1.
प्रथमोऽध्यायः
Chapter 1
2.
द्वितीयोऽध्यायः
Chapter 2
3.
तृतीयोऽध्यायः
Chapter 3
4.
चतुर्थोऽध्यायः
Chapter 4
5.
पञ्चमोऽध्यायः
Chapter 5
6.
षष्ठोऽध्यायः
Chapter 6
7.
सप्तमोऽध्यायः
Chapter 7
8.
अष्टमोऽध्यायः
Chapter 8
9.
नवमोऽध्यायः
Chapter 9
10.
दशमोऽध्यायः
Chapter 10
11.
एकादशोऽध्यायः
Chapter 11
12.
द्वादशोऽध्यायः
Chapter 12
13.
त्रयोदशोऽध्यादशोयः
Chapter 13
14.
चतुर्दशोऽध्यायः
Chapter 14
15.
पञ्चदशोऽध्यायः
Chapter 15
16.
षोडशोऽध्यायः
Chapter 16
17.
सप्तदशोऽध्यायः
Chapter 17
18.
अष्टादशोऽध्यायः
Chapter 18
19.
एकोनविंशोऽध्यायः
Chapter 19
20.
विंशोऽध्यायः
Chapter 20
21.
एकविंशोऽध्यायः
Chapter 21
22.
द्वाविंशोऽध्यायः
Chapter 22
23.
त्रयोविंशोऽध्यायः
Chapter 23
24.
चतुर्विंशोऽध्यायः
Chapter 24
25.
पञ्चविंशोऽध्यायः
Chapter 25
26.
षड्विंशोऽध्यायः
Chapter 26
27.
सप्तविंशोऽध्यायः
Chapter 27
28.
अष्टाविंशोऽध्यायः
Chapter 28
29.
एकोनत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 29
•
त्रिंशोऽध्यायः
Chapter 30
31.
एकत्रिंशोऽध्यायः
Chapter 31
Progress:94.5%
प्रत्याक्रष्टुं नयनमबला यत्र लग्नं न शेकुः कर्णाविष्टं न सरति ततो यत्सतामात्मलग्नम् । यच्छ्रीर्वाचां जनयति रतिं किं नु मानं कवीनां दृष्ट्वा जिष्णोर्युधि रथगतं यच्च तत्साम्यमीयुः ।। ११-३०-३ ।।
sanskrit
Once their eyes were fixed upon His transcendental form, women were unable to withdraw them, and once that form had entered the ears of the sages and become fixed in their hearts, it would never depart. What to speak of acquiring fame, the great poets who described the beauty of the Lord’s form would have their words invested with transcendentally pleasing attraction. And by seeing that form on Arjuna’s chariot, all the warriors on the battlefield of Kurukṣetra attained the liberation of gaining a spiritual body similar to the Lord’s. ।। 11-30-3 ।।
english translation
एक बार जब उनकी आंखें उनके दिव्य रूप पर टिक गईं, तो महिलाएं उन्हें वापस लेने में असमर्थ थीं, और एक बार जब वह रूप ऋषियों के कानों में प्रवेश कर गया और उनके दिल में स्थिर हो गया, तो वह कभी नहीं हटेगा। प्रसिद्धि प्राप्त करने की तो बात ही क्या, जिन महान कवियों ने भगवान के रूप की सुंदरता का वर्णन किया, उनके शब्दों में अलौकिक सुखदायक आकर्षण निहित होगा। और अर्जुन के रथ पर उस रूप को देखकर, कुरुक्षेत्र के युद्ध के मैदान के सभी योद्धाओं ने भगवान के समान आध्यात्मिक शरीर प्राप्त करने की मुक्ति प्राप्त की। ।। ११-३०-३ ।।
hindi translation
pratyAkraSTuM nayanamabalA yatra lagnaM na zekuH karNAviSTaM na sarati tato yatsatAmAtmalagnam | yacchrIrvAcAM janayati ratiM kiM nu mAnaM kavInAM dRSTvA jiSNoryudhi rathagataM yacca tatsAmyamIyuH || 11-30-3 ||
hk transliteration by SanscriptSrimad Bhagavatam
Progress:94.5%
प्रत्याक्रष्टुं नयनमबला यत्र लग्नं न शेकुः कर्णाविष्टं न सरति ततो यत्सतामात्मलग्नम् । यच्छ्रीर्वाचां जनयति रतिं किं नु मानं कवीनां दृष्ट्वा जिष्णोर्युधि रथगतं यच्च तत्साम्यमीयुः ।। ११-३०-३ ।।
sanskrit
Once their eyes were fixed upon His transcendental form, women were unable to withdraw them, and once that form had entered the ears of the sages and become fixed in their hearts, it would never depart. What to speak of acquiring fame, the great poets who described the beauty of the Lord’s form would have their words invested with transcendentally pleasing attraction. And by seeing that form on Arjuna’s chariot, all the warriors on the battlefield of Kurukṣetra attained the liberation of gaining a spiritual body similar to the Lord’s. ।। 11-30-3 ।।
english translation
एक बार जब उनकी आंखें उनके दिव्य रूप पर टिक गईं, तो महिलाएं उन्हें वापस लेने में असमर्थ थीं, और एक बार जब वह रूप ऋषियों के कानों में प्रवेश कर गया और उनके दिल में स्थिर हो गया, तो वह कभी नहीं हटेगा। प्रसिद्धि प्राप्त करने की तो बात ही क्या, जिन महान कवियों ने भगवान के रूप की सुंदरता का वर्णन किया, उनके शब्दों में अलौकिक सुखदायक आकर्षण निहित होगा। और अर्जुन के रथ पर उस रूप को देखकर, कुरुक्षेत्र के युद्ध के मैदान के सभी योद्धाओं ने भगवान के समान आध्यात्मिक शरीर प्राप्त करने की मुक्ति प्राप्त की। ।। ११-३०-३ ।।
hindi translation
pratyAkraSTuM nayanamabalA yatra lagnaM na zekuH karNAviSTaM na sarati tato yatsatAmAtmalagnam | yacchrIrvAcAM janayati ratiM kiM nu mAnaM kavInAM dRSTvA jiSNoryudhi rathagataM yacca tatsAmyamIyuH || 11-30-3 ||
hk transliteration by Sanscript