Srimad Bhagavatam
Progress:71.3%
भारतेऽप्यस्मिन् वर्षे सरिच्छैलाः सन्ति बहवो मलयो मङ्गलप्रस्थो मैनाकस्त्रिकूटऋषभः कूटकः कोल्लकः सह्यो देवगिरिरृष्यमूकः श्रीशैलो वेङ्कटो महेन्द्रो वारिधारो विन्ध्यः शुक्तिमान् ऋक्षगिरिः पारियात्रो द्रोणश्चित्रकूटो गोवर्धनो रैवतकः ककुभो नीलो गोकामुख इन्द्रकीलः कामगिरिरिति चान्ये च शतसहस्रशः शैलास्तेषां नितम्बप्रभवा नदा नद्यश्च सन्त्यसङ्ख्याताः ॥ ५-१९-१६ ॥
In the tract of land known as Bhārata-varṣa, as in Ilāvṛta-varṣa, there are many mountains and rivers. Some of the mountains are known as Malaya, Maṅgala-prastha, Maināka, Trikūṭa, Ṛṣabha, Kūṭaka, Kollaka, Sahya, Devagiri, Ṛṣyamūka, Śrī-śaila, Veṅkaṭa, Mahendra, Vāridhāra, Vindhya, Śuktimān, Ṛkṣagiri, Pāriyātra, Droṇa, Citrakūṭa, Govardhana, Raivataka, Kakubha, Nīla, Gokāmukha, Indrakīla and Kāmagiri. Besides these, there are many other hills, with many large and small rivers flowing from their slopes. ॥ 5-19-16 ॥
english translation
इलावृत-वर्ष की भाँति ऋक्ष गिरि, पारियात्र, द्रोण, चित्रकुट, गोवर्धन, ऐवतक, भारतवर्ष में भी अनेक पर्वत और नदियाँ हैं। कुछ पर्वत इस प्रकार हैं—मलय, मंगलप्रस्थ, मैनाक, त्रिकूट, ऋषभ, कूटक, कोल्लक, सह्य, देवगिरि, ऋष्यमूक, श्रीशैल, वेंकट, महेन्द्र, वारिधारा, विन्ध्य, शुक्तिमान्, ऋक्ष गिरि, पारियात्र, द्रोण, चित्रकूट, गोवर्धन, एैवतक, ककुभ, नील, गोकामुख, इन्द्रकील तथा कामगिरि। इनके अतिरिक्त अनेक पहाडिय़ाँ हैं जिनकी ढालों से अनेक बड़ी तथा छोटी नदियाँ निकलती हैं। ॥ ५-१९-१६ ॥
hindi translation
bhArate'pyasmin varSe saricchailAH santi bahavo malayo maGgalaprastho mainAkastrikUTaRSabhaH kUTakaH kollakaH sahyo devagirirRSyamUkaH zrIzailo veGkaTo mahendro vAridhAro vindhyaH zuktimAn RkSagiriH pAriyAtro droNazcitrakUTo govardhano raivatakaH kakubho nIlo gokAmukha indrakIlaH kAmagiririti cAnye ca zatasahasrazaH zailAsteSAM nitambaprabhavA nadA nadyazca santyasaGkhyAtAH ॥ 5-19-16 ॥
hk transliteration by Sanscriptएतासामपो भारत्यः प्रजा नामभिरेव पुनन्तीनामात्मना चोपस्पृशन्ति ॥ ५-१९-१७ ॥
Two of the rivers — the Brahmaputra and the Śoṇa — are called nadas, or main rivers. The inhabitants of Bhārata-varṣa are purified because they always remember these rivers. Sometimes they chant the names of these rivers as mantras, and sometimes they go directly to the rivers to touch them and bathe in them. Thus the inhabitants of Bhārata-varṣa become purified. ॥ 5-19-17 ॥
english translation
नदियों में से दो नदियाँ—ब्रह्मपुत्र तथा शोण—नद अथवा महा नदियाँ कहलाती हैं। भारतवर्ष के वासी इन नदियों का स्मरण करने से पवित्र रहते हैं। कभी-कभी वे इन नदियों के नामों का मंत्रवत् जाप करते हैं और कभी-कभी जाकर इनका स्पर्श और इनमें स्नान भी करते हैं। इस तरह भारतवर्ष के निवासी पवित्र होते रहते हैं। ॥ ५-१९-१७ ॥
hindi translation
etAsAmapo bhAratyaH prajA nAmabhireva punantInAmAtmanA copaspRzanti ॥ 5-19-17 ॥
hk transliteration by Sanscriptचन्द्रवसा ताम्रपर्णी अवटोदा कृतमाला वैहायसी कावेरी वेणी पयस्विनी शर्करावर्ता तुङ्गभद्रा कृष्णा वेण्या भीमरथी गोदावरी निर्विन्ध्या पयोष्णी तापी रेवा सुरसा नर्मदा चर्मण्वती सिन्धुरन्धः शोणश्च नदौ महानदी वेदस्मृतिरृषिकुल्या त्रिसामा कौशिकी मन्दाकिनी यमुना सरस्वती दृषद्वती गोमती सरयू रोधस्वती सप्तवती सुषोमा शतद्रूश्चन्द्रभागा मरुद्वृधा वितस्ता असिक्नी विश्वेति महानद्यः ॥ ५-१९-१८ ॥
Candravasā, Tāmraparṇī, Avaṭodā, Kṛtamālā, Vaihāyasī, Kāverī, Veṇī, Payasvinī, Śarkarāvartā, Tuṅgabhadrā, Kṛṣṇāveṇyā, Bhīmarathī, Godāvarī, Nirvindhyā, Payoṣṇī, Tāpī, Revā, Surasā, Narmadā, Carmaṇvatī, Mahānadī, Vedasmṛti, Ṛṣikulyā, Trisāmā, Kauśikī, Mandākinī, Yamunā, Sarasvatī, Dṛṣadvatī, Gomatī, Sarayū, Rodhasvatī, Saptavatī, Suṣomā, Śatadrū, Candrabhāgā, Marudvṛdhā, Vitastā, Asiknī and Viśvā. ॥ 5-19-18 ॥
english translation
चन्द्रवसा, ताम्रपर्णी, अवटोदा, कृतमाला, वैहायसी, कावेरी, वेणी, पयस्विनी, शर्करावर्ता, तुंगभद्रा, कृष्णावेण्या, भीमरथी, गोदावरी, ऋषिकुल्या, त्रिसामा, कौशिकी, मन्दाकिनी, यमुना, सरस्वती, दृषद्वती, गोमती, सरयू, रोधस्वती, सप्तवती, सुषोमा, शतद्रू, चन्द्रभागा, मरुद्वृधा, वितस्ता, असिक्नी तथा विश्वा। ॥ ५-१९-१८ ॥
hindi translation
candravasA tAmraparNI avaTodA kRtamAlA vaihAyasI kAverI veNI payasvinI zarkarAvartA tuGgabhadrA kRSNA veNyA bhImarathI godAvarI nirvindhyA payoSNI tApI revA surasA narmadA carmaNvatI sindhurandhaH zoNazca nadau mahAnadI vedasmRtirRSikulyA trisAmA kauzikI mandAkinI yamunA sarasvatI dRSadvatI gomatI sarayU rodhasvatI saptavatI suSomA zatadrUzcandrabhAgA marudvRdhA vitastA asiknI vizveti mahAnadyaH ॥ 5-19-18 ॥
hk transliteration by Sanscriptअस्मिन्नेव वर्षे पुरुषैर्लब्धजन्मभिः शुक्ललोहितकृष्णवर्णेन स्वारब्धेन कर्मणा दिव्यमानुषनारकगतयो बह्व्य आत्मन आनुपूर्व्येण सर्वा ह्येव सर्वेषां विधीयन्ते यथा वर्णविधानमपवर्गश्चापि भवति ॥ ५-१९-१९ ॥
The people who take birth in this tract of land are divided according to the qualities of material nature — the modes of goodness ॥ sattva-guṇa॥, passion ॥ rajo-guṇa॥, and ignorance ॥ tamo-guṇa॥. Some of them are born as exalted personalities, some are ordinary human beings, and some are extremely abominable, for in Bhārata-varṣa one takes birth exactly according to one’s past karma. If one’s position is ascertained by a bona fide spiritual master and one is properly trained to engage in the service of Lord Viṣṇu according to the four social divisions ॥ brāhmaṇa, kṣatriya, vaiśya and śūdra॥ and the four spiritual divisions ॥ brahmacārī, gṛhastha, vānaprastha and sannyāsa॥, one’s life becomes perfect. ॥ 5-19-19 ॥
english translation
इस भूभाग में जन्म लेने वाले व्यक्ति गुणों—सतोगुण, रजोगुण तथा तमोगुण—के अनुसार विभाजित हैं। इनमें से कुछ अत्यन्त महान् व्यक्तियों के रूप में, कुछ सामान्य व्यक्तियों के रूप में और कुछ अत्यन्त निम्न व्यक्तियों के रूप में जन्म लेते हैं, क्योंकि भारतवर्ष में मनुष्य का विगत कर्म के अनुसार जन्म होता है। यदि प्रामाणिक गुरु के द्वारा किसी भी मनुष्य की स्थिति निश्चित की जाये और यदि उसे चार वर्णों (ब्राह्मण, क्षत्रिय, वैश्य तथा शूद्र) तथा चार आश्रमों (ब्रह्मचारी, गृहस्थ, वानप्रस्थ तथा संन्यास) के अनुसार भगवान् विष्णु की सेवा में रत होने का सही-सही प्रशिक्षण दिया जाये तो उसका जीवन सफल हो सकता है। ॥ ५-१९-१९ ॥
hindi translation
asminneva varSe puruSairlabdhajanmabhiH zuklalohitakRSNavarNena svArabdhena karmaNA divyamAnuSanArakagatayo bahvya Atmana AnupUrvyeNa sarvA hyeva sarveSAM vidhIyante yathA varNavidhAnamapavargazcApi bhavati ॥ 5-19-19 ॥
hk transliteration by Sanscriptयोऽसौ भगवति सर्वभूतात्मन्यनात्म्येऽनिरुक्तेऽनिलयने परमात्मनि वासुदेवेऽनन्यनिमित्तभक्तियोगलक्षणो नानागतिनिमित्ताविद्याग्रन्थिरन्धनद्वारेण यदा हि महापुरुषपुरुषप्रसङ्गः ॥ ५-१९-२० ॥
After many, many births, when the results of one’s pious activities mature, one gets an opportunity to associate with pure devotees. Then one is able to cut the knot of bondage to ignorance, which bound him because of varied fruitive activities. As a result of associating with devotees, one gradually renders service to Lord Vāsudeva, who is transcendental, free from attachment to the material world, beyond the mind and words, and independent of everything else. That bhakti-yoga, devotional service to Lord Vāsudeva, is the real path of liberation. ॥ 5-19-20 ॥
english translation
अनेकानेक जन्मों के पश्चात्, मनुष्य को अपने पुण्यकर्मों के फलित होने पर शुद्ध भक्तों की संगति का अवसर प्राप्त होता है। तभी उसके अज्ञानरूपी बन्धन की ग्रंथि, जो उसके नाना प्रकार के सकाम कर्मों के कारण जकडे रहती है, कट पाती है। भक्तों की संगति करने से धीरे-धीरे ऐसे भगवान् वासुदेव की सेवा में मन लगने लगता है, जो दिव्य हैं, भौतिक बन्धनों से मुक्त हैं, मन एवं वाणी से परे हैं तथा परम स्वतंत्र हैं। यही भक्तियोग अर्थात् भगवान् वासुदेव की भक्ति ही मुक्ति का वास्तविक मार्ग है। ॥ ५-१९-२० ॥
hindi translation
yo'sau bhagavati sarvabhUtAtmanyanAtmye'nirukte'nilayane paramAtmani vAsudeve'nanyanimittabhaktiyogalakSaNo nAnAgatinimittAvidyAgranthirandhanadvAreNa yadA hi mahApuruSapuruSaprasaGgaH ॥ 5-19-20 ॥
hk transliteration by Sanscript1.
प्रथमोऽध्यायः
Chapter 1
2.
द्वितीयोऽध्ययः
Chapter 2
3.
तृतीयोऽध्यायः
Chapter 3
4.
चतुर्थोऽध्यायः
Chapter 4
5.
पञ्चमोऽध्यायः
Chapter 5
6.
षष्ठोऽध्यायः
Chapter 6
7.
सप्तमोऽध्यायः
Chapter 7
8.
अष्टमोऽध्यायः
Chapter 8
9.
नवमोऽध्यायः
Chapter 9
10.
दशमोऽध्यायः
Chapter 10
11.
एकादशोऽध्यायः
Chapter 11
12.
द्वादशोऽध्यायः
Chapter 12
13.
त्रयोदशोऽध्यायः
Chapter 13
14.
चतुर्दशोऽध्यायः
Chapter 14
15.
पञ्चदशोऽध्यायः
Chapter 15
16.
षोडशोऽध्यायः
Chapter 16
17.
सप्तदशोऽध्यायः
Chapter 17
18.
अष्टादशोऽध्यायः
Chapter 18
एकोनविंशोऽध्यायः
Chapter 19
20.
विंशोऽध्यायः
Chapter 20
21.
एकविंशोऽध्यायः
Chapter 21
22.
द्वाविंशोऽध्यायः
Chapter 22
23.
त्रयोविंशोऽध्यायः
Chapter 23
24.
चतुर्विंशोऽध्यायः
Chapter 24
25.
पञ्चविंशोऽध्यायः
Chapter 25
26.
षड्विंशोऽध्यायः
Chapter 26
Progress:71.3%
भारतेऽप्यस्मिन् वर्षे सरिच्छैलाः सन्ति बहवो मलयो मङ्गलप्रस्थो मैनाकस्त्रिकूटऋषभः कूटकः कोल्लकः सह्यो देवगिरिरृष्यमूकः श्रीशैलो वेङ्कटो महेन्द्रो वारिधारो विन्ध्यः शुक्तिमान् ऋक्षगिरिः पारियात्रो द्रोणश्चित्रकूटो गोवर्धनो रैवतकः ककुभो नीलो गोकामुख इन्द्रकीलः कामगिरिरिति चान्ये च शतसहस्रशः शैलास्तेषां नितम्बप्रभवा नदा नद्यश्च सन्त्यसङ्ख्याताः ॥ ५-१९-१६ ॥
In the tract of land known as Bhārata-varṣa, as in Ilāvṛta-varṣa, there are many mountains and rivers. Some of the mountains are known as Malaya, Maṅgala-prastha, Maināka, Trikūṭa, Ṛṣabha, Kūṭaka, Kollaka, Sahya, Devagiri, Ṛṣyamūka, Śrī-śaila, Veṅkaṭa, Mahendra, Vāridhāra, Vindhya, Śuktimān, Ṛkṣagiri, Pāriyātra, Droṇa, Citrakūṭa, Govardhana, Raivataka, Kakubha, Nīla, Gokāmukha, Indrakīla and Kāmagiri. Besides these, there are many other hills, with many large and small rivers flowing from their slopes. ॥ 5-19-16 ॥
english translation
इलावृत-वर्ष की भाँति ऋक्ष गिरि, पारियात्र, द्रोण, चित्रकुट, गोवर्धन, ऐवतक, भारतवर्ष में भी अनेक पर्वत और नदियाँ हैं। कुछ पर्वत इस प्रकार हैं—मलय, मंगलप्रस्थ, मैनाक, त्रिकूट, ऋषभ, कूटक, कोल्लक, सह्य, देवगिरि, ऋष्यमूक, श्रीशैल, वेंकट, महेन्द्र, वारिधारा, विन्ध्य, शुक्तिमान्, ऋक्ष गिरि, पारियात्र, द्रोण, चित्रकूट, गोवर्धन, एैवतक, ककुभ, नील, गोकामुख, इन्द्रकील तथा कामगिरि। इनके अतिरिक्त अनेक पहाडिय़ाँ हैं जिनकी ढालों से अनेक बड़ी तथा छोटी नदियाँ निकलती हैं। ॥ ५-१९-१६ ॥
hindi translation
bhArate'pyasmin varSe saricchailAH santi bahavo malayo maGgalaprastho mainAkastrikUTaRSabhaH kUTakaH kollakaH sahyo devagirirRSyamUkaH zrIzailo veGkaTo mahendro vAridhAro vindhyaH zuktimAn RkSagiriH pAriyAtro droNazcitrakUTo govardhano raivatakaH kakubho nIlo gokAmukha indrakIlaH kAmagiririti cAnye ca zatasahasrazaH zailAsteSAM nitambaprabhavA nadA nadyazca santyasaGkhyAtAH ॥ 5-19-16 ॥
hk transliteration by Sanscriptएतासामपो भारत्यः प्रजा नामभिरेव पुनन्तीनामात्मना चोपस्पृशन्ति ॥ ५-१९-१७ ॥
Two of the rivers — the Brahmaputra and the Śoṇa — are called nadas, or main rivers. The inhabitants of Bhārata-varṣa are purified because they always remember these rivers. Sometimes they chant the names of these rivers as mantras, and sometimes they go directly to the rivers to touch them and bathe in them. Thus the inhabitants of Bhārata-varṣa become purified. ॥ 5-19-17 ॥
english translation
नदियों में से दो नदियाँ—ब्रह्मपुत्र तथा शोण—नद अथवा महा नदियाँ कहलाती हैं। भारतवर्ष के वासी इन नदियों का स्मरण करने से पवित्र रहते हैं। कभी-कभी वे इन नदियों के नामों का मंत्रवत् जाप करते हैं और कभी-कभी जाकर इनका स्पर्श और इनमें स्नान भी करते हैं। इस तरह भारतवर्ष के निवासी पवित्र होते रहते हैं। ॥ ५-१९-१७ ॥
hindi translation
etAsAmapo bhAratyaH prajA nAmabhireva punantInAmAtmanA copaspRzanti ॥ 5-19-17 ॥
hk transliteration by Sanscriptचन्द्रवसा ताम्रपर्णी अवटोदा कृतमाला वैहायसी कावेरी वेणी पयस्विनी शर्करावर्ता तुङ्गभद्रा कृष्णा वेण्या भीमरथी गोदावरी निर्विन्ध्या पयोष्णी तापी रेवा सुरसा नर्मदा चर्मण्वती सिन्धुरन्धः शोणश्च नदौ महानदी वेदस्मृतिरृषिकुल्या त्रिसामा कौशिकी मन्दाकिनी यमुना सरस्वती दृषद्वती गोमती सरयू रोधस्वती सप्तवती सुषोमा शतद्रूश्चन्द्रभागा मरुद्वृधा वितस्ता असिक्नी विश्वेति महानद्यः ॥ ५-१९-१८ ॥
Candravasā, Tāmraparṇī, Avaṭodā, Kṛtamālā, Vaihāyasī, Kāverī, Veṇī, Payasvinī, Śarkarāvartā, Tuṅgabhadrā, Kṛṣṇāveṇyā, Bhīmarathī, Godāvarī, Nirvindhyā, Payoṣṇī, Tāpī, Revā, Surasā, Narmadā, Carmaṇvatī, Mahānadī, Vedasmṛti, Ṛṣikulyā, Trisāmā, Kauśikī, Mandākinī, Yamunā, Sarasvatī, Dṛṣadvatī, Gomatī, Sarayū, Rodhasvatī, Saptavatī, Suṣomā, Śatadrū, Candrabhāgā, Marudvṛdhā, Vitastā, Asiknī and Viśvā. ॥ 5-19-18 ॥
english translation
चन्द्रवसा, ताम्रपर्णी, अवटोदा, कृतमाला, वैहायसी, कावेरी, वेणी, पयस्विनी, शर्करावर्ता, तुंगभद्रा, कृष्णावेण्या, भीमरथी, गोदावरी, ऋषिकुल्या, त्रिसामा, कौशिकी, मन्दाकिनी, यमुना, सरस्वती, दृषद्वती, गोमती, सरयू, रोधस्वती, सप्तवती, सुषोमा, शतद्रू, चन्द्रभागा, मरुद्वृधा, वितस्ता, असिक्नी तथा विश्वा। ॥ ५-१९-१८ ॥
hindi translation
candravasA tAmraparNI avaTodA kRtamAlA vaihAyasI kAverI veNI payasvinI zarkarAvartA tuGgabhadrA kRSNA veNyA bhImarathI godAvarI nirvindhyA payoSNI tApI revA surasA narmadA carmaNvatI sindhurandhaH zoNazca nadau mahAnadI vedasmRtirRSikulyA trisAmA kauzikI mandAkinI yamunA sarasvatI dRSadvatI gomatI sarayU rodhasvatI saptavatI suSomA zatadrUzcandrabhAgA marudvRdhA vitastA asiknI vizveti mahAnadyaH ॥ 5-19-18 ॥
hk transliteration by Sanscriptअस्मिन्नेव वर्षे पुरुषैर्लब्धजन्मभिः शुक्ललोहितकृष्णवर्णेन स्वारब्धेन कर्मणा दिव्यमानुषनारकगतयो बह्व्य आत्मन आनुपूर्व्येण सर्वा ह्येव सर्वेषां विधीयन्ते यथा वर्णविधानमपवर्गश्चापि भवति ॥ ५-१९-१९ ॥
The people who take birth in this tract of land are divided according to the qualities of material nature — the modes of goodness ॥ sattva-guṇa॥, passion ॥ rajo-guṇa॥, and ignorance ॥ tamo-guṇa॥. Some of them are born as exalted personalities, some are ordinary human beings, and some are extremely abominable, for in Bhārata-varṣa one takes birth exactly according to one’s past karma. If one’s position is ascertained by a bona fide spiritual master and one is properly trained to engage in the service of Lord Viṣṇu according to the four social divisions ॥ brāhmaṇa, kṣatriya, vaiśya and śūdra॥ and the four spiritual divisions ॥ brahmacārī, gṛhastha, vānaprastha and sannyāsa॥, one’s life becomes perfect. ॥ 5-19-19 ॥
english translation
इस भूभाग में जन्म लेने वाले व्यक्ति गुणों—सतोगुण, रजोगुण तथा तमोगुण—के अनुसार विभाजित हैं। इनमें से कुछ अत्यन्त महान् व्यक्तियों के रूप में, कुछ सामान्य व्यक्तियों के रूप में और कुछ अत्यन्त निम्न व्यक्तियों के रूप में जन्म लेते हैं, क्योंकि भारतवर्ष में मनुष्य का विगत कर्म के अनुसार जन्म होता है। यदि प्रामाणिक गुरु के द्वारा किसी भी मनुष्य की स्थिति निश्चित की जाये और यदि उसे चार वर्णों (ब्राह्मण, क्षत्रिय, वैश्य तथा शूद्र) तथा चार आश्रमों (ब्रह्मचारी, गृहस्थ, वानप्रस्थ तथा संन्यास) के अनुसार भगवान् विष्णु की सेवा में रत होने का सही-सही प्रशिक्षण दिया जाये तो उसका जीवन सफल हो सकता है। ॥ ५-१९-१९ ॥
hindi translation
asminneva varSe puruSairlabdhajanmabhiH zuklalohitakRSNavarNena svArabdhena karmaNA divyamAnuSanArakagatayo bahvya Atmana AnupUrvyeNa sarvA hyeva sarveSAM vidhIyante yathA varNavidhAnamapavargazcApi bhavati ॥ 5-19-19 ॥
hk transliteration by Sanscriptयोऽसौ भगवति सर्वभूतात्मन्यनात्म्येऽनिरुक्तेऽनिलयने परमात्मनि वासुदेवेऽनन्यनिमित्तभक्तियोगलक्षणो नानागतिनिमित्ताविद्याग्रन्थिरन्धनद्वारेण यदा हि महापुरुषपुरुषप्रसङ्गः ॥ ५-१९-२० ॥
After many, many births, when the results of one’s pious activities mature, one gets an opportunity to associate with pure devotees. Then one is able to cut the knot of bondage to ignorance, which bound him because of varied fruitive activities. As a result of associating with devotees, one gradually renders service to Lord Vāsudeva, who is transcendental, free from attachment to the material world, beyond the mind and words, and independent of everything else. That bhakti-yoga, devotional service to Lord Vāsudeva, is the real path of liberation. ॥ 5-19-20 ॥
english translation
अनेकानेक जन्मों के पश्चात्, मनुष्य को अपने पुण्यकर्मों के फलित होने पर शुद्ध भक्तों की संगति का अवसर प्राप्त होता है। तभी उसके अज्ञानरूपी बन्धन की ग्रंथि, जो उसके नाना प्रकार के सकाम कर्मों के कारण जकडे रहती है, कट पाती है। भक्तों की संगति करने से धीरे-धीरे ऐसे भगवान् वासुदेव की सेवा में मन लगने लगता है, जो दिव्य हैं, भौतिक बन्धनों से मुक्त हैं, मन एवं वाणी से परे हैं तथा परम स्वतंत्र हैं। यही भक्तियोग अर्थात् भगवान् वासुदेव की भक्ति ही मुक्ति का वास्तविक मार्ग है। ॥ ५-१९-२० ॥
hindi translation
yo'sau bhagavati sarvabhUtAtmanyanAtmye'nirukte'nilayane paramAtmani vAsudeve'nanyanimittabhaktiyogalakSaNo nAnAgatinimittAvidyAgranthirandhanadvAreNa yadA hi mahApuruSapuruSaprasaGgaH ॥ 5-19-20 ॥
hk transliteration by Sanscript