1.
प्रथमोऽध्यायः
Chapter 1
2.
द्वितीयोऽध्यायः
Chapter 2
3.
तृतीयोऽध्यायः
Chapter 3
4.
चतुर्थोऽध्यायः
Chapter 4
5.
पञ्चमोऽध्यायः
Chapter 5
•
षष्ठोऽध्यायः
Chapter 6
7.
सप्तमोऽध्यायः
Chapter 7
8.
अष्टमोऽध्यायः
Chapter 8
9.
नवमोऽध्यायः
Chapter 9
10.
दशमोऽध्यायः
Chapter 10
11.
एकादशोऽध्यायः
Chapter 11
12.
द्वादशोऽध्यायः
Chapter 12
13.
त्रयोदशोऽध्यायः
Chapter 13
14.
चतुर्दशोऽध्यायः
Chapter 14
15.
पञ्चदशोऽध्यायः
Chapter 15
16.
षोडशोऽध्यायः
Chapter 16
17.
सप्तदशोऽध्यायः
Chapter 17
18.
अष्टादशोऽध्यायः
Chapter 18
19.
एकोनविंशोऽध्यायः
Chapter 19
20.
विंशोऽध्यायः
Chapter 20
21.
एकविंशोऽध्यायः
Chapter 21
22.
द्वाविंशोऽध्यायः
Chapter 22
23.
त्रयोविंशोऽध्यायः
Chapter 23
24.
चतुर्विंशोऽध्यायः
Chapter 24
Progress:25.8%
द्रव्यं मन्त्रो विधिर्यज्ञो यजमानस्तथर्त्विजः । धर्मो देशश्च कालश्च सर्वमेतद्यदात्मकम् ।। ९-६-३६ ।।
sanskrit
The Supreme Personality of Godhead, Lord Viṣṇu, who comprises all the demigods. He also gave immense charity to the brāhmaṇas, and thus he performed yajña to worship the Lord. ।। 9-6-36 ।।
english translation
परमात्मा स्वरूप उन भगवान् विष्णु की पूजा की जो समस्त देवताओं से युक्त हैं। उसने ब्राह्मणों को भी प्रचुर दान दिया और इस तरह उसने भगवान् की पूजा करने के लिए यज्ञ किया। ।। ९-६-३६ ।।
hindi translation
dravyaM mantro vidhiryajJo yajamAnastathartvijaH | dharmo dezazca kAlazca sarvametadyadAtmakam || 9-6-36 ||
hk transliteration by Sanscriptयावत्सूर्य उदेति स्म यावच्च प्रतितिष्ठति । सर्वं तद्यौवनाश्वस्य मान्धातुः क्षेत्रमुच्यते ।। ९-६-३७ ।।
sanskrit
All places, from where the sun rises on the horizon, shining brilliantly, to where the sun sets, are known as the possession of the celebrated Māndhātā, the son of Yuvanāśva. ।। 9-6-37 ।।
english translation
क्षितिज में जहाँ से सूर्य उदय होकर चमकता है और जहाँ सूर्य अस्त होता है वे सारे स्थान युवनाश्व के पुत्र विख्यात मान्धाता के अधिकार में माने जाते हैं। ।। ९-६-३७ ।।
hindi translation
yAvatsUrya udeti sma yAvacca pratitiSThati | sarvaM tadyauvanAzvasya mAndhAtuH kSetramucyate || 9-6-37 ||
hk transliteration by Sanscriptशशबिन्दोर्दुहितरि बिन्दुमत्यामधान्नृपः । पुरुकुत्समम्बरीषं मुचुकुन्दं च योगिनम् । तेषां स्वसारः पञ्चाशत्सौभरिं वव्रिरे पतिम् ।। ९-६-३८ ।।
sanskrit
Māndhātā begot three sons in the womb of Bindumatī, the daughter of Śaśabindu. These sons were Purukutsa, Ambarīṣa, and Mucukunda, a great mystic yogī. These three brothers had fifty sisters, who all accepted the great sage Saubhari as their husband. ।। 9-6-38 ।।
english translation
शशबिन्दु की पुत्री बिन्दुमती के गर्भ से मान्धाता को तीन पुत्र उत्पन्न हुए। इनके नाम थे पुरुकुत्स, अम्बरीष तथा महान् योगी मुचुकुन्द। इन तीनों भाइयों के पचास बहिनें थीं जिन्होंने सौभरि ऋषि को अपना पति चुना। ।। ९-६-३८ ।।
hindi translation
zazabindorduhitari bindumatyAmadhAnnRpaH | purukutsamambarISaM mucukundaM ca yoginam | teSAM svasAraH paJcAzatsaubhariM vavrire patim || 9-6-38 ||
hk transliteration by Sanscriptयमुनान्तर्जले मग्नस्तप्यमानः परं तपः । निर्वृतिं मीनराजस्य वीक्ष्य मैथुनधर्मिणः ।। ९-६-३९ ।।
sanskrit
Saubhari Ṛṣi was engaged in austerity, deep in the water of the river Yamunā, when he saw a pair of fish engaged in sexual affairs. Thus he perceived the pleasure of sex life, and induced by this desire, ।। 9-6-39 ।।
english translation
सौभरि ऋषि यमुना नदी के गहरे जल में तपस्या में तल्लीन थे कि उन्होंने मछलियों के एक जोड़े को संभोगरत देखा। इस तरह उन्होंने विषयी जीवन का सुख अनुभव किया जिससे प्रेरित होकर ।। ९-६-३९ ।।
hindi translation
yamunAntarjale magnastapyamAnaH paraM tapaH | nirvRtiM mInarAjasya vIkSya maithunadharmiNaH || 9-6-39 ||
hk transliteration by Sanscriptजातस्पृहो नृपं विप्रः कन्यामेकामयाचत । सोऽप्याह गृह्यतां ब्रह्मन् कामं कन्या स्वयंवरे ।। ९-६-४० ।।
sanskrit
He went to King Māndhātā and begged for one of the King’s daughters. In response to this request, The King said, “O brāhmaṇa, any of my daughters may accept any husband according to her personal selection.” ।। 9-6-40 ।।
english translation
वे राजा मान्धाता के पास गये और उनसे उनकी एक कन्या की याचना की। इस याचना के उत्तर में राजा ने कहा, “हे ब्राह्मण, मेरी कोई भी पुत्री अपनी इच्छा से किसी को भी पति चुन सकती है।” ।। ९-६-४० ।।
hindi translation
jAtaspRho nRpaM vipraH kanyAmekAmayAcata | so'pyAha gRhyatAM brahman kAmaM kanyA svayaMvare || 9-6-40 ||
hk transliteration by SanscriptSrimad Bhagavatam
Progress:25.8%
द्रव्यं मन्त्रो विधिर्यज्ञो यजमानस्तथर्त्विजः । धर्मो देशश्च कालश्च सर्वमेतद्यदात्मकम् ।। ९-६-३६ ।।
sanskrit
The Supreme Personality of Godhead, Lord Viṣṇu, who comprises all the demigods. He also gave immense charity to the brāhmaṇas, and thus he performed yajña to worship the Lord. ।। 9-6-36 ।।
english translation
परमात्मा स्वरूप उन भगवान् विष्णु की पूजा की जो समस्त देवताओं से युक्त हैं। उसने ब्राह्मणों को भी प्रचुर दान दिया और इस तरह उसने भगवान् की पूजा करने के लिए यज्ञ किया। ।। ९-६-३६ ।।
hindi translation
dravyaM mantro vidhiryajJo yajamAnastathartvijaH | dharmo dezazca kAlazca sarvametadyadAtmakam || 9-6-36 ||
hk transliteration by Sanscriptयावत्सूर्य उदेति स्म यावच्च प्रतितिष्ठति । सर्वं तद्यौवनाश्वस्य मान्धातुः क्षेत्रमुच्यते ।। ९-६-३७ ।।
sanskrit
All places, from where the sun rises on the horizon, shining brilliantly, to where the sun sets, are known as the possession of the celebrated Māndhātā, the son of Yuvanāśva. ।। 9-6-37 ।।
english translation
क्षितिज में जहाँ से सूर्य उदय होकर चमकता है और जहाँ सूर्य अस्त होता है वे सारे स्थान युवनाश्व के पुत्र विख्यात मान्धाता के अधिकार में माने जाते हैं। ।। ९-६-३७ ।।
hindi translation
yAvatsUrya udeti sma yAvacca pratitiSThati | sarvaM tadyauvanAzvasya mAndhAtuH kSetramucyate || 9-6-37 ||
hk transliteration by Sanscriptशशबिन्दोर्दुहितरि बिन्दुमत्यामधान्नृपः । पुरुकुत्समम्बरीषं मुचुकुन्दं च योगिनम् । तेषां स्वसारः पञ्चाशत्सौभरिं वव्रिरे पतिम् ।। ९-६-३८ ।।
sanskrit
Māndhātā begot three sons in the womb of Bindumatī, the daughter of Śaśabindu. These sons were Purukutsa, Ambarīṣa, and Mucukunda, a great mystic yogī. These three brothers had fifty sisters, who all accepted the great sage Saubhari as their husband. ।। 9-6-38 ।।
english translation
शशबिन्दु की पुत्री बिन्दुमती के गर्भ से मान्धाता को तीन पुत्र उत्पन्न हुए। इनके नाम थे पुरुकुत्स, अम्बरीष तथा महान् योगी मुचुकुन्द। इन तीनों भाइयों के पचास बहिनें थीं जिन्होंने सौभरि ऋषि को अपना पति चुना। ।। ९-६-३८ ।।
hindi translation
zazabindorduhitari bindumatyAmadhAnnRpaH | purukutsamambarISaM mucukundaM ca yoginam | teSAM svasAraH paJcAzatsaubhariM vavrire patim || 9-6-38 ||
hk transliteration by Sanscriptयमुनान्तर्जले मग्नस्तप्यमानः परं तपः । निर्वृतिं मीनराजस्य वीक्ष्य मैथुनधर्मिणः ।। ९-६-३९ ।।
sanskrit
Saubhari Ṛṣi was engaged in austerity, deep in the water of the river Yamunā, when he saw a pair of fish engaged in sexual affairs. Thus he perceived the pleasure of sex life, and induced by this desire, ।। 9-6-39 ।।
english translation
सौभरि ऋषि यमुना नदी के गहरे जल में तपस्या में तल्लीन थे कि उन्होंने मछलियों के एक जोड़े को संभोगरत देखा। इस तरह उन्होंने विषयी जीवन का सुख अनुभव किया जिससे प्रेरित होकर ।। ९-६-३९ ।।
hindi translation
yamunAntarjale magnastapyamAnaH paraM tapaH | nirvRtiM mInarAjasya vIkSya maithunadharmiNaH || 9-6-39 ||
hk transliteration by Sanscriptजातस्पृहो नृपं विप्रः कन्यामेकामयाचत । सोऽप्याह गृह्यतां ब्रह्मन् कामं कन्या स्वयंवरे ।। ९-६-४० ।।
sanskrit
He went to King Māndhātā and begged for one of the King’s daughters. In response to this request, The King said, “O brāhmaṇa, any of my daughters may accept any husband according to her personal selection.” ।। 9-6-40 ।।
english translation
वे राजा मान्धाता के पास गये और उनसे उनकी एक कन्या की याचना की। इस याचना के उत्तर में राजा ने कहा, “हे ब्राह्मण, मेरी कोई भी पुत्री अपनी इच्छा से किसी को भी पति चुन सकती है।” ।। ९-६-४० ।।
hindi translation
jAtaspRho nRpaM vipraH kanyAmekAmayAcata | so'pyAha gRhyatAM brahman kAmaM kanyA svayaMvare || 9-6-40 ||
hk transliteration by Sanscript