines).; Group VI-- Comprising of three subgroups of medicines: chhardi nigrahana(anti- emetic), trushna nigrahana(thirst-quenching or thirst-alleviating), and hikka nigrahana(reducing hiccups).; Group VII-- Consisting of five subgroups of medicines: purisha samgrahaniyafaecal astringent), purisha virajaniya (faecal de-pigmenter), mutra samgrahaniya(anti-diuretic), mutra virajaniya(urinary depigmenter), and mutra virechaniya(diuretic).; Group VIII-- Consisting of five subgroups of medicines: kasahara (anti-cough), shwasahara (anti-dyspneic), shothahara(anti-oedema), jwarahara(antipyretic), and shramahara(anti-fatigue).; Group IX-- Consisting of five subgroups of medicines: dahaprashamana (pacifying burning sensation), sheetaprashamana(pacifying cold sensation), udardaprashamana(pacifyingallergies), angamardhaprashamana(pacifying bodyache), and shulaprashamana(pacifying pain).; Group X-- Comprising of five subgroups of medicines:shonitasthapana (haemostatic),vedana sthapana(stopping sensation of pain), sanjnasthapana(regaining consciousness), prajasthapana(promoting conception and implantation of embryo), and vayasthapana(anti-ageing); ------"Thus, fifty classes of medicines have been mentioned for definition and example. Among them, in every class, the ten constituent medicinal herbs will be described further, which will complete the list of five hundred medicinal herbs."
english translation
paJcAzanmahAkaSAyA’ iti yaduktaM tadanuvyAkhyAsyAmaH;tadyathA- jIvanIyo bRMhaNIyo lekhanIyo bhedanIyaH sandhAnIyo dIpanIya iti SaTkaH kaSAyavargaH; balyo varNyaH kaNThyo hRdya iti catuSkaH kaSAyavargaH; tRptighno'rzoghnaH kuSThaghnaH kaNDUghnaH krimighno viSaghna iti SaTkaH kaSAyavargaH; stanyajananaH stanyazodhanaH zukrajananaH zukrazodhana iti catuSkaH kaSAyavargaH; snehopagaH svedopago vamanopago virecanopaga AsthApanopago'nuvAsanopagaH zirovirecanopaga iti saptakaH kaSAyavargaH; chardinigrahaNastRSNAnigrahaNo hikkAnigrahaNa iti trikaH kaSAyavargaH; purISasaGgrahaNIyaH purISavirajanIyo mUtrasaGgrahaNIyo mUtravirajanIyo mUtravirecanIya iti paJcakaH kaSAyavargaH; kAsaharaH zvAsaharaH zothaharo jvaraharaH zramahara iti paJcakaH kaSAyavargaH; dAhaprazamanaH zItaprazamana udardaprazamano'GgamardaprazamanaH zUlaprazamana iti paJcakaH kaSAyavargaH; zoNitasthApano vedanAsthApanaH saJjJAsthApanaH prajAsthApano vayaHsthApana iti paJcakaH kaSAyavargaH; iti paJcAzanmahAkaSAyA mahatAM ca kaSAyANAM lakSaNodAharaNArthaM vyAkhyAtA bhavanti| teSAmekaikasmin mahAkaSAye daza dazAvayavikAn kaSAyAnanuvyAkhyAsyAmaH; tAnyeva paJca kaSAyazatAni bhavanti ||8||
hk transliteration
तद्यथा- जीवकर्षभकौमेदामहामेदाकाकोलीक्षीरकाकोलीमुद्गपर्णीमाषपर्ण्यौ जीवन्ती मधुकमिति दशेमानि जीवनीयानि भवन्ति (१), क्षीरिणीराजक्षवकाश्वगन्धाकाकोलीक्षीरकाकोलीवाट्यायनीभद्रौदनीभारद्वाजीपयस्यर्ष्यगन्धा इति दशेमानि बृंहणीयानि भवन्ति (२), मुस्तकुष्ठहरिद्रादारुहरिद्रावचातिविषाकटुरोहिणीचित्रकचिरबिल्वहैमवत्य इति दशेमानि लेखनीयानि भवन्ति (३), सुवहार्कोरुबुकाग्निमुखीचित्राचित्रकचिरबिल्वशङ्खिनीशकुलादनीस्वर्णक्षीरिण्य इति दशेमानि भेदनीयानि भवन्ति (४), मधुकमधुपर्णीपृश्निपर्ण्यम्बष्ठकीसमङ्गामोचरसधातकीलोध्रप्रियङ्गुकट्फलानीति दशेमानि सन्धानीयानि भवन्ति (५), पिप्पलीपिप्पलीमूलचव्यचित्रकशृङ्गवेराम्लवेतसमरिचाजमोदाभल्लातकास्थिहिङ्गुनिर्यासा इति दशेमानि दीपनीयानि भवन्ति (६), इति षट्कः कषायवर्गः ||९||
sanskrit
[Group I: Six subgroups of medicines] 1. Name of Subgroup : Jeevaniya(Vitalisers); Medicines (herbs): jívaka, rishabhaka, meda, mahameda, kakoli, kshirakakoli, mudgaparni, mashaparni, jivanti and madhuka; 2. Name of Subgroup: Brimhaniya(Strength/bulk promoting); Medicines (herbs): kshirini, rajakshavaka, ashwagandha, kakoli, kshirakakoli, vatyayani,bhadraudani, bhardwaji, payasya and rishyagandha; 3. Name of Subgroup: Lekhaniya(emaciating); Medicines (herbs): musta, kushtha, haridra, daruharidra, vacha, ativisha, katurohini, chitraka, chirabilwa, andhaimavati; 4. Name of Subgroup: Bhedaniya(breaking mass/solid lesions); Medicines (herbs): suvaha, arka, urubuka, agnimukhi, chitra, chitraka, chirabilwa, shankhini, shakuladani and swarnakshirini; 5. Name of Subgroup: Sandhaniya(promoting union/binding); Medicines (herbs):madhuka, madhuparni, prushniparni, ambashthaki, samanga, mocharasa, dhataki, lodhra, priyangu and katphala; 6. Name of Subgroup: Deepaniya(Appetisers); Medicines (herbs): pippali, pippalimula, chavya, chitraka, shringavera, amlavetasa, maricha, ajamoda, bhallatakasthi and higuniryasa;
english translation
tadyathA- jIvakarSabhakaumedAmahAmedAkAkolIkSIrakAkolImudgaparNImASaparNyau jIvantI madhukamiti dazemAni jIvanIyAni bhavanti (1), kSIriNIrAjakSavakAzvagandhAkAkolIkSIrakAkolIvATyAyanIbhadraudanIbhAradvAjIpayasyarSyagandhA iti dazemAni bRMhaNIyAni bhavanti (2), mustakuSThaharidrAdAruharidrAvacAtiviSAkaTurohiNIcitrakacirabilvahaimavatya iti dazemAni lekhanIyAni bhavanti (3), suvahArkorubukAgnimukhIcitrAcitrakacirabilvazaGkhinIzakulAdanIsvarNakSIriNya iti dazemAni bhedanIyAni bhavanti (4), madhukamadhuparNIpRzniparNyambaSThakIsamaGgAmocarasadhAtakIlodhrapriyaGgukaTphalAnIti dazemAni sandhAnIyAni bhavanti (5), pippalIpippalImUlacavyacitrakazRGgaverAmlavetasamaricAjamodAbhallAtakAsthihiGguniryAsA iti dazemAni dIpanIyAni bhavanti (6), iti SaTkaH kaSAyavargaH ||9||
hk transliteration
ऐन्द्र्यृषभ्यतिरसर्ष्यप्रोक्तापयस्याश्वगन्धास्थिरारोहिणीबलातिबला इति दशेमानि बल्यानि भवन्ति (७), चन्दनतुङ्गपद्मकोशीरमधुकमञ्जिष्ठासारिवापयस्यासितालता इति दशेमानि वर्ण्यानि भवन्ति (८), सारिवेक्षुमूलमधुकपिप्पलीद्राक्षाविदारीकैटर्यहंसपादीबृहतीकण्टकारिका इति दशेमानि कण्ठ्यानि भवन्ति (९), आम्राम्रातकलिकुचकरमर्दवृक्षाम्लाम्लवेतसकुवलबदरदाडिममातुलुङ्गानीति दशेमानि हृद्यानि भवन्ति (१०), इति चतुष्कः कषायवर्गः ||१०||
sanskrit
Group II: Four subgroups of medicines (7-10) 7. Name of Subgroup: Balya (tonics); : Medicines (herbs): aindri, rishabhi, atirasa, rishyaprokta, payasya, ashwagandha, sthira, rohini, bala and aatibala; 8. Name of Subgroup: Varnya (promoting complexion); : Medicines (herbs)chandana, tunga, padmaka, ushira, madhuka, manjishtha, sariva, payasya, sita, lata; 9. Name of Subgroup: Kanthya (beneficial for throat & voice); : Medicines (herbs): sariva, ikshu (root), madhuka, pippala, Draksha, vidari, kaidarya, hansapadi, bruhati and kantakarika; 10. Name of Subgroup:Hridya (liked by mind); : Medicines (herbs): amra, Aamrataka, likucha, karamarda, vrukshamla, amlavetasa, kuvala, badara, dadima, and matulunga;
english translation
aindryRSabhyatirasarSyaproktApayasyAzvagandhAsthirArohiNIbalAtibalA iti dazemAni balyAni bhavanti (7), candanatuGgapadmakozIramadhukamaJjiSThAsArivApayasyAsitAlatA iti dazemAni varNyAni bhavanti (8), sArivekSumUlamadhukapippalIdrAkSAvidArIkaiTaryahaMsapAdIbRhatIkaNTakArikA iti dazemAni kaNThyAni bhavanti (9), AmrAmrAtakalikucakaramardavRkSAmlAmlavetasakuvalabadaradADimamAtuluGgAnIti dazemAni hRdyAni bhavanti (10), iti catuSkaH kaSAyavargaH ||10||
hk transliteration
Charak Samhita
Progress:10.9%
पञ्चकषाययोनयइतिमधुरकषायोऽम्लकषायःकटुकषायस्तिक्तकषायः कषायकषायश्चेति तन्त्रे सञ्ज्ञा ||६|
sanskrit
Basic tastes for medicinal preparations: The five basic tastes associated with medicinal preparations mentioned in this compendium are: sweet, sour, pungent, bitter and astringent.
english translation
paJcakaSAyayonayaitimadhurakaSAyo'mlakaSAyaHkaTukaSAyastiktakaSAyaH kaSAyakaSAyazceti tantre saJjJA ||6|
hk transliteration
पञ्चविधंकषायकल्पनमिति तद्यथा- स्वरसः, कल्कः, शृतः, शीतः,फाण्टः, कषाय इति| (यन्त्रनिष्पीडिताद्द्रव्याद्रसः स्वरस उच्यते | यः पिण्डो रसपिष्टानां स कल्कः परिकीर्तितः || वह्नौ तु क्वथितं द्रव्यं शृतमाहुश्चिकित्सकाः | द्रव्यादापोत्थितात्तोये प्रतप्ते निशि संस्थितात् || कषायो योऽभिनिर्याति स शीतः समुदाहृतः | क्षिप्त्वोष्णतोये मृदितं तत् फाण्टं परिकीर्तितम् ||) तेषां यथापूर्वं बलाधिक्यम्; अतः कषायकल्पना व्याध्यातुरबलापेक्षिणी; न त्वेवं खलु सर्वाणि सर्वत्रोपयोगीनि भवन्ति ||७||
sanskrit
[Five types of medicinal forms] The five forms of medicinal preparations are: juices, pastes, decoctions (i.e., herbs boiled with water), cold infusions (herbs soaked overnight in hot water), and hot infusions (herbs mixed with hot water). A drug, in the juice form, extracted out of a preparation by applying mechanical pressure, is called swarasa. Kalka is a drug grinded with some liquid into a lump or paste form. Physicians say that shruta (kwatha) is a decoction prepared by boiling a drug on fire. When a drug is kept in hot water for the whole night, the cold infusion thus obtained is known as sheeta. Finally, phanta (hot infusion) is a preparation in which a drug is put in hot water for a while, gently mixed and administered. The potency of these drugs is (increasing) in preceding order (hot infusion to juice), but the administration of medicine forms depend on severity of disease and strength of the patient and, therefore, are not all useful everywhere (indiscriminately).
english translation
paJcavidhaMkaSAyakalpanamiti tadyathA- svarasaH, kalkaH, zRtaH, zItaH,phANTaH, kaSAya iti| (yantraniSpIDitAddravyAdrasaH svarasa ucyate | yaH piNDo rasapiSTAnAM sa kalkaH parikIrtitaH || vahnau tu kvathitaM dravyaM zRtamAhuzcikitsakAH | dravyAdApotthitAttoye pratapte nizi saMsthitAt || kaSAyo yo'bhiniryAti sa zItaH samudAhRtaH | kSiptvoSNatoye mRditaM tat phANTaM parikIrtitam ||) teSAM yathApUrvaM balAdhikyam; ataH kaSAyakalpanA vyAdhyAturabalApekSiNI; na tvevaM khalu sarvANi sarvatropayogIni bhavanti ||7||
hk transliteration
पञ्चाशन्महाकषाया’ इति यदुक्तं तदनुव्याख्यास्यामः;तद्यथा- जीवनीयो बृंहणीयो लेखनीयो भेदनीयः सन्धानीयो दीपनीय इति षट्कः कषायवर्गः; बल्यो वर्ण्यः कण्ठ्यो हृद्य इति चतुष्कः कषायवर्गः; तृप्तिघ्नोऽर्शोघ्नः कुष्ठघ्नः कण्डूघ्नः क्रिमिघ्नो विषघ्न इति षट्कः कषायवर्गः; स्तन्यजननः स्तन्यशोधनः शुक्रजननः शुक्रशोधन इति चतुष्कः कषायवर्गः; स्नेहोपगः स्वेदोपगो वमनोपगो विरेचनोपग आस्थापनोपगोऽनुवासनोपगः शिरोविरेचनोपग इति सप्तकः कषायवर्गः; छर्दिनिग्रहणस्तृष्णानिग्रहणो हिक्कानिग्रहण इति त्रिकः कषायवर्गः; पुरीषसङ्ग्रहणीयः पुरीषविरजनीयो मूत्रसङ्ग्रहणीयो मूत्रविरजनीयो मूत्रविरेचनीय इति पञ्चकः कषायवर्गः; कासहरः श्वासहरः शोथहरो ज्वरहरः श्रमहर इति पञ्चकः कषायवर्गः; दाहप्रशमनः शीतप्रशमन उदर्दप्रशमनोऽङ्गमर्दप्रशमनः शूलप्रशमन इति पञ्चकः कषायवर्गः; शोणितस्थापनो वेदनास्थापनः सञ्ज्ञास्थापनः प्रजास्थापनो वयःस्थापन इति पञ्चकः कषायवर्गः; इति पञ्चाशन्महाकषाया महतां च कषायाणां लक्षणोदाहरणार्थं व्याख्याता भवन्ति| तेषामेकैकस्मिन् महाकषाये दश दशावयविकान् कषायाननुव्याख्यास्यामः; तान्येव पञ्च कषायशतानि भवन्ति ||८||
sanskrit
[Fifty classes of medicines per their activity profile] Group I-- Consisting of six subgroups of medicines:jeevaniya(vitaliser), brimhaniya(bulk-promoting), lekhaniya (emaciating), bhedaniya(mass-breaking), sandhaniya(union-promoting), and deepaniya(appetizer).; Group II-- Consisting of four subgroups of medicines:balya (tonic), varnya (complexion-promoting),kanthya (beneficial for throat), and hridya (cordial).; Group III-- Comprising of six subgroups of medicines:truptighna (anti-satiety), arshoghna (anti-haemorrhoidal), kushthghna(anti-dermatosis), kandughna (anti-pruritic), krumighna (anthelmintic), and vishaghna (anti-toxic).; Group IV-- Having four subgroups of medicines: stanyajanana(galactogogue), stanyashodhana (galactodepurant), shukrajanana (semen-promoting), and shukrashodhana (semen-depurant).; Group V-- Consisting of seven subgroups of medicines: snehopaga (sub-oleative), swedopaga (sub-diaphoretic), vamanopaga(sub-emetic), virechanopaga (sub-purgative), aasthapanopaga(sub-corrective enemata), anuvasanopaga (sub-unctuous enema), and shirovirechanopaga (sub-errhines).; Group VI-- Comprising of three subgroups of medicines: chhardi nigrahana(anti- emetic), trushna nigrahana(thirst-quenching or thirst-alleviating), and hikka nigrahana(reducing hiccups).; Group VII-- Consisting of five subgroups of medicines: purisha samgrahaniyafaecal astringent), purisha virajaniya (faecal de-pigmenter), mutra samgrahaniya(anti-diuretic), mutra virajaniya(urinary depigmenter), and mutra virechaniya(diuretic).; Group VIII-- Consisting of five subgroups of medicines: kasahara (anti-cough), shwasahara (anti-dyspneic), shothahara(anti-oedema), jwarahara(antipyretic), and shramahara(anti-fatigue).; Group IX-- Consisting of five subgroups of medicines: dahaprashamana (pacifying burning sensation), sheetaprashamana(pacifying cold sensation), udardaprashamana(pacifyingallergies), angamardhaprashamana(pacifying bodyache), and shulaprashamana(pacifying pain).; Group X-- Comprising of five subgroups of medicines:shonitasthapana (haemostatic),vedana sthapana(stopping sensation of pain), sanjnasthapana(regaining consciousness), prajasthapana(promoting conception and implantation of embryo), and vayasthapana(anti-ageing); ------"Thus, fifty classes of medicines have been mentioned for definition and example. Among them, in every class, the ten constituent medicinal herbs will be described further, which will complete the list of five hundred medicinal herbs."
english translation
paJcAzanmahAkaSAyA’ iti yaduktaM tadanuvyAkhyAsyAmaH;tadyathA- jIvanIyo bRMhaNIyo lekhanIyo bhedanIyaH sandhAnIyo dIpanIya iti SaTkaH kaSAyavargaH; balyo varNyaH kaNThyo hRdya iti catuSkaH kaSAyavargaH; tRptighno'rzoghnaH kuSThaghnaH kaNDUghnaH krimighno viSaghna iti SaTkaH kaSAyavargaH; stanyajananaH stanyazodhanaH zukrajananaH zukrazodhana iti catuSkaH kaSAyavargaH; snehopagaH svedopago vamanopago virecanopaga AsthApanopago'nuvAsanopagaH zirovirecanopaga iti saptakaH kaSAyavargaH; chardinigrahaNastRSNAnigrahaNo hikkAnigrahaNa iti trikaH kaSAyavargaH; purISasaGgrahaNIyaH purISavirajanIyo mUtrasaGgrahaNIyo mUtravirajanIyo mUtravirecanIya iti paJcakaH kaSAyavargaH; kAsaharaH zvAsaharaH zothaharo jvaraharaH zramahara iti paJcakaH kaSAyavargaH; dAhaprazamanaH zItaprazamana udardaprazamano'GgamardaprazamanaH zUlaprazamana iti paJcakaH kaSAyavargaH; zoNitasthApano vedanAsthApanaH saJjJAsthApanaH prajAsthApano vayaHsthApana iti paJcakaH kaSAyavargaH; iti paJcAzanmahAkaSAyA mahatAM ca kaSAyANAM lakSaNodAharaNArthaM vyAkhyAtA bhavanti| teSAmekaikasmin mahAkaSAye daza dazAvayavikAn kaSAyAnanuvyAkhyAsyAmaH; tAnyeva paJca kaSAyazatAni bhavanti ||8||
hk transliteration
तद्यथा- जीवकर्षभकौमेदामहामेदाकाकोलीक्षीरकाकोलीमुद्गपर्णीमाषपर्ण्यौ जीवन्ती मधुकमिति दशेमानि जीवनीयानि भवन्ति (१), क्षीरिणीराजक्षवकाश्वगन्धाकाकोलीक्षीरकाकोलीवाट्यायनीभद्रौदनीभारद्वाजीपयस्यर्ष्यगन्धा इति दशेमानि बृंहणीयानि भवन्ति (२), मुस्तकुष्ठहरिद्रादारुहरिद्रावचातिविषाकटुरोहिणीचित्रकचिरबिल्वहैमवत्य इति दशेमानि लेखनीयानि भवन्ति (३), सुवहार्कोरुबुकाग्निमुखीचित्राचित्रकचिरबिल्वशङ्खिनीशकुलादनीस्वर्णक्षीरिण्य इति दशेमानि भेदनीयानि भवन्ति (४), मधुकमधुपर्णीपृश्निपर्ण्यम्बष्ठकीसमङ्गामोचरसधातकीलोध्रप्रियङ्गुकट्फलानीति दशेमानि सन्धानीयानि भवन्ति (५), पिप्पलीपिप्पलीमूलचव्यचित्रकशृङ्गवेराम्लवेतसमरिचाजमोदाभल्लातकास्थिहिङ्गुनिर्यासा इति दशेमानि दीपनीयानि भवन्ति (६), इति षट्कः कषायवर्गः ||९||
sanskrit
[Group I: Six subgroups of medicines] 1. Name of Subgroup : Jeevaniya(Vitalisers); Medicines (herbs): jívaka, rishabhaka, meda, mahameda, kakoli, kshirakakoli, mudgaparni, mashaparni, jivanti and madhuka; 2. Name of Subgroup: Brimhaniya(Strength/bulk promoting); Medicines (herbs): kshirini, rajakshavaka, ashwagandha, kakoli, kshirakakoli, vatyayani,bhadraudani, bhardwaji, payasya and rishyagandha; 3. Name of Subgroup: Lekhaniya(emaciating); Medicines (herbs): musta, kushtha, haridra, daruharidra, vacha, ativisha, katurohini, chitraka, chirabilwa, andhaimavati; 4. Name of Subgroup: Bhedaniya(breaking mass/solid lesions); Medicines (herbs): suvaha, arka, urubuka, agnimukhi, chitra, chitraka, chirabilwa, shankhini, shakuladani and swarnakshirini; 5. Name of Subgroup: Sandhaniya(promoting union/binding); Medicines (herbs):madhuka, madhuparni, prushniparni, ambashthaki, samanga, mocharasa, dhataki, lodhra, priyangu and katphala; 6. Name of Subgroup: Deepaniya(Appetisers); Medicines (herbs): pippali, pippalimula, chavya, chitraka, shringavera, amlavetasa, maricha, ajamoda, bhallatakasthi and higuniryasa;
english translation
tadyathA- jIvakarSabhakaumedAmahAmedAkAkolIkSIrakAkolImudgaparNImASaparNyau jIvantI madhukamiti dazemAni jIvanIyAni bhavanti (1), kSIriNIrAjakSavakAzvagandhAkAkolIkSIrakAkolIvATyAyanIbhadraudanIbhAradvAjIpayasyarSyagandhA iti dazemAni bRMhaNIyAni bhavanti (2), mustakuSThaharidrAdAruharidrAvacAtiviSAkaTurohiNIcitrakacirabilvahaimavatya iti dazemAni lekhanIyAni bhavanti (3), suvahArkorubukAgnimukhIcitrAcitrakacirabilvazaGkhinIzakulAdanIsvarNakSIriNya iti dazemAni bhedanIyAni bhavanti (4), madhukamadhuparNIpRzniparNyambaSThakIsamaGgAmocarasadhAtakIlodhrapriyaGgukaTphalAnIti dazemAni sandhAnIyAni bhavanti (5), pippalIpippalImUlacavyacitrakazRGgaverAmlavetasamaricAjamodAbhallAtakAsthihiGguniryAsA iti dazemAni dIpanIyAni bhavanti (6), iti SaTkaH kaSAyavargaH ||9||
hk transliteration
ऐन्द्र्यृषभ्यतिरसर्ष्यप्रोक्तापयस्याश्वगन्धास्थिरारोहिणीबलातिबला इति दशेमानि बल्यानि भवन्ति (७), चन्दनतुङ्गपद्मकोशीरमधुकमञ्जिष्ठासारिवापयस्यासितालता इति दशेमानि वर्ण्यानि भवन्ति (८), सारिवेक्षुमूलमधुकपिप्पलीद्राक्षाविदारीकैटर्यहंसपादीबृहतीकण्टकारिका इति दशेमानि कण्ठ्यानि भवन्ति (९), आम्राम्रातकलिकुचकरमर्दवृक्षाम्लाम्लवेतसकुवलबदरदाडिममातुलुङ्गानीति दशेमानि हृद्यानि भवन्ति (१०), इति चतुष्कः कषायवर्गः ||१०||
sanskrit
Group II: Four subgroups of medicines (7-10) 7. Name of Subgroup: Balya (tonics); : Medicines (herbs): aindri, rishabhi, atirasa, rishyaprokta, payasya, ashwagandha, sthira, rohini, bala and aatibala; 8. Name of Subgroup: Varnya (promoting complexion); : Medicines (herbs)chandana, tunga, padmaka, ushira, madhuka, manjishtha, sariva, payasya, sita, lata; 9. Name of Subgroup: Kanthya (beneficial for throat & voice); : Medicines (herbs): sariva, ikshu (root), madhuka, pippala, Draksha, vidari, kaidarya, hansapadi, bruhati and kantakarika; 10. Name of Subgroup:Hridya (liked by mind); : Medicines (herbs): amra, Aamrataka, likucha, karamarda, vrukshamla, amlavetasa, kuvala, badara, dadima, and matulunga;
english translation
aindryRSabhyatirasarSyaproktApayasyAzvagandhAsthirArohiNIbalAtibalA iti dazemAni balyAni bhavanti (7), candanatuGgapadmakozIramadhukamaJjiSThAsArivApayasyAsitAlatA iti dazemAni varNyAni bhavanti (8), sArivekSumUlamadhukapippalIdrAkSAvidArIkaiTaryahaMsapAdIbRhatIkaNTakArikA iti dazemAni kaNThyAni bhavanti (9), AmrAmrAtakalikucakaramardavRkSAmlAmlavetasakuvalabadaradADimamAtuluGgAnIti dazemAni hRdyAni bhavanti (10), iti catuSkaH kaSAyavargaH ||10||
hk transliteration