Shrimad Bhagavad Gita
Progress:16.1%
नास्ति बुद्धिरयुक्तस्य न चायुक्तस्य भावना । न चाभावयतः शान्तिरशान्तस्य कुतः सुखम् ॥ २-६६ ॥
There is no knowledge of the Self to the unsteady and to the unsteady no meditation is possible, and to the unmeditative there can be no peace, and to the man who has no peace, how can there be happiness?
english translation
जिसके मन-इन्द्रियाँ संयमित नहीं हैं, ऐसे मनुष्यकी निश्चयात्मिका बुद्धि नहीं होती और निश्चयात्मिका बुद्धि न होनेसे उसमें कर्तव्यपरायणताकी भावना नहीं होती। ऐसी भावना न होनेसे उसको शान्ति नहीं मिलती। फिर शान्तिरहित मनुष्यको सुख कैसे मिल सकता है?
hindi translation
nAsti buddhirayuktasya na cAyuktasya bhAvanA । na cAbhAvayataH zAntirazAntasya kutaH sukham ॥ 2-66 ॥
hk transliteration by Sanscriptइन्द्रियाणां हि चरतां यन्मनोऽनुविधीयते । तदस्य हरति प्रज्ञां वायुर्नावमिवाम्भसि ॥ २-६७ ॥
For, when the mind follows the senses experiencing their objects, his understanding is carried away by them as the wind carries away a ship on the waters.
english translation
जल में वायु जैसे नाव को हर लेता है वैसे ही विषयों में विरचती हुई इन्द्रियों के बीच में जिस इन्द्रिय का अनुकरण मन करता है, वह एक ही इन्द्रिय इस अयुक्त पुरुष की प्रज्ञा को हर लेती है।
hindi translation
indriyANAM hi caratAM yanmano'nuvidhIyate । tadasya harati prajJAM vAyurnAvamivAmbhasi ॥ 2-67 ॥
hk transliteration by Sanscriptतस्माद्यस्य महाबाहो निगृहीतानि सर्वशः । इन्द्रियाणीन्द्रियार्थेभ्यस्तस्य प्रज्ञा प्रतिष्ठिता ॥ २-६८ ॥
Therefore, O mighty-armed, he whose senses are restrained from going after their objects on all sides, his wisdom is firmly set.
english translation
इसलिये हे महाबाहो! जिस मनुष्यकी इन्द्रियाँ इन्द्रियोंके विषयोंसे सर्वथा निगृहीत (वशमें की हुई) हैं, उसकी बुद्धि स्थिर है।
hindi translation
tasmAdyasya mahAbAho nigRhItAni sarvazaH । indriyANIndriyArthebhyastasya prajJA pratiSThitA ॥ 2-68 ॥
hk transliteration by Sanscriptया निशा सर्वभूतानां तस्यां जागर्ति संयमी । यस्यां जाग्रति भूतानि सा निशा पश्यतो मुनेः ॥ २-६९ ॥
What is night for all beings, in it the controlled one is awake; when all beings are awake (for materialistic pleasure), that is the night to the sage who sees.
english translation
सम्पूर्ण प्राणियों की जो रात (परमात्मासे विमुखता) है, उसमें संयमी मनुष्य जागता है, और जिसमें सब प्राणी जागते हैं (भोग और संग्रहमें लगे रहते हैं), वह तत्त्वको जाननेवाले मुनिकी दृष्टिमें रात है।
hindi translation
yA nizA sarvabhUtAnAM tasyAM jAgarti saMyamI । yasyAM jAgrati bhUtAni sA nizA pazyato muneH ॥ 2-69 ॥
hk transliteration by Sanscriptआपूर्यमाणमचलप्रतिष्ठं समुद्रमापः प्रविशन्ति यद्वत् । तद्वत्कामा यं प्रविशन्ति सर्वे स शान्तिमाप्नोति न कामकामी ॥ २-७० ॥
He attains Peace, into whom desires flow as rivers into the ocean, which though brimming with water remains ever the same; not he whom desire carries away.
english translation
जैसे सम्पूर्ण नदियोंका जल चारों ओरसे जलद्वारा परिपूर्ण समुद्रमें आकर मिलता है, पर समुद्र अपनी मर्यादामें अचल प्रतिष्ठित रहता है ऐसे ही सम्पूर्ण भोग-पदार्थ जिस संयमी मनुष्य को विकार उत्पन्न किये बिना ही उसको प्राप्त होते हैं, वही मनुष्य परमशान्तिको प्राप्त होता है, भोगोंकी कामनावाला नहीं।
hindi translation
ApUryamANamacalapratiSThaM samudramApaH pravizanti yadvat । tadvatkAmA yaM pravizanti sarve sa zAntimApnoti na kAmakAmI ॥ 2-70 ॥
hk transliteration by Sanscript