1.
प्रथमोऽध्यायः
Chapter 1
2.
द्वितीयोऽध्यायः
Chapter 2
3.
तृतीयोऽध्यायः
Chapter 3
•
चतुर्थोऽध्यायः
Chapter 4
5.
पञ्चमोऽध्यायः
Chapter 5
6.
षष्ठोऽध्यायः
Chapter 6
7.
सप्तमोऽध्यायः
Chapter 7
8.
अष्टमोऽध्यायः
Chapter 8
9.
नवमोऽध्यायः
Chapter 9
10.
दशमोऽध्यायः
Chapter 10
11.
एकादशोऽध्यायः
Chapter 11
12.
द्वादशोऽध्यायः
Chapter 12
13.
त्रयोदशोऽध्यायः
Chapter 13
14.
चतुर्दशोऽध्यायः
Chapter 14
15.
पञ्चदशोऽध्यायः
Chapter 15
16.
षोडशोऽध्यायः
Chapter 16
17.
सप्तदशोऽध्यायः
Chapter 17
18.
अष्टादशोऽध्यायः
Chapter 18
19.
एकोनविंशोऽध्यायः
Chapter 19
20.
विंशोऽध्यायः
Chapter 20
21.
एकविंशोऽध्यायः
Chapter 21
22.
द्वाविंशोऽध्यायः
Chapter 22
23.
त्रयोविंशोऽध्यायः
Chapter 23
24.
चतुर्विंशोऽध्यायः
Chapter 24
Progress:18.7%
मयि निर्बद्धहृदयाः साधवः समदर्शनाः । वशीकुर्वन्ति मां भक्त्या सत्स्त्रियः सत्पतिं यथा ।। ९-४-६६ ।।
As chaste women bring their gentle husbands under control by service, the pure devotees, who are equal to everyone and completely attached to Me in the core of the heart, bring Me under their full control. ।। 9-4-66 ।।
english translation
जिस तरह सती स्त्रियाँ अपने भद्र पतियों को अपनी सेवा से अपने वश में कर लेती हैं उसी प्रकार से समदर्शी एवं हृदय से मुझमें अनुरक्त शुद्ध भक्तगण मुझको पूरी तरह अपने वश में कर लेते हैं। ।। ९-४-६६ ।।
hindi translation
mayi nirbaddhahRdayAH sAdhavaH samadarzanAH | vazIkurvanti mAM bhaktyA satstriyaH satpatiM yathA || 9-4-66 ||
hk transliteration by Sanscriptमत्सेवया प्रतीतं च सालोक्यादिचतुष्टयम् । नेच्छन्ति सेवया पूर्णाः कुतोऽन्यत्कालविद्रुतम् ।। ९-४-६७ ।।
My devotees, who are always satisfied to be engaged in My loving service, are not interested even in the four principles of liberation [sālokya, sārūpya, sāmīpya and sārṣṭi], although these are automatically achieved by their service. What then is to be said of such perishable happiness as elevation to the higher planetary systems? ।। 9-4-67 ।।
english translation
मेरे जो भक्त मेरी प्रेमाभक्ति में लगे रहकर सदैव सन्तुष्ट रहते हैं वे मोक्ष के चार सिद्धान्तों (सालोक्य, सारूप्य, सामीप्य तथा सार्ष्टि) में भी तनिक रुचि नहीं रखते यद्यपि उनकी सेवा से ये उन्हें स्वत: प्राप्त हो जाते हैं। तो फिर स्वर्गलोक जाने के नश्वर सुख के विषय में क्या कहा जाए? ।। ९-४-६७ ।।
hindi translation
matsevayA pratItaM ca sAlokyAdicatuSTayam | necchanti sevayA pUrNAH kuto'nyatkAlavidrutam || 9-4-67 ||
hk transliteration by Sanscriptसाधवो हृदयं मह्यं साधूनां हृदयं त्वहम् । मदन्यत्ते न जानन्ति नाहं तेभ्यो मनागपि ।। ९-४-६८ ।।
The pure devotee is always within the core of My heart, and I am always in the heart of the pure devotee. My devotees do not know anything else but Me, and I do not know anyone else but them. ।। 9-4-68 ।।
english translation
शुद्ध भक्त सदैव मेरे हृदय में रहता है और मैं शुद्ध भक्त के हृदय में सदैव रहता हूँ। मेरे भक्त मेरे सिवाय और कुछ नहीं जानते और मैं उनके अतिरिक्त और किसी को नहीं जानता। ।। ९-४-६८ ।।
hindi translation
sAdhavo hRdayaM mahyaM sAdhUnAM hRdayaM tvaham | madanyatte na jAnanti nAhaM tebhyo manAgapi || 9-4-68 ||
hk transliteration by Sanscriptउपायं कथयिष्यामि तव विप्र शृणुष्व तत् । अयं ह्यात्माभिचारस्ते यतस्तं यातु वै भवान् । साधुषु प्रहितं तेजः प्रहर्तुः कुरुतेऽशिवम् ।। ९-४-६९ ।।
O brāhmaṇa, let Me now advise you for your own protection. Please hear from Me. By offending Mahārāja Ambarīṣa, you have acted with self-envy. Therefore you should go to him immediately, without a moment’s delay. One’s so-called prowess, when employed against the devotee, certainly harms he who employs it. Thus it is the subject, not the object, who is harmed. ।। 9-4-69 ।।
english translation
हे ब्राह्मण, अब मैं तुम्हारी रक्षा के लिए उपदेश देता हूँ। मुझसे सुनो। तुमने महाराज अम्बरीष का अपमान करके आत्म-द्वेष से कार्य किया है। अतएव तुम एक क्षण की भी देरी किये बिना तुरन्त उनके पास जाओ। जो व्यक्ति अपनी तथाकथित शक्ति का प्रयोग भक्त पर करता है उसकी वह शक्ति प्रयोक्ता को ही हानि पहुँचाती है। इस प्रकार कर्ता (विषयी) को हानि पहुँचती है विषय को नहीं। ।। ९-४-६९ ।।
hindi translation
upAyaM kathayiSyAmi tava vipra zaRNuSva tat | ayaM hyAtmAbhicAraste yatastaM yAtu vai bhavAn | sAdhuSu prahitaM tejaH prahartuH kurute'zivam || 9-4-69 ||
hk transliteration by Sanscriptतपो विद्या च विप्राणां निःश्रेयसकरे उभे । त एव दुर्विनीतस्य कल्पेते कर्तुरन्यथा ।। ९-४-७० ।।
For a brāhmaṇa, austerity and learning are certainly auspicious, but when acquired by a person who is not gentle, such austerity and learning are most dangerous. ।। 9-4-70 ।।
english translation
ब्राह्मण के लिए तपस्या तथा विद्या निश्चय ही कल्याणप्रद हैं, किन्तु जब तपस्या तथा विद्या ऐसे व्यक्ति के पास होती हैं जो विनीत नहीं है तो वे अत्यन्त घातक होती हैं। ।। ९-४-७० ।।
hindi translation
tapo vidyA ca viprANAM niHzreyasakare ubhe | ta eva durvinItasya kalpete karturanyathA || 9-4-70 ||
hk transliteration by Sanscript