1.
उप-पर्व १
upa-parva 1
2.
उप-पर्व २
upa-parva 2
3.
उप-पर्व ३
upa-parva 3
4.
उप-पर्व ४
upa-parva 4
5.
उप-पर्व ५
upa-parva 5
6.
उप-पर्व ६
upa-parva 6
7.
उप-पर्व ७
upa-parva 7
8.
उप-पर्व ८
upa-parva 8
9.
उप-पर्व ९
upa-parva 9
10.
उप-पर्व १०
upa-parva 10
11.
उप-पर्व ११
upa-parva 11
12.
उप-पर्व १२
upa-parva 12
13.
उप-पर्व १३
upa-parva 13
14.
उप-पर्व १४
upa-parva 14
15.
उप-पर्व १५
upa-parva 15
16.
उप-पर्व १६
upa-parva 16
17.
उप-पर्व १७
upa-parva 17
18.
उप-पर्व १८
upa-parva 18
19.
उप-पर्व १९
upa-parva 19
20.
उप-पर्व २०
upa-parva 20
21.
उप-पर्व २१
upa-parva 21
22.
उप-पर्व २२
upa-parva 22
23.
उप-पर्व २३
upa-parva 23
24.
उप-पर्व २४
upa-parva 24
25.
उप-पर्व २५
upa-parva 25
26.
उप-पर्व २६
upa-parva 26
27.
उप-पर्व २७
upa-parva 27
28.
उप-पर्व २८
upa-parva 28
29.
उप-पर्व २९
upa-parva 29
30.
उप-पर्व ३०
upa-parva 30
31.
उप-पर्व ३१
upa-parva 31
32.
उप-पर्व ३२
upa-parva 32
33.
उप-पर्व ३३
upa-parva 33
34.
उप-पर्व ३४
upa-parva 34
35.
उप-पर्व ३५
upa-parva 35
36.
उप-पर्व ३६
upa-parva 36
37.
उप-पर्व ३७
upa-parva 37
38.
उप-पर्व ३८
upa-parva 38
39.
उप-पर्व ३९
upa-parva 39
40.
उप-पर्व ४०
upa-parva 40
41.
उप-पर्व ४१
upa-parva 41
42.
उप-पर्व ४२
upa-parva 42
43.
उप-पर्व ४३
upa-parva 43
44.
उप-पर्व ४४
upa-parva 44
45.
उप-पर्व ४५
upa-parva 45
46.
उप-पर्व ४६
upa-parva 46
47.
उप-पर्व ४७
upa-parva 47
48.
उप-पर्व ४८
upa-parva 48
49.
उप-पर्व ४९
upa-parva 49
•
उप-पर्व ५०
upa-parva 50
51.
उप-पर्व ५१
upa-parva 51
52.
उप-पर्व ५२
upa-parva 52
53.
उप-पर्व ५३
upa-parva 53
54.
उप-पर्व ५४
upa-parva 54
55.
उप-पर्व ५५
upa-parva 55
56.
उप-पर्व ५६
upa-parva 56
57.
उप-पर्व ५७
upa-parva 57
58.
उप-पर्व ५८
upa-parva 58
59.
उप-पर्व ५९
upa-parva 59
60.
उप-पर्व ६०
upa-parva 60
61.
उप-पर्व ६१
upa-parva 61
62.
उप-पर्व ६२
upa-parva 62
63.
उप-पर्व ६३
upa-parva 63
64.
उप-पर्व ६४
upa-parva 64
65.
उप-पर्व ६५
upa-parva 65
66.
उप-पर्व ६६
upa-parva 66
67.
उप-पर्व ६७
upa-parva 67
68.
उप-पर्व ६८
upa-parva 68
69.
उप-पर्व ६९
upa-parva 69
70.
उप-पर्व ७०
upa-parva 70
71.
उप-पर्व ७१
upa-parva 71
72.
उप-पर्व ७२
upa-parva 72
Progress:70.7%
परकालयेद दिशः सर्वाः परतॊदेनेव सारथिः परत्य अमित्रश्रियं दीप्तां बुभूषुर भरतर्षभ ।। २-५०-१६ ।।
sanskrit
'One who aims to seize the dazzling fortune of his adversary should, O foremost of the Bharatas, control every aspect of his domain as a charioteer commands his horses with a whip.' ।। 2-50-16 ।।
english translation
parakAlayeda dizaH sarvAH paratòdeneva sArathiH paratya amitrazriyaM dIptAM bubhUSura bharatarSabha || 2-50-16 ||
hk transliteration
परच्छन्नॊ वा परकाशॊ वा यॊ यॊगॊ रिपुबान्धनः तद वै शस्त्रं शस्त्रविदां न शस्त्रं छेदनं समृतम ।। २-५०-१७ ।।
sanskrit
'Experts in weaponry assert that a weapon is not merely a tool for cutting, but a means, whether concealed or visible, to vanquish an enemy.' ।। 2-50-17 ।।
english translation
paracchannò vA parakAzò vA yò yògò ripubAndhanaH tada vai zastraM zastravidAM na zastraM chedanaM samRtama || 2-50-17 ||
hk transliteration
असंतॊषः शरियॊ मूलं तस्मात तं कामयाम्य अहम समुच्छ्रये यॊ यतते स राजन परमॊ नयी ।। २-५०-१८ ।।
sanskrit
'Whether one is considered a foe or a friend does not depend on their appearance or stature. A person who causes pain to another is seen as an enemy by the one who suffers. Discontent is the seed of success.' ।। 2-50-18 ।।
english translation
asaMtòSaH zariyò mUlaM tasmAta taM kAmayAmya ahama samucchraye yò yatate sa rAjana paramò nayI || 2-50-18 ||
hk transliteration
मम तवं हि न कर्तव्यम ऐश्वर्ये वा धने ऽपि वा पूर्वावाप्तं हरन्त्य अन्ये राजधर्मं हि तं विदुः ।। २-५०-१९ ।।
sanskrit
'Therefore, O king, I embrace discontent. A person who strives for prosperity is truly wise in matters of state. One should not cling to wealth and affluence, for the riches accumulated and hoarded can easily be taken away.' ।। 2-50-19 ।।
english translation
mama tavaM hi na kartavyama aizvarye vA dhane 'pi vA pUrvAvAptaM harantya anye rAjadharmaM hi taM viduH || 2-50-19 ||
hk transliteration
अद्रॊहे समयं कृत्वा चिच्छेद नमुचेः शिरः शक्रः सा हि मता तस्य रिपौ वृत्तिः सनातनी ।। २-५०-२० ।।
sanskrit
'Such are the practices of kings. Sakra severed Namuchi’s head during a time of peace, despite having sworn otherwise, because he deemed this approach to dealing with enemies to be an eternal principle.' ।। 2-50-20 ।।
english translation
adròhe samayaM kRtvA ciccheda namuceH ziraH zakraH sA hi matA tasya ripau vRttiH sanAtanI || 2-50-20 ||
hk transliteration
Mahabharat
Progress:70.7%
परकालयेद दिशः सर्वाः परतॊदेनेव सारथिः परत्य अमित्रश्रियं दीप्तां बुभूषुर भरतर्षभ ।। २-५०-१६ ।।
sanskrit
'One who aims to seize the dazzling fortune of his adversary should, O foremost of the Bharatas, control every aspect of his domain as a charioteer commands his horses with a whip.' ।। 2-50-16 ।।
english translation
parakAlayeda dizaH sarvAH paratòdeneva sArathiH paratya amitrazriyaM dIptAM bubhUSura bharatarSabha || 2-50-16 ||
hk transliteration
परच्छन्नॊ वा परकाशॊ वा यॊ यॊगॊ रिपुबान्धनः तद वै शस्त्रं शस्त्रविदां न शस्त्रं छेदनं समृतम ।। २-५०-१७ ।।
sanskrit
'Experts in weaponry assert that a weapon is not merely a tool for cutting, but a means, whether concealed or visible, to vanquish an enemy.' ।। 2-50-17 ।।
english translation
paracchannò vA parakAzò vA yò yògò ripubAndhanaH tada vai zastraM zastravidAM na zastraM chedanaM samRtama || 2-50-17 ||
hk transliteration
असंतॊषः शरियॊ मूलं तस्मात तं कामयाम्य अहम समुच्छ्रये यॊ यतते स राजन परमॊ नयी ।। २-५०-१८ ।।
sanskrit
'Whether one is considered a foe or a friend does not depend on their appearance or stature. A person who causes pain to another is seen as an enemy by the one who suffers. Discontent is the seed of success.' ।। 2-50-18 ।।
english translation
asaMtòSaH zariyò mUlaM tasmAta taM kAmayAmya ahama samucchraye yò yatate sa rAjana paramò nayI || 2-50-18 ||
hk transliteration
मम तवं हि न कर्तव्यम ऐश्वर्ये वा धने ऽपि वा पूर्वावाप्तं हरन्त्य अन्ये राजधर्मं हि तं विदुः ।। २-५०-१९ ।।
sanskrit
'Therefore, O king, I embrace discontent. A person who strives for prosperity is truly wise in matters of state. One should not cling to wealth and affluence, for the riches accumulated and hoarded can easily be taken away.' ।। 2-50-19 ।।
english translation
mama tavaM hi na kartavyama aizvarye vA dhane 'pi vA pUrvAvAptaM harantya anye rAjadharmaM hi taM viduH || 2-50-19 ||
hk transliteration
अद्रॊहे समयं कृत्वा चिच्छेद नमुचेः शिरः शक्रः सा हि मता तस्य रिपौ वृत्तिः सनातनी ।। २-५०-२० ।।
sanskrit
'Such are the practices of kings. Sakra severed Namuchi’s head during a time of peace, despite having sworn otherwise, because he deemed this approach to dealing with enemies to be an eternal principle.' ।। 2-50-20 ।।
english translation
adròhe samayaM kRtvA ciccheda namuceH ziraH zakraH sA hi matA tasya ripau vRttiH sanAtanI || 2-50-20 ||
hk transliteration