1.
अध्यायः १
adhyAyaH 1
2.
अध्यायः २
adhyAyaH 2
3.
अध्यायः ३
adhyAyaH 3
4.
अध्यायः ४
adhyAyaH 4
5.
अध्यायः ५
adhyAyaH 5
6.
अध्यायः ६
adhyAyaH 6
7.
अध्यायः ७
adhyAyaH 7
8.
अध्यायः ८
adhyAyaH 8
9.
अध्यायः ९
adhyAyaH 9
10.
अध्यायः १०
adhyAyaH 10
11.
अध्यायः ११
adhyAyaH 11
12.
अध्यायः १२
adhyAyaH 12
13.
अध्यायः १३
adhyAyaH 13
14.
अध्यायः १४
adhyAyaH 14
15.
अध्यायः १५
adhyAyaH 15
16.
अध्यायः १६
adhyAyaH 16
•
अध्यायः १७
adhyAyaH 17
18.
अध्यायः १८
adhyAyaH 18
19.
अध्यायः १९
adhyAyaH 19
20.
अध्यायः २०
adhyAyaH 20
21.
अध्यायः २१
adhyAyaH 21
22.
अध्यायः २२
adhyAyaH 22
23.
अध्यायः २३
adhyAyaH 23
24.
अध्यायः २४
adhyAyaH 24
25.
अध्यायः २५
adhyAyaH 25
26.
अध्यायः २६
adhyAyaH 26
27.
अध्यायः २७
adhyAyaH 27
28.
अध्यायः २८
adhyAyaH 28
29.
अध्यायः २९
adhyAyaH 29
30.
अध्यायः ३०
adhyAyaH 30
31.
अध्यायः ३१
adhyAyaH 31
32.
अध्यायः ३२
adhyAyaH 32
33.
अध्यायः ३३
adhyAyaH 33
34.
अध्यायः ३४
adhyAyaH 34
Progress:46.5%
36
स दृष्ट्वा सहसोत्थाय शिशुर्विस्मितमानसः ।। संनिमग्न इवासीद्वै परमानंदसागरे ।। ३६ ।।
On seeing these, the boy was much surprised in his mind. He got up immediately. It seemed as if he was immersed in the ocean of great bliss.
english translation
sa dRSTvA sahasotthAya zizurvismitamAnasaH || saMnimagna ivAsIdvai paramAnaMdasAgare || 36 ||
37
ततः स्तुत्वा स गिरिशं भूयोभूयः प्रणम्य च ।। सूर्ये चास्तं गते बालो निर्जगाम शिवालयात् ।। ३७।।
He eulogised and bowed to Śiva again and again. When the sun set the boy came out of the Śiva temple.
tataH stutvA sa girizaM bhUyobhUyaH praNamya ca || sUrye cAstaM gate bAlo nirjagAma zivAlayAt || 37||
38
अथापश्यत्स्वशिबिरं पुरंदरपुरोपमम्।। सद्यो हिरण्मयीभूतं विचित्रं परमोज्ज्वलम्।। ३८।।
Then he saw his own camp as beautiful as the city of Indra. It had been suddenly transformed into one of gold, of variegated nature and shining much.
athApazyatsvazibiraM puraMdarapuropamam|| sadyo hiraNmayIbhUtaM vicitraM paramojjvalam|| 38||
39
सोन्तर्विवेश भवनं सर्वशोभासमन्वितम् ।। मणिहेमगणाकीर्ण मोदमानो निशामुखे ।। ३९ ।।
He entered the house equipped with everything brilliant and glittering in the night. Jewels and gold pieces were scattered everywhere. He was joyous.
sontarviveza bhavanaM sarvazobhAsamanvitam || maNihemagaNAkIrNa modamAno nizAmukhe || 39 ||
40
तत्रापश्यत्स्वजननीं स्वपंतीं दिव्यलक्षणाम्।। रत्नालंकारदीप्तांगीं साक्षात्सुरवधूमिव।। ४०।।
There he saw his mother sleeping. She was like a celestial lady with all divine characteristics. Her limbs shone and glittered with ornamental jewelry.
tatrApazyatsvajananIM svapaMtIM divyalakSaNAm|| ratnAlaMkAradIptAMgIM sAkSAtsuravadhUmiva|| 40||
Chapter 17
Verses 31-35
Verses 41-45
Library
Shiva Purana
Koṭirudra-Saṃhitā
verses
verse
sanskrit
translation
english