1.
अर्जुनविषादयोगः
The Yoga of Arjuna's Dilemma
2.
साङ्ख्ययोगः
The Yoga of Transcendence
3.
कर्मयोगः
The Yoga of Action
4.
ज्ञानकर्मसंन्यासयोगः
The Yoga of Wisdom
5.
संन्यासयोगः
The Yoga of Renunciation
6.
आत्मसंयमयोगः
The Yoga of Meditation
7.
ज्ञानविज्ञानयोगः
The Yoga of Knowledge
8.
अक्षरब्रह्मयोगः
The Yoga of Eternity
9.
राजविद्याराजगुह्ययोगः
The Yoga of Kingship
10.
विभूतियोगः
The Yoga of Divine Glory
11.
विश्वरूपदर्शनयोगः
The Yoga of Cosmic Vision
12.
भक्तियोगः
The Yoga of Devotion
13.
क्षेत्रक्षेत्रज्ञविभागयोगः
The Yoga of Field and Knower
14.
गुणत्रयविभागयोगः
The Yoga of Three Gunas
15.
पुरुषोत्तमयोगः
The Yoga of Supreme
16.
दैवासुरसम्पद्विभागयोगः
The Yoga of Divine and Demonic
17.
श्रद्धात्रयविभागयोगः
The Yoga of Threefold Faith
•
मोक्षसंन्यासयोगः
The Yoga of Liberation
Progress:96.1%
बुद्ध्या विशुद्धया युक्तो धृत्यात्मानं नियम्य च । शब्दादीन्विषयांस्त्यक्त्वा रागद्वेषौ व्युदस्य च ॥ १८-५१॥
sanskrit
Endowed by a purified understanding, subduing the mind by steadiness, relinquishing sound and other objects of the senses and casting aside love and hate;
english translation
विशुद्ध बुद्धि से युक्त, धृति से आत्मसंयम कर, शब्दादि विषयों को त्याग कर और राग-द्वेष का परित्याग कर....৷
hindi translation
buddhyA vizuddhayA yukto dhRtyAtmAnaM niyamya ca | zabdAdInviSayAMstyaktvA rAgadveSau vyudasya ca || 18-51||
hk transliteration by Sanscriptविविक्तसेवी लघ्वाशी यतवाक्कायमानसः । ध्यानयोगपरो नित्यं वैराग्यं समुपाश्रितः ॥ १८-५२॥
sanskrit
Resorting to solitude, eating but little, restraining speech, body and mind, ever engaged in the Yoga of meditation and taking refuge in dispassion;
english translation
विविक्त सेवी, लघ्वाशी (मिताहारी) जिसने अपने शरीर, वाणी और मन को संयत किया है, ध्यानयोग के अभ्यास में सदैव तत्पर तथा वैराग्य पर समाश्रित।
hindi translation
viviktasevI laghvAzI yatavAkkAyamAnasaH | dhyAnayogaparo nityaM vairAgyaM samupAzritaH || 18-52||
hk transliteration by Sanscriptअहङ्कारं बलं दर्पं कामं क्रोधं परिग्रहम् । विमुच्य निर्ममः शान्तो ब्रह्मभूयाय कल्पते ॥ १८-५३॥
sanskrit
Forsaking egoism, power, pride, desire, wrath and possession, with no feeling of 'mine' and tranil - he becomes worthy for the state of brahma.
english translation
अहंकार, बल, दर्प, काम, क्रोध और परिग्रह को त्याग कर ममत्वभाव से रहित और शान्त पुरुष ब्रह्म प्राप्ति के योग्य बन जाता है।
hindi translation
ahaGkAraM balaM darpaM kAmaM krodhaM parigraham | vimucya nirmamaH zAnto brahmabhUyAya kalpate || 18-53||
hk transliteration by Sanscriptब्रह्मभूतः प्रसन्नात्मा न शोचति न काङ्क्षति । समः सर्वेषु भूतेषु मद्भक्तिं लभते पराम् ॥ १८-५४॥
sanskrit
Becoming Brahma, serene in the Self, he neither grieves nor desires, the same to all beings, he obtains supreme devotion to Me.
english translation
वह ब्रह्मभूत-अवस्थाको प्राप्त प्रसन्न मनवाला साधक न तो किसीके लिये शोक करता है और न किसीकी इच्छा करता है। ऐसा सम्पूर्ण प्राणियोंमें समभाववाला साधक मेरी पराभक्तिको प्राप्त हो जाता है।
hindi translation
brahmabhUtaH prasannAtmA na zocati na kAGkSati | samaH sarveSu bhUteSu madbhaktiM labhate parAm || 18-54||
hk transliteration by Sanscriptभक्त्या मामभिजानाति यावान्यश्चास्मि तत्त्वतः । ततो मां तत्त्वतो ज्ञात्वा विशते तदनन्तरम् ॥ १८-५५॥
sanskrit
Through devotion, he comes to know Me fully - who and what I am in reality, who I am and how I am. Knowing Me thus in truth, he forthwith enters into Me.
english translation
(उस परा) भक्ति के द्वारा मुझे वह तत्त्वत: जानता है कि मैं कितना (व्यापक) हूँ तथा मैं क्या हूँ। (इस प्रकार) तत्त्वत: जानने के पश्चात् तत्काल ही वह मुझमें प्रवेश कर जाता है, अर्थात् मत्स्वरूप बन जाता है।
hindi translation
bhaktyA mAmabhijAnAti yAvAnyazcAsmi tattvataH | tato mAM tattvato jJAtvA vizate tadanantaram || 18-55||
hk transliteration by SanscriptShrimad Bhagavad Gita
Progress:96.1%
बुद्ध्या विशुद्धया युक्तो धृत्यात्मानं नियम्य च । शब्दादीन्विषयांस्त्यक्त्वा रागद्वेषौ व्युदस्य च ॥ १८-५१॥
sanskrit
Endowed by a purified understanding, subduing the mind by steadiness, relinquishing sound and other objects of the senses and casting aside love and hate;
english translation
विशुद्ध बुद्धि से युक्त, धृति से आत्मसंयम कर, शब्दादि विषयों को त्याग कर और राग-द्वेष का परित्याग कर....৷
hindi translation
buddhyA vizuddhayA yukto dhRtyAtmAnaM niyamya ca | zabdAdInviSayAMstyaktvA rAgadveSau vyudasya ca || 18-51||
hk transliteration by Sanscriptविविक्तसेवी लघ्वाशी यतवाक्कायमानसः । ध्यानयोगपरो नित्यं वैराग्यं समुपाश्रितः ॥ १८-५२॥
sanskrit
Resorting to solitude, eating but little, restraining speech, body and mind, ever engaged in the Yoga of meditation and taking refuge in dispassion;
english translation
विविक्त सेवी, लघ्वाशी (मिताहारी) जिसने अपने शरीर, वाणी और मन को संयत किया है, ध्यानयोग के अभ्यास में सदैव तत्पर तथा वैराग्य पर समाश्रित।
hindi translation
viviktasevI laghvAzI yatavAkkAyamAnasaH | dhyAnayogaparo nityaM vairAgyaM samupAzritaH || 18-52||
hk transliteration by Sanscriptअहङ्कारं बलं दर्पं कामं क्रोधं परिग्रहम् । विमुच्य निर्ममः शान्तो ब्रह्मभूयाय कल्पते ॥ १८-५३॥
sanskrit
Forsaking egoism, power, pride, desire, wrath and possession, with no feeling of 'mine' and tranil - he becomes worthy for the state of brahma.
english translation
अहंकार, बल, दर्प, काम, क्रोध और परिग्रह को त्याग कर ममत्वभाव से रहित और शान्त पुरुष ब्रह्म प्राप्ति के योग्य बन जाता है।
hindi translation
ahaGkAraM balaM darpaM kAmaM krodhaM parigraham | vimucya nirmamaH zAnto brahmabhUyAya kalpate || 18-53||
hk transliteration by Sanscriptब्रह्मभूतः प्रसन्नात्मा न शोचति न काङ्क्षति । समः सर्वेषु भूतेषु मद्भक्तिं लभते पराम् ॥ १८-५४॥
sanskrit
Becoming Brahma, serene in the Self, he neither grieves nor desires, the same to all beings, he obtains supreme devotion to Me.
english translation
वह ब्रह्मभूत-अवस्थाको प्राप्त प्रसन्न मनवाला साधक न तो किसीके लिये शोक करता है और न किसीकी इच्छा करता है। ऐसा सम्पूर्ण प्राणियोंमें समभाववाला साधक मेरी पराभक्तिको प्राप्त हो जाता है।
hindi translation
brahmabhUtaH prasannAtmA na zocati na kAGkSati | samaH sarveSu bhUteSu madbhaktiM labhate parAm || 18-54||
hk transliteration by Sanscriptभक्त्या मामभिजानाति यावान्यश्चास्मि तत्त्वतः । ततो मां तत्त्वतो ज्ञात्वा विशते तदनन्तरम् ॥ १८-५५॥
sanskrit
Through devotion, he comes to know Me fully - who and what I am in reality, who I am and how I am. Knowing Me thus in truth, he forthwith enters into Me.
english translation
(उस परा) भक्ति के द्वारा मुझे वह तत्त्वत: जानता है कि मैं कितना (व्यापक) हूँ तथा मैं क्या हूँ। (इस प्रकार) तत्त्वत: जानने के पश्चात् तत्काल ही वह मुझमें प्रवेश कर जाता है, अर्थात् मत्स्वरूप बन जाता है।
hindi translation
bhaktyA mAmabhijAnAti yAvAnyazcAsmi tattvataH | tato mAM tattvato jJAtvA vizate tadanantaram || 18-55||
hk transliteration by Sanscript