Shrimad Bhagavad Gita
Progress:49.1%
यथाकाशस्थितो नित्यं वायुः सर्वत्रगो महान् । तथा सर्वाणि भूतानि मत्स्थानीत्युपधारय ॥ ९-६॥
As the mighty wind, moving everywhere, rests always in the ether, even so, know that all beings rest in Me.
english translation
जैसे सर्वत्र विचरण करने वाली महान् वायु सदा आकाश में स्थित रहती हैं, वैसे ही सम्पूर्ण भूत मुझमें स्थित हैं, ऐसा तुम जानो।
hindi translation
yathAkAzasthito nityaM vAyuH sarvatrago mahAn । tathA sarvANi bhUtAni matsthAnItyupadhAraya ॥ 9-6॥
hk transliteration by Sanscriptसर्वभूतानि कौन्तेय प्रकृतिं यान्ति मामिकाम् । कल्पक्षये पुनस्तानि कल्पादौ विसृजाम्यहम् ॥ ९-७॥
All beings, O Arjuna, go into My Nature at the end of a Kalpa; I send them forth again at the beginning of (the next) Kalpa.
english translation
हे कुन्तीनन्दन ! कल्पोंका क्षय होनेपर सम्पूर्ण प्राणी मेरी प्रकृतिको प्राप्त होते हैं और कल्पोंके आदिमें मैं फिर उनकी रचना करता हूँ।
hindi translation
sarvabhUtAni kaunteya prakRtiM yAnti mAmikAm । kalpakSaye punastAni kalpAdau visRjAmyaham ॥ 9-7॥
hk transliteration by Sanscriptप्रकृतिं स्वामवष्टभ्य विसृजामि पुनः पुनः । भूतग्राममिमं कृत्स्नमवशं प्रकृतेर्वशात् ॥ ९-८॥
Controlling the Prakrti, which is My own, I send forth again and again all this multitude of beings, helpless by the force of the Nature.
english translation
प्रकृति को अपने वश में करके (अर्थात् उसे चेतनता प्रदान कर) स्वभाव के वश से परतन्त्र (अवश) हुए इस सम्पूर्ण भूत समुदाय को मैं पुन:-पुन: रचता हूँ।
hindi translation
prakRtiM svAmavaSTabhya visRjAmi punaH punaH । bhUtagrAmamimaM kRtsnamavazaM prakRtervazAt ॥ 9-8॥
hk transliteration by Sanscriptन च मां तानि कर्माणि निबध्नन्ति धनञ्जय । उदासीनवदासीनमसक्तं तेषु कर्मसु ॥ ९-९॥
O Dhananjaya (Arjuna), nor do those actions bind Me, remaining (as I do) like one unconcerned with, and unattached to, those actions.
english translation
हे धनञ्जय ! उन (सृष्टि-रचना आदि) कर्मोंमें अनासक्त और उदासीनकी तरह रहते हुए मेरेको वे कर्म नहीं बाँधते।
hindi translation
na ca mAM tAni karmANi nibadhnanti dhanaJjaya । udAsInavadAsInamasaktaM teSu karmasu ॥ 9-9॥
hk transliteration by Sanscriptमयाध्यक्षेण प्रकृतिः सूयते सचराचरम् । हेतुनानेन कौन्तेय जगद्विपरिवर्तते ॥ ९-१०॥
Under My supervision, Prakrti gives birth to all mobile and immobile entities. Because of this, O Kauntey, does the world revolve.
english translation
हे कौन्तेय ! मुझ अध्यक्ष के कारण ( अर्थात् मेरी अध्यक्षता में) प्रकृति चराचर जगत् को उत्पन्न करती है; इस कारण यह जगत् (संसारचक्र में )घूमता रहता है।
hindi translation
mayAdhyakSeNa prakRtiH sUyate sacarAcaram । hetunAnena kaunteya jagadviparivartate ॥ 9-10॥
hk transliteration by Sanscript1.
अर्जुनविषादयोगः
The Yoga of Arjuna's Dilemma
2.
साङ्ख्ययोगः
The Yoga of Transcendence
3.
कर्मयोगः
The Yoga of Action
4.
ज्ञानकर्मसंन्यासयोगः
The Yoga of Wisdom
5.
संन्यासयोगः
The Yoga of Renunciation
6.
आत्मसंयमयोगः
The Yoga of Meditation
7.
ज्ञानविज्ञानयोगः
The Yoga of Knowledge
8.
अक्षरब्रह्मयोगः
The Yoga of Eternity
राजविद्याराजगुह्ययोगः
The Yoga of Kingship
10.
विभूतियोगः
The Yoga of Divine Glory
11.
विश्वरूपदर्शनयोगः
The Yoga of Cosmic Vision
12.
भक्तियोगः
The Yoga of Devotion
13.
क्षेत्रक्षेत्रज्ञविभागयोगः
The Yoga of Field and Knower
14.
गुणत्रयविभागयोगः
The Yoga of Three Gunas
15.
पुरुषोत्तमयोगः
The Yoga of Supreme
16.
दैवासुरसम्पद्विभागयोगः
The Yoga of Divine and Demonic
17.
श्रद्धात्रयविभागयोगः
The Yoga of Threefold Faith
18.
मोक्षसंन्यासयोगः
The Yoga of Liberation
Progress:49.1%
यथाकाशस्थितो नित्यं वायुः सर्वत्रगो महान् । तथा सर्वाणि भूतानि मत्स्थानीत्युपधारय ॥ ९-६॥
As the mighty wind, moving everywhere, rests always in the ether, even so, know that all beings rest in Me.
english translation
जैसे सर्वत्र विचरण करने वाली महान् वायु सदा आकाश में स्थित रहती हैं, वैसे ही सम्पूर्ण भूत मुझमें स्थित हैं, ऐसा तुम जानो।
hindi translation
yathAkAzasthito nityaM vAyuH sarvatrago mahAn । tathA sarvANi bhUtAni matsthAnItyupadhAraya ॥ 9-6॥
hk transliteration by Sanscriptसर्वभूतानि कौन्तेय प्रकृतिं यान्ति मामिकाम् । कल्पक्षये पुनस्तानि कल्पादौ विसृजाम्यहम् ॥ ९-७॥
All beings, O Arjuna, go into My Nature at the end of a Kalpa; I send them forth again at the beginning of (the next) Kalpa.
english translation
हे कुन्तीनन्दन ! कल्पोंका क्षय होनेपर सम्पूर्ण प्राणी मेरी प्रकृतिको प्राप्त होते हैं और कल्पोंके आदिमें मैं फिर उनकी रचना करता हूँ।
hindi translation
sarvabhUtAni kaunteya prakRtiM yAnti mAmikAm । kalpakSaye punastAni kalpAdau visRjAmyaham ॥ 9-7॥
hk transliteration by Sanscriptप्रकृतिं स्वामवष्टभ्य विसृजामि पुनः पुनः । भूतग्राममिमं कृत्स्नमवशं प्रकृतेर्वशात् ॥ ९-८॥
Controlling the Prakrti, which is My own, I send forth again and again all this multitude of beings, helpless by the force of the Nature.
english translation
प्रकृति को अपने वश में करके (अर्थात् उसे चेतनता प्रदान कर) स्वभाव के वश से परतन्त्र (अवश) हुए इस सम्पूर्ण भूत समुदाय को मैं पुन:-पुन: रचता हूँ।
hindi translation
prakRtiM svAmavaSTabhya visRjAmi punaH punaH । bhUtagrAmamimaM kRtsnamavazaM prakRtervazAt ॥ 9-8॥
hk transliteration by Sanscriptन च मां तानि कर्माणि निबध्नन्ति धनञ्जय । उदासीनवदासीनमसक्तं तेषु कर्मसु ॥ ९-९॥
O Dhananjaya (Arjuna), nor do those actions bind Me, remaining (as I do) like one unconcerned with, and unattached to, those actions.
english translation
हे धनञ्जय ! उन (सृष्टि-रचना आदि) कर्मोंमें अनासक्त और उदासीनकी तरह रहते हुए मेरेको वे कर्म नहीं बाँधते।
hindi translation
na ca mAM tAni karmANi nibadhnanti dhanaJjaya । udAsInavadAsInamasaktaM teSu karmasu ॥ 9-9॥
hk transliteration by Sanscriptमयाध्यक्षेण प्रकृतिः सूयते सचराचरम् । हेतुनानेन कौन्तेय जगद्विपरिवर्तते ॥ ९-१०॥
Under My supervision, Prakrti gives birth to all mobile and immobile entities. Because of this, O Kauntey, does the world revolve.
english translation
हे कौन्तेय ! मुझ अध्यक्ष के कारण ( अर्थात् मेरी अध्यक्षता में) प्रकृति चराचर जगत् को उत्पन्न करती है; इस कारण यह जगत् (संसारचक्र में )घूमता रहता है।
hindi translation
mayAdhyakSeNa prakRtiH sUyate sacarAcaram । hetunAnena kaunteya jagadviparivartate ॥ 9-10॥
hk transliteration by Sanscript