Shrimad Bhagavad Gita
Progress:21.4%
ये मे मतमिदं नित्यमनुतिष्ठन्ति मानवाः । श्रद्धावन्तोऽनसूयन्तो मुच्यन्ते तेऽपि कर्मभिः ॥ ३-३१ ॥
Those men who, full of faith, ever practise this teaching of Mine and those who receive it without cavil - even they are released from Karma.
english translation
जो मनुष्य दोष-दृष्टिसे रहित होकर श्रद्धापूर्वक मेरे इस (पूर्वश्लोकमें वर्णित) मतका सदा अनुसरण करते हैं, वे भी कर्मोंके बन्धनसे मुक्त हो जाते हैं।
hindi translation
ye me matamidaM nityamanutiSThanti mAnavAH | zraddhAvanto'nasUyanto mucyante te'pi karmabhiH || 3-31 ||
hk transliteration by Sanscriptये त्वेतदभ्यसूयन्तो नानुतिष्ठन्ति मे मतम् । सर्वज्ञानविमूढांस्तान्विद्धि नष्टानचेतसः ॥ ३-३२ ॥
But those who calumniate it, and those who do not practise this teaching of Mine - know them to be absolutely senseless and devoid of all knowledge, and therefore lost.
english translation
परन्तु जो मनुष्य मेरे इस मतमें दोष-दृष्टि करते हुए इसका अनुष्ठान नहीं करते, उन सम्पूर्ण ज्ञानोंमें मोहित और अविवेकी मनुष्योंको नष्ट हुए ही समझो।
hindi translation
ye tvetadabhyasUyanto nAnutiSThanti me matam | sarvajJAnavimUDhAMstAnviddhi naSTAnacetasaH || 3-32 ||
hk transliteration by Sanscriptसदृशं चेष्टते स्वस्याः प्रकृतेर्ज्ञानवानपि । प्रकृतिं यान्ति भूतानि निग्रहः किं करिष्यति ॥ ३-३३ ॥
Even the man of knowledge acts according to his nature; all beings follow their nature. What will repression do?
english translation
सम्पूर्ण प्राणी प्रकृतिको प्राप्त होते हैं। ज्ञानी महापुरुष भी अपनी प्रकृतिके अनुसार चेष्टा करता है। फिर इसमें किसीका हठ क्या करेगा?
hindi translation
sadRzaM ceSTate svasyAH prakRterjJAnavAnapi | prakRtiM yAnti bhUtAni nigrahaH kiM kariSyati || 3-33 ||
hk transliteration by Sanscriptइन्द्रियस्येन्द्रियस्यार्थे रागद्वेषौ व्यवस्थितौ । तयोर्न वशमागच्छेत्तौ ह्यस्य परिपन्थिनौ ॥ ३-३४ ॥
Each sense has fixed attachment to, and aversion for, its corresponding object. But no one should come under their sway; for they are his foes.
english translation
इन्द्रिय-इन्द्रियके अर्थमें (प्रत्येक इन्द्रियके प्रत्येक विषयमें) मनुष्यके राग और द्वेष व्यवस्थासे (अनुकूलता और प्रतिकूलताको लेकर) स्थित हैं। मनुष्यको उन दोनोंके वशमें नहीं होना चाहिये; क्योंकि वे दोनों ही इसके (पारमार्थिक मार्गमें विघ्न डालनेवाले) शत्रु हैं।
hindi translation
indriyasyendriyasyArthe rAgadveSau vyavasthitau | tayorna vazamAgacchettau hyasya paripanthinau || 3-34 ||
hk transliteration by Sanscriptश्रेयान्स्वधर्मो विगुणः परधर्मात्स्वनुष्ठितात् । स्वधर्मे निधनं श्रेयः परधर्मो भयावहः ॥ ३-३५ ॥
Better is one's own duty, [though] it lacks in merit, than the duty of another well-performed. Better is death in one's own duty; the duty of another is fraught with fear.
english translation
सम्यक् प्रकार से अनुष्ठित परधर्म की अपेक्षा गुणरहित स्वधर्म का पालन श्रेयष्कर है; स्वधर्म में मरण कल्याणकारक है (किन्तु) परधर्म भय को देने वाला है।
hindi translation
zreyAnsvadharmo viguNaH paradharmAtsvanuSThitAt | svadharme nidhanaM zreyaH paradharmo bhayAvahaH || 3-35 ||
hk transliteration by Sanscript1.
अर्जुनविषादयोगः
The Yoga of Arjuna's Dilemma
2.
साङ्ख्ययोगः
The Yoga of Transcendence
कर्मयोगः
The Yoga of Action
4.
ज्ञानकर्मसंन्यासयोगः
The Yoga of Wisdom
5.
संन्यासयोगः
The Yoga of Renunciation
6.
आत्मसंयमयोगः
The Yoga of Meditation
7.
ज्ञानविज्ञानयोगः
The Yoga of Knowledge
8.
अक्षरब्रह्मयोगः
The Yoga of Eternity
9.
राजविद्याराजगुह्ययोगः
The Yoga of Kingship
10.
विभूतियोगः
The Yoga of Divine Glory
11.
विश्वरूपदर्शनयोगः
The Yoga of Cosmic Vision
12.
भक्तियोगः
The Yoga of Devotion
13.
क्षेत्रक्षेत्रज्ञविभागयोगः
The Yoga of Field and Knower
14.
गुणत्रयविभागयोगः
The Yoga of Three Gunas
15.
पुरुषोत्तमयोगः
The Yoga of Supreme
16.
दैवासुरसम्पद्विभागयोगः
The Yoga of Divine and Demonic
17.
श्रद्धात्रयविभागयोगः
The Yoga of Threefold Faith
18.
मोक्षसंन्यासयोगः
The Yoga of Liberation
Progress:21.4%
ये मे मतमिदं नित्यमनुतिष्ठन्ति मानवाः । श्रद्धावन्तोऽनसूयन्तो मुच्यन्ते तेऽपि कर्मभिः ॥ ३-३१ ॥
Those men who, full of faith, ever practise this teaching of Mine and those who receive it without cavil - even they are released from Karma.
english translation
जो मनुष्य दोष-दृष्टिसे रहित होकर श्रद्धापूर्वक मेरे इस (पूर्वश्लोकमें वर्णित) मतका सदा अनुसरण करते हैं, वे भी कर्मोंके बन्धनसे मुक्त हो जाते हैं।
hindi translation
ye me matamidaM nityamanutiSThanti mAnavAH | zraddhAvanto'nasUyanto mucyante te'pi karmabhiH || 3-31 ||
hk transliteration by Sanscriptये त्वेतदभ्यसूयन्तो नानुतिष्ठन्ति मे मतम् । सर्वज्ञानविमूढांस्तान्विद्धि नष्टानचेतसः ॥ ३-३२ ॥
But those who calumniate it, and those who do not practise this teaching of Mine - know them to be absolutely senseless and devoid of all knowledge, and therefore lost.
english translation
परन्तु जो मनुष्य मेरे इस मतमें दोष-दृष्टि करते हुए इसका अनुष्ठान नहीं करते, उन सम्पूर्ण ज्ञानोंमें मोहित और अविवेकी मनुष्योंको नष्ट हुए ही समझो।
hindi translation
ye tvetadabhyasUyanto nAnutiSThanti me matam | sarvajJAnavimUDhAMstAnviddhi naSTAnacetasaH || 3-32 ||
hk transliteration by Sanscriptसदृशं चेष्टते स्वस्याः प्रकृतेर्ज्ञानवानपि । प्रकृतिं यान्ति भूतानि निग्रहः किं करिष्यति ॥ ३-३३ ॥
Even the man of knowledge acts according to his nature; all beings follow their nature. What will repression do?
english translation
सम्पूर्ण प्राणी प्रकृतिको प्राप्त होते हैं। ज्ञानी महापुरुष भी अपनी प्रकृतिके अनुसार चेष्टा करता है। फिर इसमें किसीका हठ क्या करेगा?
hindi translation
sadRzaM ceSTate svasyAH prakRterjJAnavAnapi | prakRtiM yAnti bhUtAni nigrahaH kiM kariSyati || 3-33 ||
hk transliteration by Sanscriptइन्द्रियस्येन्द्रियस्यार्थे रागद्वेषौ व्यवस्थितौ । तयोर्न वशमागच्छेत्तौ ह्यस्य परिपन्थिनौ ॥ ३-३४ ॥
Each sense has fixed attachment to, and aversion for, its corresponding object. But no one should come under their sway; for they are his foes.
english translation
इन्द्रिय-इन्द्रियके अर्थमें (प्रत्येक इन्द्रियके प्रत्येक विषयमें) मनुष्यके राग और द्वेष व्यवस्थासे (अनुकूलता और प्रतिकूलताको लेकर) स्थित हैं। मनुष्यको उन दोनोंके वशमें नहीं होना चाहिये; क्योंकि वे दोनों ही इसके (पारमार्थिक मार्गमें विघ्न डालनेवाले) शत्रु हैं।
hindi translation
indriyasyendriyasyArthe rAgadveSau vyavasthitau | tayorna vazamAgacchettau hyasya paripanthinau || 3-34 ||
hk transliteration by Sanscriptश्रेयान्स्वधर्मो विगुणः परधर्मात्स्वनुष्ठितात् । स्वधर्मे निधनं श्रेयः परधर्मो भयावहः ॥ ३-३५ ॥
Better is one's own duty, [though] it lacks in merit, than the duty of another well-performed. Better is death in one's own duty; the duty of another is fraught with fear.
english translation
सम्यक् प्रकार से अनुष्ठित परधर्म की अपेक्षा गुणरहित स्वधर्म का पालन श्रेयष्कर है; स्वधर्म में मरण कल्याणकारक है (किन्तु) परधर्म भय को देने वाला है।
hindi translation
zreyAnsvadharmo viguNaH paradharmAtsvanuSThitAt | svadharme nidhanaM zreyaH paradharmo bhayAvahaH || 3-35 ||
hk transliteration by Sanscript