•
अर्जुनविषादयोगः
The Yoga of Arjuna's Dilemma
2.
साङ्ख्ययोगः
The Yoga of Transcendence
3.
कर्मयोगः
The Yoga of Action
4.
ज्ञानकर्मसंन्यासयोगः
The Yoga of Wisdom
5.
संन्यासयोगः
The Yoga of Renunciation
6.
आत्मसंयमयोगः
The Yoga of Meditation
7.
ज्ञानविज्ञानयोगः
The Yoga of Knowledge
8.
अक्षरब्रह्मयोगः
The Yoga of Eternity
9.
राजविद्याराजगुह्ययोगः
The Yoga of Kingship
10.
विभूतियोगः
The Yoga of Divine Glory
11.
विश्वरूपदर्शनयोगः
The Yoga of Cosmic Vision
12.
भक्तियोगः
The Yoga of Devotion
13.
क्षेत्रक्षेत्रज्ञविभागयोगः
The Yoga of Field and Knower
14.
गुणत्रयविभागयोगः
The Yoga of Three Gunas
15.
पुरुषोत्तमयोगः
The Yoga of Supreme
16.
दैवासुरसम्पद्विभागयोगः
The Yoga of Divine and Demonic
17.
श्रद्धात्रयविभागयोगः
The Yoga of Threefold Faith
18.
मोक्षसंन्यासयोगः
The Yoga of Liberation
Progress:5.1%
36
निहत्य धार्तराष्ट्रान्नः का प्रीतिः स्याज्जनार्दन । पापमेवाश्रयेदस्मान्हत्वैतानाततायिनः ॥ १-३६ ॥
O Janardana, what happiness shall we derive by killing the sons of Dhrtarastra? Sin alone will accrue to us by killing these felons.
english translation
हे जनार्दन! धृतराष्ट्र के पुत्रों की हत्या करके हमें क्या प्रसन्नता होगी? इन आततायियों को मारकर तो हमें केवल पाप ही लगेगा।
hindi translation
nihatya dhArtarASTrAnnaH kA prItiH syAjjanArdana | pApamevAzrayedasmAnhatvaitAnAtatAyinaH || 1-36 ||
37
तस्मान्नार्हा वयं हन्तुं धार्तराष्ट्रान्स्वबान्धवान् । स्वजनं हि कथं हत्वा सुखिनः स्याम माधव ॥ १-३७॥
Therefore, O Madhava, it is not proper for us to kill the sons of Dhrtarastra who are our own relatives. How can we be happy by killing our relatives?
हे माधव! इसलिये अपने बान्धव धृतराष्ट्र के पुत्रों को मारना हमारे लिए योग्य नहीं है, क्योंकि स्वजनों को मारकर हम कैसे सुखी होंगे।
tasmAnnArhA vayaM hantuM dhArtarASTrAnsvabAndhavAn | svajanaM hi kathaM hatvA sukhinaH syAma mAdhava || 1-37||
38
यद्यप्येते न पश्यन्ति लोभोपहतचेतसः । कुलक्षयकृतं दोषं मित्रद्रोहे च पातकम् ॥ १-३८ ॥
Though these people, whose minds are overpowered by greed, see no evil in the destruction of a clan and no sin in treachery to friends,
यद्यपि लोभ से भ्रष्टचित्त हुये ये लोग कुलनाशकृत दोष और मित्र द्रोह में पाप नहीं देखते हैं।
yadyapyete na pazyanti lobhopahatacetasaH | kulakSayakRtaM doSaM mitradrohe ca pAtakam || 1-38 ||
39
कथं न ज्ञेयमस्माभिः पापादस्मान्निवर्तितुम् । कुलक्षयकृतं दोषं प्रपश्यद्भिर्जनार्दन ॥ १-३९ ॥
Why should not we who clearly see evil in the destruction of families, learn to turn away from this sin, O Janardana (Krishna)?
परन्तु, हेे जनार्दन! कुलक्षय से होने वाले दोष को जानने वाले हम लोगों को इस पाप से विरत होने के लिए क्यों नहीं सोचना चाहिये।
kathaM na jJeyamasmAbhiH pApAdasmAnnivartitum | kulakSayakRtaM doSaM prapazyadbhirjanArdana || 1-39 ||
40
कुलक्षये प्रणश्यन्ति कुलधर्माः सनातनाः । धर्मे नष्टे कुलं कृत्स्नमधर्मोऽभिभवत्युत ॥ १-४०॥
With the ruin of a clan, perish its ancient traditions, and when traditions perish, lawlessness overtakes the whole clan.
कुल का क्षय होने पर सदा से चलते आये कुलधर्म नष्ट हो जाते हैं और धर्म का नाश होनेपर (बचे हुए) सम्पूर्ण कुल को अधर्म अपने अधीन कर लेता है।
kulakSaye praNazyanti kuladharmAH sanAtanAH | dharme naSTe kulaM kRtsnamadharmo'bhibhavatyuta || 1-40||
Chapter 1
Verses 31-35
Verses 41-45
Library
Shrimad Bhagavad Gita
verses
verse
sanskrit
translation
english