Shiva Purana
Progress:24.2%
ज्ञानं विज्ञानमारोग्यं रूपवत्त्वं तथैव च ॥ सौभाग्यं चैव तपसा प्राप्यते सर्वदा सुखम् ॥ ५१ ॥
Knowledge, perfect wisdom, health, beauty, good fortune and perpetual happiness are the offshoots of penance.
english translation
jJAnaM vijJAnamArogyaM rUpavattvaM tathaiva ca ॥ saubhAgyaM caiva tapasA prApyate sarvadA sukham ॥ 51 ॥
hk transliteration by Sanscriptतपसा सृज्यते विश्वं ब्रह्मा विश्वं विनाश्रमम् ॥ पाति विष्णुर्हरोऽप्यत्ति धत्ते शेषोऽखिलां महीम् ॥ ५२ ॥
It is by penance that Brahmā creates the universe; Viṣṇu protects it without any strain; Śiva annihilates and Śeṣa upholds the entire earth.
english translation
tapasA sRjyate vizvaM brahmA vizvaM vinAzramam ॥ pAti viSNurharo'pyatti dhatte zeSo'khilAM mahIm ॥ 52 ॥
hk transliteration by Sanscriptविश्वामित्रो गाधिसुतस्तपसैव महामुने ॥ क्षत्रियोऽथाभवद्विप्रः प्रसिद्धं त्रिभवेत्विदम् ॥ ५३ ॥
O great sage, the Kṣatriya king Viśvāmitra, the son of Gādhi, became a brahmin through penance. This is well known in the three worlds.
english translation
vizvAmitro gAdhisutastapasaiva mahAmune ॥ kSatriyo'thAbhavadvipraH prasiddhaM tribhavetvidam ॥ 53 ॥
hk transliteration by Sanscriptइत्युक्तं ते महाप्राज्ञ तपोमाहात्म्यमुत्तमम् ॥ शृण्वध्ययनमाहात्म्यं तपसोऽधिकमुत्तमम् ॥ ५४ ॥
O intelligent one, thus the excellent glory of penance (tapas) has been mentioned to you. Now listen to the glory of the study of the Vedas which is far more excellent than penance itself.
english translation
ityuktaM te mahAprAjJa tapomAhAtmyamuttamam ॥ zRNvadhyayanamAhAtmyaM tapaso'dhikamuttamam ॥ 54 ॥
hk transliteration by Sanscript1.
अध्यायः १
adhyAyaH 1
2.
अध्यायः २
adhyAyaH 2
3.
अध्यायः ३
adhyAyaH 3
4.
अध्यायः ४
adhyAyaH 4
5.
अध्यायः ५
adhyAyaH 5
6.
अध्यायः ६
adhyAyaH 6
7.
अध्यायः ७
adhyAyaH 7
8.
अध्यायः ८
adhyAyaH 8
9.
अध्यायः ९
adhyAyaH 9
10.
अध्यायः १०
adhyAyaH 10
11.
अध्यायः ११
adhyAyaH 11
अध्यायः १२
adhyAyaH 12
13.
अध्यायः १३
adhyAyaH 13
14.
अध्यायः १४
adhyAyaH 14
15.
अध्यायः १५
adhyAyaH 15
16.
अध्यायः १६
adhyAyaH 16
17.
अध्यायः १७
adhyAyaH 17
18.
अध्यायः १८
adhyAyaH 18
19.
अध्यायः १९
adhyAyaH 19
20.
अध्यायः २०
adhyAyaH 20
21.
अध्यायः २१
adhyAyaH 21
22.
अध्यायः २२
adhyAyaH 22
23.
अध्यायः २३
adhyAyaH 23
24.
अध्यायः २४
adhyAyaH 24
25.
अध्यायः २५
adhyAyaH 25
26.
अध्यायः २६
adhyAyaH 26
27.
अध्यायः २७
adhyAyaH 27
28.
अध्यायः २८
adhyAyaH 28
29.
अध्यायः २९
adhyAyaH 29
30.
अध्यायः ३०
adhyAyaH 30
31.
अध्यायः ३१
adhyAyaH 31
32.
अध्यायः ३२
adhyAyaH 32
33.
अध्यायः ३३
adhyAyaH 33
34.
अध्यायः ३४
adhyAyaH 34
35.
अध्यायः ३५
adhyAyaH 35
36.
अध्यायः ३६
adhyAyaH 36
37.
अध्यायः ३७
adhyAyaH 37
38.
अध्यायः ३८
adhyAyaH 38
39.
अध्यायः ३९
adhyAyaH 39
40.
अध्यायः ४०
adhyAyaH 40
41.
अध्यायः ४१
adhyAyaH 41
42.
अध्यायः ४२
adhyAyaH 42
43.
अध्यायः ४३
adhyAyaH 43
44.
अध्यायः ४४
adhyAyaH 44
45.
अध्यायः ४५
adhyAyaH 45
46.
अध्यायः ४६
adhyAyaH 46
47.
अध्यायः ४७
adhyAyaH 47
48.
अध्यायः ४८
adhyAyaH 48
49.
अध्यायः ४९
adhyAyaH 49
50.
अध्यायः ५०
adhyAyaH 50
51.
अध्यायः ५१
adhyAyaH 51
Progress:24.2%
ज्ञानं विज्ञानमारोग्यं रूपवत्त्वं तथैव च ॥ सौभाग्यं चैव तपसा प्राप्यते सर्वदा सुखम् ॥ ५१ ॥
Knowledge, perfect wisdom, health, beauty, good fortune and perpetual happiness are the offshoots of penance.
english translation
jJAnaM vijJAnamArogyaM rUpavattvaM tathaiva ca ॥ saubhAgyaM caiva tapasA prApyate sarvadA sukham ॥ 51 ॥
hk transliteration by Sanscriptतपसा सृज्यते विश्वं ब्रह्मा विश्वं विनाश्रमम् ॥ पाति विष्णुर्हरोऽप्यत्ति धत्ते शेषोऽखिलां महीम् ॥ ५२ ॥
It is by penance that Brahmā creates the universe; Viṣṇu protects it without any strain; Śiva annihilates and Śeṣa upholds the entire earth.
english translation
tapasA sRjyate vizvaM brahmA vizvaM vinAzramam ॥ pAti viSNurharo'pyatti dhatte zeSo'khilAM mahIm ॥ 52 ॥
hk transliteration by Sanscriptविश्वामित्रो गाधिसुतस्तपसैव महामुने ॥ क्षत्रियोऽथाभवद्विप्रः प्रसिद्धं त्रिभवेत्विदम् ॥ ५३ ॥
O great sage, the Kṣatriya king Viśvāmitra, the son of Gādhi, became a brahmin through penance. This is well known in the three worlds.
english translation
vizvAmitro gAdhisutastapasaiva mahAmune ॥ kSatriyo'thAbhavadvipraH prasiddhaM tribhavetvidam ॥ 53 ॥
hk transliteration by Sanscriptइत्युक्तं ते महाप्राज्ञ तपोमाहात्म्यमुत्तमम् ॥ शृण्वध्ययनमाहात्म्यं तपसोऽधिकमुत्तमम् ॥ ५४ ॥
O intelligent one, thus the excellent glory of penance (tapas) has been mentioned to you. Now listen to the glory of the study of the Vedas which is far more excellent than penance itself.
english translation
ityuktaM te mahAprAjJa tapomAhAtmyamuttamam ॥ zRNvadhyayanamAhAtmyaM tapaso'dhikamuttamam ॥ 54 ॥
hk transliteration by Sanscript