Sushruta Samhita

Progress:0.4%

तस्य व्रणस्य षष्टिरुपक्रमा भवन्ति | तद्यथा- अपतर्पणमालेपः परिषेकोऽभ्यङ्गः स्वेदो विम्लापनमुपनाहः पाचनं विस्रावणं स्नेहो वमनं विरेचनं छेदनं भेदनं दारणं लेखनमेषणमाहरणं व्यधनं विस्रावणं सीवनं सन्धानं पीडनं शोणितास्थापनं निर्वापणमुत्कारिका कषायो वर्तिः कल्कः सर्पिस्तैलं रसक्रियाऽवचूर्णनं व्रणधूपनमुत्सादनमवसादनं मृदुकर्म दारुणकर्म क्षारकर्माग्निकर्म कृष्णकर्म पाण्डुकर्म प्रतिसारणं रोमसञ्जननं लोमापहरणं बस्तिकर्मोत्तरबस्तिकर्म बन्धः पत्रदानं कृमिघ्नं बृंहणं विषघ्नं शिरोविरेचनं नस्यं कवलधारणं धूमो मधु सर्पिर्यन्त्रमाहारो रक्षाविधानमिति ||८||

There are sixty procedures for the treatment of ulcers. These are: - Apatarpana (fasting or depletion therapy), - Application of ointments (Alepa), - Sprinkling of medicinal liquids (Parisheka), - Massage (Abhyanga), - Fomentation (Sweda), - Softening (Vimlapana), - Poultices (Upanaha), - Ripening therapy (Pachana), - Bloodletting (Visravana), - Oleation (Snehana), - Inducing vomiting (Vamana), - Purgation (Virechana), - Excision (Chedana), - Incision (Bhedana), - Splitting (Darana), - Scraping (Lekhana), - Probing (Eshana), - Extraction (Aharana), - Puncturing (Vyadhana), - Suturing (Sivana), - Apposition (Sandhana), - Compressing (Pidana), - Bloodletting by leeches or other methods (Shonitashthapana), - Cooling therapy (Nirvapana), - Utkashika (suturing by stretching), - Astringent decoctions (Kashaya), - Medicinal wicks (Varti), - Pastes (Kalika), - Ghee (Sarpis), - Oils (Taila), - Rasa Kriya (medicated extracts), - Application of powders (Avachurnana), - Fumigation of the wound (Vranadhupana), - Cleaning the wound (Utsadana), - Softening the wound (Avasadana), - Mild treatment (Mridukarma), - Harsh treatment (Darunakarma), - Alkaline therapy (Ksharakarma), - Cauterization by fire (Agnikarma), - Blackening therapy (Krishnakarma), - Yellowing therapy (Pandukarma), - Application of powders (Pratisarana), - Hair regrowth (Romasanjanana), - Hair removal (Lomapaharana), - Enema therapy (Bastikarma), - Post-enema therapy (Uttarabastikarma), - Bandaging (Bandha), - Application of medicinal leaves (Patradana), - Worm-destroying therapy (Krumighna), - Strengthening therapy (Brihmana), - Poison antidote therapy (Vishaghna), - Cleansing of the head (Shirovirechana), - Nasal therapy (Nasya), - Holding medicated liquids in the mouth (Kavaladharana), - Medicinal smoking (Dhupana), - Use of honey and ghee (Madhu Sarpis), - Use of surgical instruments (Yantra), - Dietary management (Ahara), - Protection rituals (Raksha Vidhana).

english translation

व्रणों के उपचार के लिए साठ उपाय होते हैं। ये हैं: - अपतर्पण (उपवास या शोषण चिकित्सा), - लेप (औषधीय लेप), - परिषेक (औषधीय द्रवों का छिड़काव), - अभ्यंग (मालिश), - स्वेदन (स्टीमिंग), - विम्लापन (कोमल बनाना), - उपनाह (पोल्टिस), - पाचन (रिपनिंग चिकित्सा), - विस्रावण (रक्तस्राव), - स्नेहन (तेल से मालिश), - वमन (वमन चिकित्सा), - विरेचन (विरेचन), - छेदन (काटना), - भेदन (चीरना), - दारण (विभाजन), - लेखन (खुरचना), - एषण (जांचना), - आहरण (निकालना), - व्यधन (सुई चुभाना), - सीवन (टांका लगाना), - संधान (संयोजन), - पीडन (दबाव डालना), - शोनितास्थापन (जोंक या अन्य तरीकों से रक्तस्राव), - निर्वापन (शीतल चिकित्सा), - उत्कारिका (खींच कर सिलाई), - कषाय (कसैले काढ़े), - वर्ति (औषधीय बत्ती), - कल्क (पेस्ट), - सर्पिस (घी), - तैल (तेल), - रसक्रिया (औषधीय अर्क), - अवचूर्णन (चूर्ण का प्रयोग), - व्रणधूपन (घाव का धूपन), - उत्सादन (घाव की सफाई), - अवसादन (घाव का नरम करना), - मृदुकर्म (मृदु उपचार), - दारुणकर्म (कठिन उपचार), - क्षारकर्म (क्षार चिकित्सा), - अग्निकर्म (अग्नि चिकित्सा), - कृष्णकर्म (कृष्ण चिकित्सा), - पाण्डुकर्म (पाण्डु चिकित्सा), - प्रतिसारण (चूर्ण का लगाना), - रोमसञ्जनन (बाल उगाने की चिकित्सा), - लोमापहरण (बाल हटाने की चिकित्सा), - बस्तिकर्म (एनिमा), - उत्तरबस्तिकर्म (बस्ति के बाद की चिकित्सा), - बन्ध (पट्टी बांधना), - पत्रदान (औषधीय पत्तियों का प्रयोग), - कृमिघ्न (कीड़े नाशक चिकित्सा), - बृंहण (बलवर्धक चिकित्सा), - विषघ्न (विषनाशक चिकित्सा), - शिरोविरेचन (सिर की सफाई), - नस्य (नाक में औषधि देना), - कवलधारण (मुंह में औषधि रखना), - धूमपान (औषधीय धूम्रपान), - मधु और घी का प्रयोग (मधु सर्पिस), - यन्त्र (शल्य चिकित्सा उपकरणों का उपयोग), - आहार (आहार प्रबंधन), - रक्षाविधान (सुरक्षा अनुष्ठान).

hindi translation

tasya vraNasya SaSTirupakramA bhavanti | tadyathA- apatarpaNamAlepaH pariSeko'bhyaGgaH svedo vimlApanamupanAhaH pAcanaM visrAvaNaM sneho vamanaM virecanaM chedanaM bhedanaM dAraNaM lekhanameSaNamAharaNaM vyadhanaM visrAvaNaM sIvanaM sandhAnaM pIDanaM zoNitAsthApanaM nirvApaNamutkArikA kaSAyo vartiH kalkaH sarpistailaM rasakriyA'vacUrNanaM vraNadhUpanamutsAdanamavasAdanaM mRdukarma dAruNakarma kSArakarmAgnikarma kRSNakarma pANDukarma pratisAraNaM romasaJjananaM lomApaharaNaM bastikarmottarabastikarma bandhaH patradAnaM kRmighnaM bRMhaNaM viSaghnaM zirovirecanaM nasyaM kavaladhAraNaM dhUmo madhu sarpiryantramAhAro rakSAvidhAnamiti ||8||

hk transliteration by Sanscript