Progress:30.1%

अथातः कुष्ठनिदानं व्याख्यास्यामः ||१||

Now, I shall explain the causes of skin diseases (Kushta).

english translation

अब मैं कुष्ठ रोगों के कारणों का वर्णन करूंगा।

hindi translation

athAtaH kuSThanidAnaM vyAkhyAsyAmaH ||1||

hk transliteration by Sanscript

यथोवाच भगवान् धन्वन्तरिः ||२||

As said by Lord Dhanvantari.

english translation

जैसा कि भगवान धन्वंतरि ने कहा है।

hindi translation

yathovAca bhagavAn dhanvantariH ||2||

hk transliteration by Sanscript

मिथ्याहाराचारस्य विशेषाद्गुरुविरुद्धासात्म्याजीर्णाहिताशिनः स्नेहपीतस्य वान्तस्य वा व्यायामग्राम्यधर्मसेविनो ग्राम्यानूपौदकमांसानि वा पयसाऽभीक्ष्णमश्नतो यो वा मज्जत्यप्सूष्माभितप्तः सहसा छर्दिं वा प्रतिहन्ति, तस्य पित्तश्लेष्माणौ प्रकुपितौ परिगृह्यानिलः प्रवृद्धस्तिर्यग्गाः सिराः सम्प्रपद्य समुद्धूय बाह्यं मार्गं प्रति समन्ताद्विक्षिपति, यत्र यत्र च दोषो विक्षिप्तो निश्चरति तत्र तत्र मण्डलानि प्रादुर्भवन्ति, एवं समुत्पन्नस्त्वचि दोषस्तत्र तत्र च परिवृद्धिं प्राप्याप्रतिक्रियमाणोऽभ्यन्तरं प्रतिपद्यते धातूनभिदूषयन् ||३||

Due to improper diet and lifestyle, especially consuming heavy, incompatible, unsuitable, undigested, and harmful foods, drinking oil or ghee, vomiting, excessive exercise, engaging in sexual activities, consuming water and meat from marshy or aquatic animals frequently, or suddenly immersing in cold water or suppressing vomiting, the vitiated Pitta and Kapha, aggravated by these factors, get obstructed by Vata. The increased Vata moves through the blood vessels and disturbs the body's pathways, causing disturbances in the skin wherever these aggravated Doshas spread, resulting in the appearance of circular lesions. As these Doshas affect the skin, if left untreated, they gradually invade deeper tissues, affecting the body further.

english translation

गलत आहार-विहार के कारण, विशेष रूप से भारी, विरुद्ध, असात्म्य, अपच, और अहितकारी भोजन का सेवन, स्नेहपान, वमन, अत्यधिक व्यायाम, ग्राम्यधर्म में लिप्त होना, नदियों या तालाबों के मांस और पानी का बार-बार सेवन, या अचानक ठंडे पानी में डूबना या वमन को रोकना, पित्त और कफ को कुपित कर देता है। यह वात के द्वारा अवरुद्ध हो जाता है, और बढ़ा हुआ वात रक्त वाहिकाओं के माध्यम से शरीर में विचरण करते हुए त्वचा के मार्गों को बाधित कर देता है, जिससे जहां-जहां दोष फैलता है, वहां-वहां गोल आकार के चकत्ते उत्पन्न होते हैं। इस प्रकार उत्पन्न दोष त्वचा में बढ़ते हुए यदि समय पर उपचार न किया जाए तो शरीर के आंतरिक धातुओं को दूषित कर देता है।

hindi translation

mithyAhArAcArasya vizeSAdguruviruddhAsAtmyAjIrNAhitAzinaH snehapItasya vAntasya vA vyAyAmagrAmyadharmasevino grAmyAnUpaudakamAMsAni vA payasA'bhIkSNamaznato yo vA majjatyapsUSmAbhitaptaH sahasA chardiM vA pratihanti, tasya pittazleSmANau prakupitau parigRhyAnilaH pravRddhastiryaggAH sirAH samprapadya samuddhUya bAhyaM mArgaM prati samantAdvikSipati, yatra yatra ca doSo vikSipto nizcarati tatra tatra maNDalAni prAdurbhavanti, evaM samutpannastvaci doSastatra tatra ca parivRddhiM prApyApratikriyamANo'bhyantaraM pratipadyate dhAtUnabhidUSayan ||3||

hk transliteration by Sanscript

तस्य पूर्वरूपाणि- त्वक्पारुष्यमकस्माद्रोमहर्षः कण्डूः स्वेदबाहुल्यमस्वेदनं वाऽङ्गप्रदेशानां स्वापः क्षतविसर्पणमसृजः कृष्णता चेति ||४||

The premonitory symptoms of this condition are roughness of the skin, sudden goosebumps, itching, excessive sweating or lack of sweating in certain parts of the body, numbness, the feeling of wounds spreading, and blackish discoloration of the blood.

english translation

इस रोग के पूर्वरूप होते हैं - त्वचा का खुरदुरापन, अचानक रोमांच होना, खुजली, अंगों में अत्यधिक पसीना आना या पसीना न आना, अंगों में सुन्नता, घावों का फैलना, और रक्त का काला पड़ना।

hindi translation

tasya pUrvarUpANi- tvakpAruSyamakasmAdromaharSaH kaNDUH svedabAhulyamasvedanaM vA'GgapradezAnAM svApaH kSatavisarpaNamasRjaH kRSNatA ceti ||4||

hk transliteration by Sanscript

तत्र सप्त महाकुष्ठानि, एकादश क्षुद्रकुष्ठानि, एवमष्टादश कुष्ठानि भवन्ति | तत्र महाकुष्ठान्यरुणोदुम्बरर्ष्य(र्क्ष)जिह्वकपालकाकणकपुण्डरीकदद्रुकुष्ठानीति | क्षुद्रकुष्ठान्यपि स्थूलारुष्कं महाकुष्ठमेककुष्ठं चर्मदलं विसर्पः परिसर्पः सिध्मं विचर्चिका किटिभं (मं) पामा रकसा चेति ||५||

Among them, there are seven major types of leprosy and eleven minor types, making a total of eighteen types of leprosy. The major types are Aruna, Audumbara, Rishyajihva, Kapala, Kakana, Pundarika, and Dadru leprosy. The minor types include Sthulaarushka, Mahakushtha, Ekakushtha, Charmadala, Visarpa, Parisarpa, Sidhma, Vicharchika, Kitibha, Pama, and Rakasa.

english translation

इनमें सात महाकुष्ठ होते हैं, और ग्यारह क्षुद्रकुष्ठ होते हैं, इस प्रकार कुल मिलाकर अठारह प्रकार के कुष्ठ होते हैं। महाकुष्ठों में अरुण, औदुम्बर, ऋष्यजिह्वा, कपाल, काकण, पुण्डरीक और दद्रु कुष्ठ होते हैं। क्षुद्रकुष्ठों में स्थूलारुष्क, महाकुष्ठ, एककुष्ठ, चर्मदल, विसर्प, परिसर्प, सिध्म, विचर्चिका, किटिभ, पामा और रकसा होते हैं।

hindi translation

tatra sapta mahAkuSThAni, ekAdaza kSudrakuSThAni, evamaSTAdaza kuSThAni bhavanti | tatra mahAkuSThAnyaruNodumbararSya(rkSa)jihvakapAlakAkaNakapuNDarIkadadrukuSThAnIti | kSudrakuSThAnyapi sthUlAruSkaM mahAkuSThamekakuSThaM carmadalaM visarpaH parisarpaH sidhmaM vicarcikA kiTibhaM (maM) pAmA rakasA ceti ||5||

hk transliteration by Sanscript