Progress:65.6%

किरीटिनं गदिनं चक्रहस्तं इच्छामि त्वां द्रष्टुमहं तथैव । तेनैव रूपेण चतुर्भुजेन सहस्रबाहो भव विश्वमूर्ते ॥ ११-४६॥

I desire to see You in the same manner, wearing crown, holding the club and the discuss in hand; please be with the same Chaturbhujroop ( form having four hands ), O Sahashatrabaho ( Thousand-armed One ) ! O Vishvamurteya ( Universal Form ) !

english translation

मैं आपको वैसे ही किरीटधारी, गदाधारी और हाथमें चक्र लिये हुए देखना चाहता हूँ। इसलिये हे सहस्रबाहो ! हे विश्वमूर्ते ! आप उसी चतुर्भुजरूपसे हो जाइये।

hindi translation

kirITinaM gadinaM cakrahastaM icchAmi tvAM draSTumahaM tathaiva | tenaiva rUpeNa caturbhujena sahasrabAho bhava vizvamUrte || 11-46||

hk transliteration by Sanscript

श्रीभगवानुवाच । मया प्रसन्नेन तवार्जुनेदं रूपं परं दर्शितमात्मयोगात् । तेजोमयं विश्वमनन्तमाद्यं यन्मे त्वदन्येन न दृष्टपूर्वम् ॥ ११-४७॥

Shri Bhagvan said Out of grace, O Arjuna, this supreme, radiant, Cosmic, infinite, primeval form-which (form) of Mine has not been seen before by anyone other than you, has been shown to you by Me through the power of My own Yoga.

english translation

श्रीभगवान् बोले - हे अर्जुन! तुम पर प्रसन्न होकर मैंने अपनी योगशक्ति (आत्मयोगात्) के प्रभाव से यह अपना परम तेजोमय, सबका आदि और अनन्त विश्वरूप तुझे दर्शाया है, जिसे तुम्हारे पूर्व किसी ने नहीं देखा है।

hindi translation

zrIbhagavAnuvAca | mayA prasannena tavArjunedaM rUpaM paraM darzitamAtmayogAt | tejomayaM vizvamanantamAdyaM yanme tvadanyena na dRSTapUrvam || 11-47||

hk transliteration by Sanscript

न वेदयज्ञाध्ययनैर्न दानै- र्न च क्रियाभिर्न तपोभिरुग्रैः । एवंरूपः शक्य अहं नृलोके द्रष्टुं त्वदन्येन कुरुप्रवीर ॥ ११-४८॥

Neither through the study of the Vedas, nor by sacrifices, nor by recitals of the scriptures, nor by charities, nor by rituals, nor by strict austerities can I be realized in a form like this in the world of men by any one else but you; O Kurupraveer ( most valiant among the Kurus; Arjuna )!

english translation

हे कुरुप्रवीर! तुम्हारे अतिरिक्त इस मनुष्य लोक में किसी अन्य के द्वारा मैं इस रूप में, न वेदाध्ययन और न यज्ञ, न दान और न (धार्मिक) क्रियायों के द्वारा और न उग्र तपों के द्वारा ही देखा जा सकता हूँ।

hindi translation

na vedayajJAdhyayanairna dAnai- rna ca kriyAbhirna tapobhirugraiH | evaMrUpaH zakya ahaM nRloke draSTuM tvadanyena kurupravIra || 11-48||

hk transliteration by Sanscript

मा ते व्यथा मा च विमूढभावो दृष्ट्वा रूपं घोरमीदृङ्ममेदम् । व्यपेतभीः प्रीतमनाः पुनस्त्वं तदेव मे रूपमिदं प्रपश्य ॥ ११-४९॥

Be not afraid, nor bewildered on seeing such a terrible form of Mine as this; with your fear dispelled and with a gladdened heart, now behold again this former form of Mine.

english translation

इस प्रकार मेरे इस घोर रूप को देखकर तुम व्यथा और मूढ़भाव को मत प्राप्त हो। निर्भय और प्रसन्नचित्त होकर तुम पुन: मेरे उसी (पूर्व के) रूप को देखो।

hindi translation

mA te vyathA mA ca vimUDhabhAvo dRSTvA rUpaM ghoramIdRGmamedam | vyapetabhIH prItamanAH punastvaM tadeva me rUpamidaM prapazya || 11-49||

hk transliteration by Sanscript

सञ्जय उवाच । इत्यर्जुनं वासुदेवस्तथोक्त्वा स्वकं रूपं दर्शयामास भूयः । आश्वासयामास च भीतमेनं भूत्वा पुनः सौम्यवपुर्महात्मा ॥ ११-५०॥

Sanjaya said Thus, having spoken to Arjuna in that manner, Bhagavan Vasudeva ( Shri Krishna ) showed His own form again. The Mahatman (great soul ) Shri Krishna , assuming His gentle form, consoled him (Arjuna) who was terrified.

english translation

सञ्जय बोले -- वासुदेवभगवान् ने अर्जुनसे ऐसा कहकर फिर उसी प्रकारसे अपना रूप (देवरूप) दिखाया और महात्मा श्रीकृष्णने पुनः सौम्यवपु (द्विभुजरूप) होकर भयभीत अर्जुनको आश्वासन दिया।

hindi translation

saJjaya uvAca | ityarjunaM vAsudevastathoktvA svakaM rUpaM darzayAmAsa bhUyaH | AzvAsayAmAsa ca bhItamenaM bhUtvA punaH saumyavapurmahAtmA || 11-50||

hk transliteration by Sanscript