Shrimad Bhagavad Gita
Progress:15.4%
तानि सर्वाणि संयम्य युक्त आसीत मत्परः । वशे हि यस्येन्द्रियाणि तस्य प्रज्ञा प्रतिष्ठिता ॥ २-६१ ॥
Restraining them all (all senses), let him meditate steadfastly on Me; for who thus conquers his senses achieves absolute.
english translation
कर्मयोगी साधक उन सम्पूर्ण इन्द्रियोंको वशमें करके मेरे परायण होकर बैठे; क्योंकि जिसकी इन्द्रियाँ वशमें हैं, उसकी बुद्धि प्रतिष्ठित है।
hindi translation
tAni sarvANi saMyamya yukta AsIta matparaH | vaze hi yasyendriyANi tasya prajJA pratiSThitA || 2-61 ||
hk transliteration by Sanscriptध्यायतो विषयान्पुंसः सङ्गस्तेषूपजायते । सङ्गात्सञ्जायते कामः कामात्क्रोधोऽभिजायते ॥ २-६२ ॥
To a man thinking about sense-objects, there arises attachment to them; from attachment arises desire. And when desire is not fulfilled, then anger arises.
english translation
विषयोंका चिन्तन करनेवाले मनुष्यकी उन विषयोंमें आसक्ति पैदा हो जाती है। आसक्तिसे कामना पैदा होती है। कामना में विघ्न पड़ने से क्रोध उत्पन्न होता है।
hindi translation
dhyAyato viSayAnpuMsaH saGgasteSUpajAyate | saGgAtsaJjAyate kAmaH kAmAtkrodho'bhijAyate || 2-62 ||
hk transliteration by Sanscriptक्रोधाद्भवति सम्मोहः सम्मोहात्स्मृतिविभ्रमः । स्मृतिभ्रंशाद् बुद्धिनाशो बुद्धिनाशात्प्रणश्यति ॥ २-६३ ॥
From anger there comes delusion; from delusion, the loss of memory; from the loss of memory, the destruction of discrimination; and with the destruction of discrimination, he is lost.
english translation
क्रोध होनेपर सम्मोह (मूढ़भाव) हो जाता है। सम्मोहसे स्मृति भ्रष्ट हो जाती है। स्मृति भ्रष्ट होनेपर बुद्धिका नाश हो जाता है। बुद्धिका नाश होनेपर मनुष्यका पतन हो जाता है।
hindi translation
krodhAdbhavati sammohaH sammohAtsmRtivibhramaH | smRtibhraMzAd buddhinAzo buddhinAzAtpraNazyati || 2-63 ||
hk transliteration by Sanscriptरागद्वेषविमुक्तैस्तु विषयानिन्द्रियैश्चरन् । आत्मवश्यैर्विधेयात्मा प्रसादमधिगच्छति ॥ २-६४ ॥
But he who goes through the sense-objects with the senses free from love and hate, disciplined and controlled, attains serenity.
english translation
आत्मसंयमी (विधेयात्मा) पुरुष रागद्वेष से रहित अपने वश में की हुई (आत्मवश्यै) इन्द्रियों द्वारा विषयों को भोगता हुआ प्रसन्नता प्राप्त करता है।
hindi translation
rAgadveSavimuktaistu viSayAnindriyaizcaran | AtmavazyairvidheyAtmA prasAdamadhigacchati || 2-64 ||
hk transliteration by Sanscriptप्रसादे सर्वदुःखानां हानिरस्योपजायते । प्रसन्नचेतसो ह्याशु बुद्धिः पर्यवतिष्ठते ॥ २-६५ ॥
In that serenity there is loss of all sorrow; for in the case of the person with a serene mind, the Buddhi (mind) soon becomes well established.
english translation
प्रसन्नता के प्राप्त होनेपर साधकके सम्पूर्ण दुःखोंका नाश हो जाता है और ऐसे शुद्ध चित्तवाले साधककी बुद्धि निःसन्देह बहुत जल्दी परमात्मामें स्थिर हो जाती है।
hindi translation
prasAde sarvaduHkhAnAM hAnirasyopajAyate | prasannacetaso hyAzu buddhiH paryavatiSThate || 2-65 ||
hk transliteration by Sanscript1.
अर्जुनविषादयोगः
The Yoga of Arjuna's Dilemma
साङ्ख्ययोगः
The Yoga of Transcendence
3.
कर्मयोगः
The Yoga of Action
4.
ज्ञानकर्मसंन्यासयोगः
The Yoga of Wisdom
5.
संन्यासयोगः
The Yoga of Renunciation
6.
आत्मसंयमयोगः
The Yoga of Meditation
7.
ज्ञानविज्ञानयोगः
The Yoga of Knowledge
8.
अक्षरब्रह्मयोगः
The Yoga of Eternity
9.
राजविद्याराजगुह्ययोगः
The Yoga of Kingship
10.
विभूतियोगः
The Yoga of Divine Glory
11.
विश्वरूपदर्शनयोगः
The Yoga of Cosmic Vision
12.
भक्तियोगः
The Yoga of Devotion
13.
क्षेत्रक्षेत्रज्ञविभागयोगः
The Yoga of Field and Knower
14.
गुणत्रयविभागयोगः
The Yoga of Three Gunas
15.
पुरुषोत्तमयोगः
The Yoga of Supreme
16.
दैवासुरसम्पद्विभागयोगः
The Yoga of Divine and Demonic
17.
श्रद्धात्रयविभागयोगः
The Yoga of Threefold Faith
18.
मोक्षसंन्यासयोगः
The Yoga of Liberation
Progress:15.4%
तानि सर्वाणि संयम्य युक्त आसीत मत्परः । वशे हि यस्येन्द्रियाणि तस्य प्रज्ञा प्रतिष्ठिता ॥ २-६१ ॥
Restraining them all (all senses), let him meditate steadfastly on Me; for who thus conquers his senses achieves absolute.
english translation
कर्मयोगी साधक उन सम्पूर्ण इन्द्रियोंको वशमें करके मेरे परायण होकर बैठे; क्योंकि जिसकी इन्द्रियाँ वशमें हैं, उसकी बुद्धि प्रतिष्ठित है।
hindi translation
tAni sarvANi saMyamya yukta AsIta matparaH | vaze hi yasyendriyANi tasya prajJA pratiSThitA || 2-61 ||
hk transliteration by Sanscriptध्यायतो विषयान्पुंसः सङ्गस्तेषूपजायते । सङ्गात्सञ्जायते कामः कामात्क्रोधोऽभिजायते ॥ २-६२ ॥
To a man thinking about sense-objects, there arises attachment to them; from attachment arises desire. And when desire is not fulfilled, then anger arises.
english translation
विषयोंका चिन्तन करनेवाले मनुष्यकी उन विषयोंमें आसक्ति पैदा हो जाती है। आसक्तिसे कामना पैदा होती है। कामना में विघ्न पड़ने से क्रोध उत्पन्न होता है।
hindi translation
dhyAyato viSayAnpuMsaH saGgasteSUpajAyate | saGgAtsaJjAyate kAmaH kAmAtkrodho'bhijAyate || 2-62 ||
hk transliteration by Sanscriptक्रोधाद्भवति सम्मोहः सम्मोहात्स्मृतिविभ्रमः । स्मृतिभ्रंशाद् बुद्धिनाशो बुद्धिनाशात्प्रणश्यति ॥ २-६३ ॥
From anger there comes delusion; from delusion, the loss of memory; from the loss of memory, the destruction of discrimination; and with the destruction of discrimination, he is lost.
english translation
क्रोध होनेपर सम्मोह (मूढ़भाव) हो जाता है। सम्मोहसे स्मृति भ्रष्ट हो जाती है। स्मृति भ्रष्ट होनेपर बुद्धिका नाश हो जाता है। बुद्धिका नाश होनेपर मनुष्यका पतन हो जाता है।
hindi translation
krodhAdbhavati sammohaH sammohAtsmRtivibhramaH | smRtibhraMzAd buddhinAzo buddhinAzAtpraNazyati || 2-63 ||
hk transliteration by Sanscriptरागद्वेषविमुक्तैस्तु विषयानिन्द्रियैश्चरन् । आत्मवश्यैर्विधेयात्मा प्रसादमधिगच्छति ॥ २-६४ ॥
But he who goes through the sense-objects with the senses free from love and hate, disciplined and controlled, attains serenity.
english translation
आत्मसंयमी (विधेयात्मा) पुरुष रागद्वेष से रहित अपने वश में की हुई (आत्मवश्यै) इन्द्रियों द्वारा विषयों को भोगता हुआ प्रसन्नता प्राप्त करता है।
hindi translation
rAgadveSavimuktaistu viSayAnindriyaizcaran | AtmavazyairvidheyAtmA prasAdamadhigacchati || 2-64 ||
hk transliteration by Sanscriptप्रसादे सर्वदुःखानां हानिरस्योपजायते । प्रसन्नचेतसो ह्याशु बुद्धिः पर्यवतिष्ठते ॥ २-६५ ॥
In that serenity there is loss of all sorrow; for in the case of the person with a serene mind, the Buddhi (mind) soon becomes well established.
english translation
प्रसन्नता के प्राप्त होनेपर साधकके सम्पूर्ण दुःखोंका नाश हो जाता है और ऐसे शुद्ध चित्तवाले साधककी बुद्धि निःसन्देह बहुत जल्दी परमात्मामें स्थिर हो जाती है।
hindi translation
prasAde sarvaduHkhAnAM hAnirasyopajAyate | prasannacetaso hyAzu buddhiH paryavatiSThate || 2-65 ||
hk transliteration by Sanscript