Shiva Purana
Progress:5.3%
वायुरुवाच ॥ दिक्क्रियाव्यंजका विद्या कालो रागः प्रवर्तकः ॥ कालो ऽवच्छेदकस्तत्र नियतिस्तु नियामिका ॥ ३१ ॥
Vāyu said:— Vidyā (learning) that reveals the place and activity, time and passion these are the inducing agents. Time is the conditioning factor there; destiny is the controlling factor.
english translation
vAyuruvAca ॥ dikkriyAvyaMjakA vidyA kAlo rAgaH pravartakaH ॥ kAlo 'vacchedakastatra niyatistu niyAmikA ॥ 31 ॥
hk transliteration by Sanscriptअव्यक्तं कारणं यत्तत्त्रिगुणं प्रभवाप्ययम् ॥ प्रधानं प्रकृतिश्चेति यदाहुस्तत्त्वचिंतकाः ॥ ३२ ॥
The unmanifest is the cause. It consists of three Guṇas. It is the source of origin and the place of merger. It is called Pradhāna and Prakṛti by philosophers.
english translation
avyaktaM kAraNaM yattattriguNaM prabhavApyayam ॥ pradhAnaM prakRtizceti yadAhustattvaciMtakAH ॥ 32 ॥
hk transliteration by Sanscriptकलातस्तदभिव्यक्तमनभिव्यक्तलक्षणम् ॥ सुखदुःखविमोहात्मा भुज्यते गुणवांस्त्रिधा ॥ ३३ ॥
Characteristically unmanifest it becomes manifest through Kalās. It is of the form and content of happiness, misery and delusion while being enjoyed. It has the three Guṇas.
english translation
kalAtastadabhivyaktamanabhivyaktalakSaNam ॥ sukhaduHkhavimohAtmA bhujyate guNavAMstridhA ॥ 33 ॥
hk transliteration by Sanscriptसत्त्वं रजस्तम इति गुणाः प्रकृतिसंभवाः ॥ प्रकृतौ सूक्ष्मरूपेण तिले तैलमिव स्थिताः ॥ ३४ ॥
The Guṇas Sattva, Rajas and Tamas, originate from Prakṛti. Like oil in the gingelly seed they are present in the latest form in Prakṛti.
english translation
sattvaM rajastama iti guNAH prakRtisaMbhavAH ॥ prakRtau sUkSmarUpeNa tile tailamiva sthitAH ॥ 34 ॥
hk transliteration by Sanscriptसुखं च सुखहेतुश्च समासात्सात्त्विकं स्मृतम् ॥ राजसं तद्विपर्यासात्स्तंभमोहौ तु तामसौ ॥ ३५ ॥
In summary, happiness and the cause of happiness are considered to be in the mode of goodness. Rajasic is the opposite of that and delusion of pillars is Tamasic.
english translation
sukhaM ca sukhahetuzca samAsAtsAttvikaM smRtam ॥ rAjasaM tadviparyAsAtstaMbhamohau tu tAmasau ॥ 35 ॥
hk transliteration by Sanscript1.
अध्यायः १
adhyAyaH 1
2.
अध्यायः २
adhyAyaH 2
3.
अध्यायः ३
adhyAyaH 3
4.
अध्यायः ४
adhyAyaH 4
अध्यायः ५
adhyAyaH 5
6.
अध्यायः ६
adhyAyaH 6
7.
अध्यायः ७
adhyAyaH 7
8.
अध्यायः ८
adhyAyaH 8
9.
अध्यायः ९
adhyAyaH 9
10.
अध्यायः १०
adhyAyaH 10
11.
अध्यायः ११
adhyAyaH 11
12.
अध्यायः १२
adhyAyaH 12
13.
अध्यायः १३
adhyAyaH 13
14.
अध्यायः १४
adhyAyaH 14
15.
अध्यायः १५
adhyAyaH 15
16.
अध्यायः १६
adhyAyaH 16
17.
अध्यायः १७
adhyAyaH 17
18.
अध्यायः १८
adhyAyaH 18
19.
अध्यायः १९
adhyAyaH 19
20.
अध्यायः २०
adhyAyaH 20
21.
अध्यायः २१
adhyAyaH 21
22.
अध्यायः २२
adhyAyaH 22
23.
अध्यायः २३
adhyAyaH 23
24.
अध्यायः २४
adhyAyaH 24
25.
अध्यायः २५
adhyAyaH 25
26.
अध्यायः २६
adhyAyaH 26
27.
अध्यायः २७
adhyAyaH 27
28.
अध्यायः २८
adhyAyaH 28
29.
अध्यायः २९
adhyAyaH 29
30.
अध्यायः ३०
adhyAyaH 30
31.
अध्यायः ३१
adhyAyaH 31
32.
अध्यायः ३२
adhyAyaH 32
33.
अध्यायः ३३
adhyAyaH 33
34.
अध्यायः ३४
adhyAyaH 34
35.
अध्यायः ३५
adhyAyaH 35
36.
अध्यायः ३६
adhyAyaH 36
37.
अध्यायः ३७
adhyAyaH 37
38.
अध्यायः ३८
adhyAyaH 38
39.
अध्यायः ३९
adhyAyaH 39
40.
अध्यायः ४०
adhyAyaH 40
41.
अध्यायः ४१
adhyAyaH 41
42.
अध्यायः ४२
adhyAyaH 42
43.
अध्यायः ४३
adhyAyaH 43
44.
अध्यायः ४४
adhyAyaH 44
45.
अध्यायः ४५
adhyAyaH 45
46.
अध्यायः ४६
adhyAyaH 46
47.
अध्यायः ४७
adhyAyaH 47
48.
अध्यायः ४८
adhyAyaH 48
49.
अध्यायः ४९
adhyAyaH 49
50.
अध्यायः ५०
adhyAyaH 50
51.
अध्यायः ५१
adhyAyaH 51
52.
अध्यायः ५२
adhyAyaH 52
53.
अध्यायः ५३
adhyAyaH 53
54.
अध्यायः ५४
adhyAyaH 54
55.
अध्यायः ५५
adhyAyaH 55
56.
अध्यायः ५६
adhyAyaH 56
57.
अध्यायः ५७
adhyAyaH 57
58.
अध्यायः ५८
adhyAyaH 58
59.
अध्यायः ५९
adhyAyaH 59
60.
अध्यायः ६०
adhyAyaH 60
61.
अध्यायः ६१
adhyAyaH 61
62.
अध्यायः ६२
adhyAyaH 62
63.
अध्यायः ६३
adhyAyaH 63
64.
अध्यायः ६४
adhyAyaH 64
65.
अध्यायः ६५
adhyAyaH 65
66.
अध्यायः ६६
adhyAyaH 66
67.
अध्यायः ६७
adhyAyaH 67
68.
अध्यायः ६८
adhyAyaH 68
69.
अध्यायः ६९
adhyAyaH 69
70.
अध्यायः ७०
adhyAyaH 70
71.
अध्यायः ७१
adhyAyaH 71
72.
अध्यायः ७२
adhyAyaH 72
73.
अध्यायः ७३
adhyAyaH 73
74.
अध्यायः ७४
adhyAyaH 74
75.
अध्यायः ७५
adhyAyaH 75
76.
अध्यायः ७६
adhyAyaH 76
Progress:5.3%
वायुरुवाच ॥ दिक्क्रियाव्यंजका विद्या कालो रागः प्रवर्तकः ॥ कालो ऽवच्छेदकस्तत्र नियतिस्तु नियामिका ॥ ३१ ॥
Vāyu said:— Vidyā (learning) that reveals the place and activity, time and passion these are the inducing agents. Time is the conditioning factor there; destiny is the controlling factor.
english translation
vAyuruvAca ॥ dikkriyAvyaMjakA vidyA kAlo rAgaH pravartakaH ॥ kAlo 'vacchedakastatra niyatistu niyAmikA ॥ 31 ॥
hk transliteration by Sanscriptअव्यक्तं कारणं यत्तत्त्रिगुणं प्रभवाप्ययम् ॥ प्रधानं प्रकृतिश्चेति यदाहुस्तत्त्वचिंतकाः ॥ ३२ ॥
The unmanifest is the cause. It consists of three Guṇas. It is the source of origin and the place of merger. It is called Pradhāna and Prakṛti by philosophers.
english translation
avyaktaM kAraNaM yattattriguNaM prabhavApyayam ॥ pradhAnaM prakRtizceti yadAhustattvaciMtakAH ॥ 32 ॥
hk transliteration by Sanscriptकलातस्तदभिव्यक्तमनभिव्यक्तलक्षणम् ॥ सुखदुःखविमोहात्मा भुज्यते गुणवांस्त्रिधा ॥ ३३ ॥
Characteristically unmanifest it becomes manifest through Kalās. It is of the form and content of happiness, misery and delusion while being enjoyed. It has the three Guṇas.
english translation
kalAtastadabhivyaktamanabhivyaktalakSaNam ॥ sukhaduHkhavimohAtmA bhujyate guNavAMstridhA ॥ 33 ॥
hk transliteration by Sanscriptसत्त्वं रजस्तम इति गुणाः प्रकृतिसंभवाः ॥ प्रकृतौ सूक्ष्मरूपेण तिले तैलमिव स्थिताः ॥ ३४ ॥
The Guṇas Sattva, Rajas and Tamas, originate from Prakṛti. Like oil in the gingelly seed they are present in the latest form in Prakṛti.
english translation
sattvaM rajastama iti guNAH prakRtisaMbhavAH ॥ prakRtau sUkSmarUpeNa tile tailamiva sthitAH ॥ 34 ॥
hk transliteration by Sanscriptसुखं च सुखहेतुश्च समासात्सात्त्विकं स्मृतम् ॥ राजसं तद्विपर्यासात्स्तंभमोहौ तु तामसौ ॥ ३५ ॥
In summary, happiness and the cause of happiness are considered to be in the mode of goodness. Rajasic is the opposite of that and delusion of pillars is Tamasic.
english translation
sukhaM ca sukhahetuzca samAsAtsAttvikaM smRtam ॥ rAjasaM tadviparyAsAtstaMbhamohau tu tAmasau ॥ 35 ॥
hk transliteration by Sanscript