1.
अध्यायः १
adhyAyaH 1
2.
अध्यायः २
adhyAyaH 2
3.
अध्यायः ३
adhyAyaH 3
4.
अध्यायः ४
adhyAyaH 4
5.
अध्यायः ५
adhyAyaH 5
6.
अध्यायः ६
adhyAyaH 6
7.
अध्यायः ७
adhyAyaH 7
8.
अध्यायः ८
adhyAyaH 8
9.
अध्यायः ९
adhyAyaH 9
10.
अध्यायः १०
adhyAyaH 10
11.
अध्यायः ११
adhyAyaH 11
12.
अध्यायः १२
adhyAyaH 12
13.
अध्यायः १३
adhyAyaH 13
14.
अध्यायः १४
adhyAyaH 14
15.
अध्यायः १५
adhyAyaH 15
16.
अध्यायः १६
adhyAyaH 16
17.
अध्यायः १७
adhyAyaH 17
18.
अध्यायः १८
adhyAyaH 18
19.
अध्यायः १९
adhyAyaH 19
20.
अध्यायः २०
adhyAyaH 20
21.
अध्यायः २१
adhyAyaH 21
22.
अध्यायः २२
adhyAyaH 22
23.
अध्यायः २३
adhyAyaH 23
24.
अध्यायः २४
adhyAyaH 24
25.
अध्यायः २५
adhyAyaH 25
26.
अध्यायः २६
adhyAyaH 26
27.
अध्यायः २७
adhyAyaH 27
28.
अध्यायः २८
adhyAyaH 28
29.
अध्यायः २९
adhyAyaH 29
30.
अध्यायः ३०
adhyAyaH 30
31.
अध्यायः ३१
adhyAyaH 31
32.
अध्यायः ३२
adhyAyaH 32
33.
अध्यायः ३३
adhyAyaH 33
34.
अध्यायः ३४
adhyAyaH 34
35.
अध्यायः ३५
adhyAyaH 35
36.
अध्यायः ३६
adhyAyaH 36
37.
अध्यायः ३७
adhyAyaH 37
अध्यायः ३८
adhyAyaH 38
39.
अध्यायः ३९
adhyAyaH 39
40.
अध्यायः ४०
adhyAyaH 40
41.
अध्यायः ४१
adhyAyaH 41
42.
अध्यायः ४२
adhyAyaH 42
43.
अध्यायः ४३
adhyAyaH 43
44.
अध्यायः ४४
adhyAyaH 44
45.
अध्यायः ४५
adhyAyaH 45
46.
अध्यायः ४६
adhyAyaH 46
47.
अध्यायः ४७
adhyAyaH 47
48.
अध्यायः ४८
adhyAyaH 48
49.
अध्यायः ४९
adhyAyaH 49
50.
अध्यायः ५०
adhyAyaH 50
51.
अध्यायः ५१
adhyAyaH 51
Progress:69.2%
1
सूत उवाच ।। सत्यव्रतस्तु तद्भक्त्या कृपया च प्रतिज्ञया ।। विश्वामित्रकलत्रं च पोषयामास वै तदा ।। १।।
Suta said:- Satyabrata with devotion and compassion for him and his promise At that time he also raised the wife of Vishvāmitra.
english translation
sUta uvAca || satyavratastu tadbhaktyA kRpayA ca pratijJayA || vizvAmitrakalatraM ca poSayAmAsa vai tadA || 1||
2
हत्वा मृगान्वराहांश्च महिषांश्च वनेचरान् ।। विश्वामित्राश्रमाभ्याशे तन्मांसं चाक्षिपन्मुने ।। २ ।।
O sage, he killed deer, boars and buffaloes of the forest and he cast off their flesh near the hermitage of Viśvāmitra.
hatvA mRgAnvarAhAMzca mahiSAMzca vanecarAn || vizvAmitrAzramAbhyAze tanmAMsaM cAkSipanmune || 2 ||
3
तीर्थं गां चैव रात्रं च तथैवांतःपुरं मुनिः ।। याज्योपाध्यायसंयोगाद्वसिष्ठः पर्य्यरक्षत ।। ३।।
In virtue of his being the priest and the teacher the sage Vasiṣṭha looked after the holy centres, cows, clans and the harem.
tIrthaM gAM caiva rAtraM ca tathaivAMtaHpuraM muniH || yAjyopAdhyAyasaMyogAdvasiSThaH paryyarakSata || 3||
4
सत्यव्रतस्य वाक्याद्वा भाविनोर्थस्य वै बलात्।। वसिष्ठोऽभ्यधिकं मन्युं धारयामास नित्यशः।। ४।।
Vasiṣṭha nursed more and more grudge against Satyavrata forced by the gravity of what was destined to happen.
satyavratasya vAkyAdvA bhAvinorthasya vai balAt|| vasiSTho'bhyadhikaM manyuM dhArayAmAsa nityazaH|| 4||
5
पित्रा तु तं तदा राष्ट्रात्परित्यक्तं स्वमात्मजम् ।। न वारयामास मुनिर्वसिष्ठः कारणेन च ।। ५।।
Vasiṣṭha had not prevented the father from exiling the son from the kingdom because there was sufficient cause for the same.
pitrA tu taM tadA rASTrAtparityaktaM svamAtmajam || na vArayAmAsa munirvasiSThaH kAraNena ca || 5||
Chapter 37
Verses 56-60
Chapter 38
Verses 6-10
Library
Shiva Purana
Umā-Saṃhitā
verses
verse
sanskrit
translation
english