Progress:1.1%

स्वातन्त्र्यान्नित्यभावाच्च सर्वगत्वात्तथैव च | सर्वेषामेव सर्वात्मा सर्वलोकनमस्कृतः ||६||

Due to his independence, eternal nature, and omnipresence, he is the self of all, revered by all worlds.

english translation

स्वतंत्रता, शाश्वतता और सर्वव्यापकता के कारण, वह सभी का आत्मा है, सभी लोकों द्वारा पूजित।

hindi translation

svAtantryAnnityabhAvAcca sarvagatvAttathaiva ca | sarveSAmeva sarvAtmA sarvalokanamaskRtaH ||6||

hk transliteration by Sanscript

स्थित्युत्पत्तिविनाशेषु भूतानामेष कारणम् | अव्यक्तो व्यक्तकर्मा च रूक्षः शीतो लघुः खरः ||७||

He is the cause of the creation, preservation, and dissolution of beings, being unmanifest, manifest in actions, rough, cold, light, and harsh.

english translation

वह प्राणियों की स्थिति, उत्पत्ति और नाश का कारण है, अव्यक्त, व्यक्त कर्म वाला, रूखा, ठंडा, हल्का और कठोर है।

hindi translation

sthityutpattivinAzeSu bhUtAnAmeSa kAraNam | avyakto vyaktakarmA ca rUkSaH zIto laghuH kharaH ||7||

hk transliteration by Sanscript

तिर्यग्गो द्विगुणश्चैव रजोबहुल एव च | अचिन्त्यवीर्यो दोषाणां नेता रोगसमूहराट् ||८||

He is the leader of the group of ailments, having inconceivable power, dwelling in animals, and being twice as much in rajas (passion) and predominantly abundant in it.

english translation

वह रोगों के समूह का नेता है, अचिन्तनीय शक्ति वाला, तिर्यग्गो और रजोबहुल है तथा इसमें रज (कामना) दुगना अधिक है।

hindi translation

tiryaggo dviguNazcaiva rajobahula eva ca | acintyavIryo doSANAM netA rogasamUharAT ||8||

hk transliteration by Sanscript

आशुकारी मुहुश्चारी पक्वाधानगुदालयः | देहे विचरतस्तस्य लक्षणानि निबोध मे ||९||

He who quickly and frequently moves about in the body, who resides in the digestive tract and the rectum, learn from me the characteristics of such a one.

english translation

जो शरीर में शीघ्रता और बार-बार चलता रहता है, जो पाचन मार्ग और गुदाधान में निवास करता है, उसके लक्षणों को मुझसे जानो।

hindi translation

AzukArI muhuzcArI pakvAdhAnagudAlayaH | dehe vicaratastasya lakSaNAni nibodha me ||9||

hk transliteration by Sanscript

दोषधात्वग्निसमतां सम्प्राप्तिं विषयेषु च | क्रियाणामानुलोम्यं च करोत्यकुपितोऽनिलः | (इन्द्रियार्थोपसम्प्राप्तिं दोषधात्वग्न्यवैकृतम्| क्रियाणामानुलोम्यं च कुर्याद्वायुरदूषितः ||१०||) |

The air, when unaggravated, achieves balance in doshas, dhatus, and agni, and aligns with subjects and processes in a normal manner.

english translation

वायु, जब बिगड़ा नहीं होता, दोषों, धातुओं और अग्नि में संतुलन प्राप्त करता है और विषयों तथा क्रियाओं में सामान्य तरीके से संगत होता है।

hindi translation

doSadhAtvagnisamatAM samprAptiM viSayeSu ca | kriyANAmAnulomyaM ca karotyakupito'nilaH | (indriyArthopasamprAptiM doSadhAtvagnyavaikRtam| kriyANAmAnulomyaM ca kuryAdvAyuradUSitaH ||10||) |

hk transliteration by Sanscript